vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

veličina

modul lat. odb.

minimum (najmenšia možná hodnota) lat.

maximum (najvyššia možná hodnota) lat.

konštanta lat. fyz. mat.

modul (stála v., nepremenná hodnota) lat. odb.

parameter (v. charakterizujúca typickú vlastnosť sústavy, výrobku, stroja, procesu odb.; premenná pomocná v. mat.) gréc.

skalár (v. určená jediným číslom) lat. mat. fyz.

vektor (v. určená veľkosťou, smerom a zmyslom) lat. mat. fyz.

limita (hodnota, ku kt. sa neobmedzene približujú hodnoty funkcie al. postupnosti) lat. mat.

aplitúda (maximálna hodnota pravidelne premennej fyzikálnej v., rozkmit) lat. fyz.

magnitúda (v. udávajúca objektívnu veľkosť zemetrasenia v Richterovej stupnici) lat. geofyz.

signál (fyz. v. nesúca informáciu, nositeľ informácie) lat.-franc. odb.

kvantum (najmenšia možná hodnota nejakej fyz. veličiny) lat. fyz.

medián (prostredná hodnota usporiadaného radu hodnôt) lat. štat.

modus (najčastejšie sa vyskytujúcahodnota znaku v štat. súbore) lat. mat. štat.

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.

pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.

status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.

kondícia lat.

kondička lat. hovor.

fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.

forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.

kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.

štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca

konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.

kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.

reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.

provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.

impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.

štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“

legalita

legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.

ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.

anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.

štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.

normál

normálnosť lat.

normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.

minimum (najmenší možný s.) lat.

maximum (najvyšší možný s.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.

extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.

financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.

saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.

pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.

sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.

status quo

status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.

in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.

status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.

in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.

citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2

zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1

s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

úroveň

niveau /nivó/ franc. odb. a kniž.

level (ú. počítačovej hry) angl.

štandard (obvyklá, bežná, ustálená ú.) angl.

normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná ú., priemer) lat.

minimum (najmenšia možná ú.) lat.

maximum (najvyššia možná ú.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia ú.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršia, najmenej vhodná, priaznivá, výhodná ú.) lat. odb.

extrém (krajná, hraničná ú.) lat. odb.

liga (postavenie v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.

glykémia (množstvo, hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (množstvo, hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

civilizácia (stupeň al. ú. spoločenského vývoja, materiálna kultúra) lat.

formát (význam, o človeku) lat.

galéria (najvyššia ú. radov, sedadiel a miest na státie) tal.

miera

miera 1 (rozsah, veľkosť, rozmery)

metr-

metro- gréc. v zlož. sl.

modul lat. odb.

štandard (obvyklá, bežná, ustálená m.) angl.

normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná m., priemer) lat.

minimum (najmenšia možná m.) lat.

maximum (najvyššia možná m.) lat.

prime rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.

rendita (m. zúročenia pôžičiek bez zohľadnenia možného zisku al. straty pri predaji cenných papierov) tal. peňaž.

energia (m. rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu) gréc. fyz.

ekvivokácia (priemerná m. množstva stratenej informácie, neurčitosti prenášanej informácie) lat. inform.

entropia (m. neurčitosti náhodného procesu) gréc. mat. štat.

entropia (m. neusporiadanosti systému) gréc. fyz. chem.

litráž (m. udaná v litroch) gréc.-franc. odb.

inteligenčný kvocient

IQ (m. úrovne inteligencie zistená testami) angl. psych.

paralaxa (m. vzdialenosti kozmických, nebeských telies) gréc. astron.

acidita (m. kyslosti vyjadrená v jednotkách pH, kyslosť) lat. chem.

arkus (oblúková uhlová m., veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.

karát (m. rýdzosti drahých kovov, 1/24 obsahu zlata v zliatine) arab.

pari passu (v rovnakej m., v rovnakom stupni) lat. kniž.

ex aequo /ekvo/ (rovnakou m., rovnakým dielom, rovnako) lat. kniž.

m. schopnosti pozri schopnosť

m. výkonnosti pozri výkonnosť porovnaj stupeň 2

hranica

hranica 2 (rozhranie medzi javmi)

minimum lat.

infimum (najnižšia možná h.) lat. kniž. a odb.

maximum lat.

suprémum (najvyššia možná h.) lat. kniž. a odb.

limit (určená h. množstva, krajná medza; spodná h. výkonu, kt. splnenie je podmienkou na účasť v súťaži) lat.-franc.

extrém (krajná, hraničná hodnota, úroveň) lat. odb.

mantinel (zreteľne vymedzená h.) tal.

míľnik (medzník, predel) lat.-nem.

horizont (viditeľná h. povrchu zeme a oblohy, obzor) gréc.

front (rozhranie dvoch teplotne a pod. odlišných vzduchových hmôt, oblasť prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

terminátor (krivka prechádzajúca rozhraním medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou telesa slnečnej sústavy) lat. astron.

kvantil (číselná h., číslo, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

hodnota

hodnota 1 (meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia, cena, význam)

minimum (najmenšia možná h.) lat.

maximum (najväčšia možná h.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia h.) lat. kniž. a odb.

inferiorita (nižšia h.) lat. kniž.

superiorita (vyššia h.) lat. kniž.

extrém (krajná, hraničná h.) lat. odb.

bagateľ (veľmi malá, nepatrná h. al. cena) tal.-franc. hovor.

aproximácia (približná h., priblíženie, približovanie, približnosť) lat. kniž. mat.

valér (estetická h., v umení) franc. kniž. a odb.

ekvivalent (rovnaká, zodpovedajúca h., tovar, kt. vyjadruje hodnotu iného tovaru) lat. ekon.

kurz (h. peňazí a cenných papierov) lat.-franc. peňaž.

notícia (posledný kurz cenného papiera počas obchodného dňa) lat. ekon.

floating (pohyblivý, pružný kurz meny vznikajúci voľne na trhu pod vplyvom ponuky a dopytu) angl. fin.

nominále lat. ekon.

nominál (menovitá h. cenného papiera, bankovky, známky a pod.) lat. hovor.

al pari tal.

au pair /o pér/ franc.

pari (h. cenného papiera, keď sa nominálna a kurzová h. kryje) tal. fin. obch.