Výsledky vyhľadávania

pohlavie

pohlavie
sex lat.-angl.
sexus lat.
sex- lat. v zlož. sl.
gono-
-gonia gréc. v zlož. sl.
gonochorizmus (oddelené p., rozdelenie jedincov živočíšneho druhu na samcov a samice, rôznopohlavnosť v rámci jedného druhu) gréc. biol.
hermafroditizmus gréc. biol. lek.
synécia (výskyt pohlavných orgánov oboch pohlaví u toho istého jedinca) gréc. bot.
interseualita (nevyhranené p.) lat. lek.
androgýnia (obojpohlavnosť, najmä v druhotných pohlavných znakoch) gréc. biol. lek.

pohlavnosť

pohlavnosť
sexuálnosť
sexualita lat. odb.
sex lat.-angl.
sexus (pohlavný pud) lat.
libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
afrodízia (nadmerne silný pohlavný pud) vl. m. lek.
interseualita (nevyhranená p.) lat. lek.

túžba

túžba
dezidérium (želanie, prianie) lat. kniž.
mánia gréc.
-mánia (vášnivá až chorobná zaujatosť, vášeň, náruživosť, t. po niečom) gréc. v zlož. sl.
ambícia
ambicióznosť (t. a úsilie vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.
ašpirácia (t. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.
gigantománia (chorobná t. po niečom veľkom, preceňovanie vlastného významu, velikášstvo) gréc. kniž. pejor.
megalománia
megalomanstvo (preceňovanie, zveličovanie seba, vlastných zásluh al. významu, velikášstvo) gréc.
chiméra (neuskutočniteľná t.) gréc.
veleitácia (márna t.) lat. kniž.
nostalgia (t. po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, najmä po prostredí, ľuďoch, nadmerná clivota) gréc. kniž. a odb.
pium desiderium /-zidé-/ (zbožné želanie, najmä nesplniteľné) lat. kniž.
mamona
mamonárstvo (nespútaná t. po majetku, bohatstve) hebr.-gréc. pejor.
chryzománia (chorobná t. po zlate) gréc.
ekdemománia gréc. kniž.
poriománia (chorobná t. po cestovaní) gréc. lek.
dromománia
pariománia (chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, túlavosť) gréc. lek.
hajmveh (t. po domove, vlasti) nem. hovor.
oniománia (chorobná t. po nakupovaní) gréc. lek. psych.
toxikománia gréc. lek.
narkománia (návyková t. po omamných látkach, závislosť od omamných látok) gréc. lek.
fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.
morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
farmakománia (chorobná t. po liekoch a drogách) gréc. lek.
dipsománia (chorobná pravidelná t. po alkohole) gréc. lek.
metománia (chorobná t. po alkohole) gréc.
alkoholizmus (nemierne p. liehovín, závislosť od liehovín, opilstvo) arab.
potománia (pijanstvo) gréc. lek.
pseudológia (chorobná t. po klamaní, luhaní, vymýšľaní, podvádzaní) gréc. lek.
revanšizmus (t. po odplate, odvete) franc.-nem.
apetencia (t. po uspokojení aktuálnej potreby, najmä hladu, žiadostivosť, chuť) lat. lek. psych.
panfágia (chorobná t. zjesť všetko, čo oči vidia) gréc. lek.
sex lat.-angl.
sexus lat.
sexuálnosť
sexualita (pohlavný pud) lat. odb.
afrodízia (nadmerne silný pohlavný pud) vl. m. lek.
libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná t. po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
gynekománia
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
oidipovský komplex (t. dieťaťa vlastniť rodiča opačného pohlavia a nepriateľský vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia) vl. m. a lat. psych.
transsexualizmus
transvestizmus lat. lek. psych.
eonizmus (t. žiť spôsobom života druhého pohlavia) gréc. lek. psych.
tanatománia (chorobná t. po smrti, samovražedný úmysel) gréc. lek. psych.
hydrománia (chorobná t. utopiť sa) gréc. lek. porovnaj posadnutosťchuť

