Výsledky vyhľadávania

ulica

ulica
street /strít/ angl.
via (u. al. cesta v starom Ríme) lat.
strada /-rá-/ (u., cesta al. trieda v tal. prostredí) tal.
korzo tal.
promenáda (prechádzková cesta, miesto na hromadné prechádzanie sa najmä v meste, kúpeľoch) franc.
chaussée /šosé/ (široká, spevnená u. al. cesta) franc.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
prospekt (široká dlhá rovná veľkomestská u.) lat. archit.
avenue /-nü/ (široká, veľkomestská, hlavná u. trieda, často so stromoradím) franc.
avenida (veľkomestská hlavná u., najmä so stromoradím, v Južnej Amerike a Španielsku) špan.
bulvár (široká, veľkomestská, obvodová ulica zastavaná, príp. so stromoradím) franc.
šikátor (úzka tmavá ulička) maď. zastar.
impas (slepá ulica) lat. kniž.
Wall Street /volstrít/ (u. s bankami a fin. inštitúciami v New Yorku) angl. porovnaj cesta

cesta

cesta 1 (pás zeme upravený na dopravu)
komunikácia lat.
trasa franc.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
transverzála (komunikácia spájajúca mestské obvody, ale neprechádzajúca centrom mesta) lat. dopr.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
inžinierska stavba (dopravná stavba) franc. stav.
aleja (c. vysadená zo strán stromami, stromoradie) franc.
asfaltka
asfalt (vozovka pokrytá čiernou živicou, zmesou pevných a kvapalných uhľovodíkov) gréc. hovor.
serpentína (kľukatá, hadovitá c. s mnohými zákrutami, najmä vo svahu) lat.
autostráda (diaľková c. vyhradená pre motorové vozidlá, mimoúrovňovo križujúca ostatné cesty, diaľnica) tal.
speedway /spídvej/ (c. typu autostrády na amer. kontinente) angl. dopr.
highway /hajvej/ (diaľková c. s prednosťou v jazde, v USA a Veľkej Británii) angl.
strada /-rá-/ (c., ulica al. trieda v tal. prostredí) tal.
via (c. al. ulica v starom Ríme) lat.
pikada (c. v brazílskom pralese) port.
pista (vyjazdená c. v saharskej púšti) franc.
dromos (hlavná c. vedúca ku staroegypt. chrámu lemovaná zo strán sfingami) gréc.
rokáda (komunikácia rovnobežná s líniou frontu al. kolmá na smer presunu vojsk) franc. voj.
korzo tal.
promenáda (prechádzková c., miesto na hromadné prechádzanie sa najmä v meste, kúpeľoch) franc.
štreka (dlhá c.) nem. hovor.
street /strít/ (ulica) angl.
chaussée /šosé/ (široká, spevnená c. al. ulica) franc.
magistrála (mestská trieda s veľkým dopravným významom) lat.
prospekt (široká dlhá rovná veľkomestská ulica) lat. archit.
avenue /-nü/ (široká, veľkomestská, hlavná ulica, trieda, často so stromoradím) franc.
avenida (veľkomestská hlavná c., najmä so stromoradím, v Južnej Amerike a Španielsku) špan.
bulvár (široká, veľkomestská, obvodová ulica zastavaná, príp. so stromoradím) franc.
šikátor (úzka tmavá ulička) maď. zastar.
impas (slepá ulica) lat. kniž. porovnaj dráha 2

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normál
normálnosť lat.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status quo
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.
citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1
s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2