drobný

perličkový (malý) román.

miniatúrny (veľmi malý) lat.-tal.

subtílny (malý, útly, krehký) lat. kniž.

filigránsky (jemný, jemne vypracovaný, dôkladný) lat.

mikroskopický (malý, pozorovateľný drobnohľadom) gréc.

liliputánsky (malý, trpasličí) vl. m.

pygmejský (trpasličí, o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop. porovnaj malý 1

malý

malý 1 (drobný, nízky, neveľký)

hyp-

hypo-

micro- /mik-/

mikro- gréc. v zlož. sl.

olig-

oligo- (nepočetný, málopočetný, nemnohý, nepatrný, chudobný na niečo) gréc. v zlož. sl.

nano- gréc.

mini- lat. v zlož. sl.

minimálny (najmenší, najkratší, najnižší) lat.

miniatúrny (veľmi m., drobný) lat.-tal.

brachy- (krátky, skrátený, stručný) gréc. v zlož. sl.

mikroskopický (drobný, pozorovateľný, viditeľný drobnohľadom) gréc.

subtílny (drobný, útly, krehký) tal. kniž.

perličkový (drobný) román.

liliputánsky (drobný, trpasličí) vl. m.

pygmejský (trpasličí, o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop.

virtuálny (nekonečne, ľubovoľne m.) lat. fyz.

infinitezimálny (nekonečne m.) lat. mat.

epizódny

epizodický (vedľajší, podružný, okrajový, drobný) gréc.

minor (menší) lat. kniž.

en détail /andétaj/ (v malom množstve, v drobnom) franc. obch. porovnaj drobný

tovar

artikel (výrobok na predaj) lat.-nem.

komodita (statok al. služba ako predmet obchodu, najmä medzinárodného) lat. obch.

export (t. vyvážaný do zahraničia) lat.-angl. hovor.

import (t. dovážaný zo zahraničia) lat.-angl. hovor.

essential goods /esenšl gúdz/ (dôležitý t. v medzinárodnom obchode) angl. obch.

kontraband (t. pašovaný, nezákonne prepravovaný cez hranice štátu) tal.

metráž (metrový t.) franc. slang. hovor.

galantéria (drobný ozdobný t.) franc.

partéka

partieka (drobný al. textilný t.) lat. hovor. zastar.

exot (t., kt. neprichádza bežne na trh) gréc. obch.

aliud (t. iný než mal byť dodaný podľa zmluvy) lat. práv. obch.

kargo (prepravovaný t., najmä loďou) špan. obch.

rinfúza (t. voľne naložený v sypkom stave) tal. dopr. ekon.

derelikt (opustená vec, ku kt. sa nik nehlási, napr. t. pri colnej kontrole) lat. práv.

ekvivalent (t., kt. vyjadruje hodnotu iného t.) lat. ekon.

numeraire /nümerér/ (t. slúžiaci ako cenové meradlo) franc. ekon.

second-hand

second hand

secondhand /-kond he-/ (použitý al. poškodený t., najmä odevy) angl.

aušus nem. hovor. expr.

brak nem.

šmejd nem. slang.

šrot (chybný, bezcenný t., výrobok) nem. slang.

partia (chybný, podradný t.) lat.

deziderátum (t., o kt. zaradenie do tovarových listín pri obchodných dohodách má jedna strana zvláštny záujem) lat. obch.

ozdoba

cifra maď.? hovor.

paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.

dekor franc.

dekorácia

dekórum (výzdoba, okrasa) lat.

tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.

japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.

fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.

o. na odeve, na tele

aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.

klenot

šperk nem.

precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.

bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.

bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.

žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.

boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.

rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.

kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.

punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.

fižé

fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.

pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.

forgo

forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.

egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.

diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.

parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.

vavrín lat.-poľ.

laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.

brošňa (ozdobná spona) franc.

agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.

klipsa

klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.

pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.

fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.

brazoleta zastar.

brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.

oringla (visiaca náušnica) nem. slang.

klipsa

klipsňa (stláčacia náušnica) angl.

lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.

butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.

medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.

torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.

filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.

vamlum

vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.

tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.

faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.

galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.

halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok

architektonická, výtvarná o.

ornament lat.

ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.

štuka tal.-nem. stav.

štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.

lysis /-zi-/

sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.

mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.

supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.

suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.

lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.

kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.

šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.

glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.

diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.

triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.

medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.

kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.

antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.

astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.

trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.

girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.

plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.

rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.

lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.

groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.

arabeska tal.-franc. archit. výtv.

moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.

rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.

guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.

festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.

brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.

bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.

maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.

palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.

akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.

maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.

entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.

meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.

lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.

akrotéria

akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.

gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.

panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.

kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.

droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.

filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.

iluminácia lat. výtv.

miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.

parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.

pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.

bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.

bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.

japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.

hud. o.

abbelimento (okrasa) tal. hud.

koloratúra tal. hud.

tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.

fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.

acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.

melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.

básnická o. pozri prostriedok výrazový porovnaj ozdobovanie

peniaz

peniaz 1 (platidlo, najmä kovové, minca)

moneta lať. zastar. kniž.

minca (kovový p.) lat.-nem.

šrot (mince, drobné peniaze) nem. slang.

grajciar nem. hovor.

grešľa nem. hist.

groš (malý, drobný p.) lat. hovor.

vindra nem. hovor.

halier nem.

filier (minca malej hodnoty) maď. hovor. zastar.

groš (stredoveká strieborná minca) lat. hist.

dukát (zlatá minca v rôznych krajinách) tal.

bankovka tal.

ceduľa (papierový p. vydaný peňažným ústavom) lat. hovor. zastar.

štátovka (papierový p. vydaný štátom) lat.

valuta (bankovka, štátovka, minca cudzích štátov) tal.

tantes (drobný al. neplatný p. ako známka do hry) špan.-nem. zastar.

falzifikát lat.

falzum (napodobený, falšovaný peniaz a pod., podvrh) lat. odb.

nonvaleur /-lér/

nonvalér (bezcenné papierové p., bankovky znehodnotené infláciou) franc. ekon.

vamlum

vampum (indiánske platidlo, rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.

pagament (stará roztavená minca používaná na výrobu mincí nových) tal. numiz.

šľachtic

šľachtic nem.

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.

gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.

barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.

bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.

kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.

rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.

markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.

džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.

magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.

predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.

familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.

armalista

armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.

comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.

bojar (najvyšší rus. š.) rus.

vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.

eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.

fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.

lord angl.

peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.

mylord (oslovenie lorda) angl.

lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.

vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.

baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.

earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.

sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.

pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.

grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.

comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.

dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.

firšt (knieža) nem. hovor. zastar.

junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.

freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.

ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.

jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.

nobil /nó-/

nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.

grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.

caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.

kaballero

caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.

hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.

fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.

don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

boil

bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.

nojan

nojon (mongol. š.) mongol. hist.

gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.

kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.

samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.

vazal kelt.-franc.

lénnik nem. hist.

man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.

páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.

predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

otvor

apertúra (otvorenie) lat. kniž. a odb.

pór (malý, drobný o., dutina, prieduch, škára, štrbina; drobný o. na povrchu tela) gréc.-lat.

lenticela (prieduch v kôre stromu) lat. bot.

choána (o. spájajúci ústnu a nosovú dutinu) gréc. anat.

fenestra (o. v sluchovom ústroji cicavcov, okienko) lat. zool.

hiát (medzera kosti, svalu a pod.) lat. anat.

anus (ritný o., riť) lat. anat.

ano- (ritný o., riť) lat. v zlož. sl.

kloaka (o. na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.

perforácia

perforovanie (o. vzniknutý prederavením al. prasknutím dutého orgánu pri chorobe al. poranení) lat. lek.

spirákulum (o. za okom žraloka, raje) lat. zool.

ostium (o. do tela húb na nasávanie vody) lat. bot.

vizírka (o. vo dverách, zasklený, priezor) franc. zastar. hovor.

pupila (o. v opt. prístroji obmedzujúci vnikajúci zväzok svetelných lúčov) lat. fyz.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý o.) nem. stav.

vikier (o. v streche) nem.

hypeithros (osvetľovací o. v streche antického chrámu) gréc. archit.

compluvium /kom-/ (pravouhlý osvetľovací o. átria rímskeho domu) lat.

luka (lodný vstupný al. nakladací o.) ? lod.

fárung (o. na schádzanie do bane) nem. ban. slang.

kychta (horný o. šachty vysokej pece, valcové ústie, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.

sonda (umelý o. v zemi, skúšobný vrt, jama) franc.

kráter (vyústenie, ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

fulgurit (o. vzniknutý pretavením sypkej horniny úderom blesku, bleskovec) lat. geol.

katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

trpasličí

nano- gréc. v zlož. sl.

liliputánsky (drobný, malý) vl. m.

pygmejský (o etniku v strednej Afrike) gréc. antrop. porovnaj malý 1

štrk

šuter (zmes štrku) nem. hovor.

šotolina (drobný š.) tal. stav. slang.

makadam (hrubšia kamenná drť používaná ako podklad vozovky) vl. m.

okrajový

okrajový 2 (vedľajší)

marginálny (vedľajší) lat. kniž.