najmenší

minimálny lat.

mini- (najnižší, najkratší) lat. v zlož. sl.

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

najkratší

minimálny lat.

mini- (najmenší, najnižší) lat. v zlož. sl.

najnižší

minimálny lat.

mini- (najmenší, najkratší) lat. v zlož. sl.

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.

pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.

status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.

kondícia lat.

kondička lat. hovor.

fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.

forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.

kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.

štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca

konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.

kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.

reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.

provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.

impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.

štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“

legalita

legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.

ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.

anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.

štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.

normál

normálnosť lat.

normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.

minimum (najmenší možný s.) lat.

maximum (najvyšší možný s.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.

extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.

financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.

saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.

pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.

sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.

status quo

status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.

in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.

status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.

in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.

citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2

zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1

s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

nízky

nízky 1 (nie vysoký)

minimálny lat.

mini- (najnižší, najmenší, najkratší) lat. v zlož. sl.

malý

malý 1 (drobný, nízky, neveľký)

hyp-

hypo-

micro- /mik-/

mikro- gréc. v zlož. sl.

olig-

oligo- (nepočetný, málopočetný, nemnohý, nepatrný, chudobný na niečo) gréc. v zlož. sl.

nano- gréc.

mini- lat. v zlož. sl.

minimálny (najmenší, najkratší, najnižší) lat.

miniatúrny (veľmi m., drobný) lat.-tal.

brachy- (krátky, skrátený, stručný) gréc. v zlož. sl.

mikroskopický (drobný, pozorovateľný, viditeľný drobnohľadom) gréc.

subtílny (drobný, útly, krehký) tal. kniž.

perličkový (drobný) román.

liliputánsky (drobný, trpasličí) vl. m.

pygmejský (trpasličí, o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop.

virtuálny (nekonečne, ľubovoľne m.) lat. fyz.

infinitezimálny (nekonečne m.) lat. mat.

epizódny

epizodický (vedľajší, podružný, okrajový, drobný) gréc.

minor (menší) lat. kniž.

en détail /andétaj/ (v malom množstve, v drobnom) franc. obch. porovnaj drobný

kôň

kôň 1 (domáce zviera)

šimeľ nem. expr.

hipo- gréc. v zlož. sl.

gaštan (k. gaštanovej farby) lat.

izabela (k. so žltkastou srsťou) vl. m.

fukso (k. žltej, svetlohnedej, tehlovej farby) nem. hovor.

šimeľ (k. s bielou srsťou, belko) nem.

pepiniér (k. samčieho pohlavia, dospelý plemenný chovný žrebec, plemenník, plemenný samec koňa) franc.

valach (vykastrovaný žrebec, samec koňa) vl. m.

devla (starý, chudý k., mrcina, aj o kobyle) cig. pejor.

hucul (malý horský skromný k.) vl. m.

juker (rýchly k. pre ľahké kočiare, povozy) nem.

hunter (k. používaný pri honoch) angl. poľnohosp.

lipican (teplokrvný ľahší jazdecký k.) vl. m.

poník

pony (k. menší než 150 cm) angl.

shetlandský pony (najmenšie plemeno koňa) vl. m.

mustang (zdivený domáci k. v Sev. Amerike) špan.-amer.

arab (arab. kôň) vl. m. hovor.

hajtra (zlý k.) franc.-nem. hovor. pejor.

crack /krek/ (k. značne vynikajúci nad inými) angl.

remonta (mladý, ešte nevycvičený k.) franc. voj.

štajerák (ťažký ťažný k.) vl. m. hovor.

favorit (dostihový k., predpokladaný víťaz) tal. šport.

outsider /aucaj-, autsaj-/ (dostihový k. bez nádeje, vyhliadky na víťazstvo) angl. šport.

steepler /stí-/ (k. na prekážkových dostihoch na najmenej 3,2 km) angl. šport.

bronco /-ko/ (neskrotený k. snažiaci sa zhodiť jazdca pri rodeu) špan. šport.

Pegas (okrídlený k. v gréc. mytológii) vl. m. kniž.

centaurus

kentaurus (napoly človek, napoly k., v gréc. mytológii) gréc.

hipogrif (okrídlený k. s hlavou supa v gréc. mytológii) gréc.

trójsky k. (veľký drevený k., domnelý dar Grékov Trójanom, s ukrytými bojovníkmi, ktorí umožnili dobytie Tróje, v gréc. mytológii) vl. m.

prvok

prvok 1 (najjednoduchšia časť celku)

element (najjednoduchšia časť celku, zložka; základný p., z kt. je vytvorený svet filoz.) lat.

segment (časť, úsek, zložka) lat. kniž.

fragment (malá zlomkovitá časť celku) lat.

izolát (oddelený, osamostatnený, odlúčený p.) tal.-franc.

diskriminant (rozlišujúci p., zložka) lat. odb.

pixel (najmenší obrazový prvok zobrazovacej plochy) angl. výp. tech.

infinum (najbližší p. v rade predchádzajúcich) lat. odb.

motív (základný p. výstavby umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (motív prechádzajúci celým umeleckým dielom) lat.-nem.

-mér gréc. odb. v zlož. sl.

mero- (časť, súčasť, zložka, základný článok) gréc. v zlož. sl.

jazykový p. pozri slovo 1

pohybový p. pozri cvik

stavebný p. pozri ozdoba architektonická, výtvarnádielec porovnaj zložkačasť

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)

ozbrojený, voj. ú.

formácia lat.

rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.

batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.

batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.

maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.

regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.

divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.

brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.

interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.

garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.

garda (vybraný voj. oddiel) franc.

trén (zásobovací ú.) franc. zastar.

sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.

rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.

komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.

gerila

guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.

maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.

hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.

syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.

légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.

kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.

centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.

manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.

dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.

ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.

tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.

eskadróna tal.-franc. voj.

škadróna franc.-nem. zastar.

švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.

bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.

kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.

piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.

odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.

sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.

tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.

aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.

janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.

wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.

rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.

flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.

flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.

eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.

eskadrila (malá eskadra) franc. voj.

iný ú.

fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.

frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.

lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.

calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

zmenšovať

redukovať (z. počet, rozmer, silu a pod.) lat.

reštringovať (z. množstvo, počet, rozsah) lat. kniž.

minimalizovať (obmedzovať na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, znižovať) lat.

miniaturizovať (z. rozmery, váhu a pod. pri zachovaní úžitkových vlastností) lat.-tal.

zoomovať /zúm-/ (z. al. zväčšovať text, obraz a pod. pomocou funkcie počítača a pod.) angl. slang.

Výsledky vyhľadávania

najmenší

množstvo

najkratší

najnižší

stav

nízky

malý

kôň

prvok

útvar

zmenšovať