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

pud

pud
inštinkt (vrodený prirodzený p.) lat.
drive /drajv/ (základná motivujúca sila organizmu) angl.
animalita
animálnosť (pudovosť, zmyselnosť, živočíšnosť) lat. aj pejor.
biofília (p. sebazáchovy) gréc.
interatrakcia (p. kobyliek zhlukovať sa a húfne sa sťahovať) lat. zool.
sex lat.-angl.
sexus lat.
sexuálnosť
sexualita (pohlavný p.) lat. odb.
afrodízia (nadmerne silný pohlavný p.) vl. m. lek.
libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
gynekománia
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj úchylka|pohlavná

pokarhanie

pokarhanie
litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka) gréc. expr.
levity hebr. hovor.
pucung (karhanie, napomenutie, napomínanie, dohováranie, výčitka) nem. hovor.
kritika (hodnotenie, posudzovanie, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.
pranier (ostrá verejná kritika, potupa, odsúdenie) nem. pren.
admonícia (napomenutie, upozornenie, výstraha) lat.
reprehenzia (napomenutie) lať. kniž. zastar.
kohortácia lat.
adhortácia (napomenutie, povzbudenie) lat. kniž.
asteizmus (napomenutie, chvála formou p.) gréc. lit.
lekcia (nepríjemné poučenie, ponaučenie, napomenutie) lat.
štrof nem. hovor. zastar.
világoš vl. m. expr.
sex (napomenutie, vyhrešenie) angl. slang.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum (na p., na napomenutie, na koberec) lat. kniž.

napomenutie

napomenutie
levity hebr. hovor.
pucung (napomínanie, dohováranie, karhanie, pokarhanie, výčitka) nem. hovor.
litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
sex angl. slang.
štrof nem. hovor. zastar.
világoš (pokarhanie, vyhrešenie) vl. m. expr.
admonícia (upozornenie, výstraha, pokarhanie) lat.
reprehenzia (pokarhanie) lat. kniž. zastar.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc. lit.
kohortácia lat.
hortácia (napomínanie, povzbudzovanie) lat. kniž.
adhortácia (povzbudenie, pokarhanie) lat. kniž.
lekcia (nepríjemné ponaučenie, poučenie, pokarhanie) lat.
premonícia (predbežné varovanie, výstraha) lat. zried. kniž.
rekriminácia
rekriminovanie (vyčítanie, vyčitovanie, zvaľovanie viny, obviňovanie) lat. + franc. kniž.
mene tekel (upozornenie babylonského kráľa Balsazara predpovedajúce pád jeho ríše) aram. bibl.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum (na n., pokarhanie, na koberec) lat. kniž. porovnaj výstraha

život

život 4 (prejav činnosti človeka al. spoločnosti)
civil (občiansky, nevoj. ž.) lat.-nem. hovor.
sex (pohlavný ž.) lat.-angl.

zmyselnosť

zmyselnosť
erotika (pohlavná láska) gréc.
erotizmus (zvýšená z., silná náklonnosť k pohlavnému vzrušeniu) gréc.
hypererotizmus (nadmerný erotizmus) gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
libido (pohlavné al. erotické prianie, vzrušenie) lat. lek. biol.
sex lat.-angl.
sexus lat.
sexuálnosť
sexualita (pohlavný pud) lat. odb.
afrodízia (nadmerne silný pohlavný pud) vl. m. lek.
kontrektácia (z. v rámci spoločenských stykov, napr. tanec) lat.
pikantéria
pikantnosť (dráždivosť) franc.
animalita
animálnosť (pudovosť, živočíšnosť) lat. pejor. porovnaj pôžitkárstvo

pohlavný

pohlavný
sex- lat. v zlož. sl.
sexuálny lat.
venerický lat. lek. v. choroby
intímny (telesne blízky, ľúbostný) lat.
generatívny lat. biol.
genitálny (rozmnožovací, rodiaci, plodiaci, o organizmoch) lat. anat.
libidinózny (súvisiaci s pohlavným pudom) lat. kniž. a odb.
erotický (zmyselný, milostný, ľúbostný) gréc.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 34. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.