Výsledky vyhľadávania

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

kreslo

fotelka (pohodlné čalúnené k. s operadlami) franc. hovor.
leňoška nem.
sofa (čalúnené k. s operadlami vzadu a na bokoch) arab.-franc.
klubovka (hlboké pohodlné čalúnené k.) angl.
trón gréc.
prestol (slávnostné k. panovníka) gréc. kniž.
katedra (stolec, trón biskupa v kostole) gréc.
faldistórium (obradné cirk. k. so skríženými nohami ozdobené rezbami) lat. cirk.
sella gestatoria (k. na nosenie, najmä pápeža, pri slávnostných sprievodoch) lat.
solium (čestné k. v starorím. nábytku) lat.
bergère /-žér/ (čalúnené k. s voľným sedacím vankúšom, od 18. st.) franc. porovnaj stolica 1

stôl

stôl 1 (kus nábytku)
tabuľa (s., najmä slávnostne prestretý, s pohostením) lat.
bufet (s. s pestrým výberom studených jedál) franc.
katedra (s. učiteľa v učebni, najmä vyvýšený) gréc.
toaletka (stolík so zrkadlom na úpravu zovňajšku) franc.
pult lat.-nem.
pulpit (s. so šikmou doskou) lat.
round table /raund tejbl/ (okrúhly s.) angl.
biliard (s. na hranie stolovej spoločenskej hry s guľami a tágom) franc.
bureau /büró/ (písací s., 17. – 18. st.) franc.
abakus (antický štvorcový s. s bohato vykladanou platňou) gréc.-lat.
triklínium (jedálny s. slôžkami pre tri osoby v starom Ríme) lat. hist.

zamestnanie

existencia (práca, živobytie, postavenie) lat.
profesia (povolanie) lat.
pozícia (pracovné zaradenie) lat.
štácia (miesto pôsobenia, pôsobisko) lat.-nem. hovor. zastar.
flek (pracovné miesto) nem. hovor.
fach (pracovný odbor) nem. hovor.
katedra (miesto vysokoškolského učiteľa) gréc. hovor.
angažmán (z. získané zmluvou výkon, vystúpenie, najmä umelecké) franc.
vakat (voľné, neobsadené zamestnanecké miesto) lat. zastar.
job /džob/ (výhodné z.) angl. hovor. expr.
homework /houmverk-/
homeworking /houmverk-/ (z. vykonávané doma) angl.
sinekúra (výnosné z., málo namáhavé postavenie bez väčších povinností) lat.
flákareň (z., kde sa dá ulievať, zaháľať) ? subšt.

stolica

stolica 1 (sedadlo (s operadlom) pre jednu osobu)
fotelka (pohodlné čalúnené kreslo s operadlami) franc. hovor.
klubovka (pohodlné hlboké čalúnené kreslo) angl.
taburetka (nízka čalúnená s. bez operadla) franc.
trón gréc.
prestol (slávnostné kreslo panovníka) gréc. kniž.
katedra (stolec biskupa v kostole) gréc.
legátka (s. s vysokým vyrezávaným operadlom) lat. zastar.
šamerlík (nízka stolička bez operadla, nízky stolček, podnožka) nem. hovor.
štokerlík (s. bez operadla, stolček na sedenie) nem. hovor. zastar.
tripus (trojnohé sedadlo, trojnožka) gréc. archeol.
tonetka (s. z ohýbaného dreva) vl. m.
tandem (zadné sedadlo na motocykli pre spolujazdca) angl.
zic (sedadlo, najmä na bycykli) nem. hovor. zastar.
kokpit (sedadlo pilota) angl.
graminger (sedačka na prepravu raneného v strmom teréne) ? šport.
slide /slajd/
slajd (pohyblivé sedadlo v pretekárskych veslárskych člnoch) angl. šport.
klismos (s. so zadným operadlom v starom Grécku) gréc.
difros (s. bez operadla v starogréc. nábytku) gréc. hist.
solium (čestné kreslo v starorím. nábytku) lat.
sella (starorím. s. bez operadla) lat.
stalla (sedadlo chórovej lavice) lat. cirk.
faldistórium (obradné cirk. kreslo so skríženými nohami, ozdobené rezbami) lat. cirk.
sedília (sedadlo duchovných vo výklenku na južnej stene chóru gotického kostola) lat.
sella gestatoria (kreslo na nosenie pri slávnostných sprievodoch, najmä pápežské) lat. porovnaj kreslo