Výsledky vyhľadávania

obchodný

obchodný
komerčný lat.
komerciálny lat. zastar.
dealerský /díler-/
dílerský angl.
distribučný (rozdeľovací, predajný, sprostredkovací) lat.
tradingový /trej-/ (týkajúci sa obchodného vzťahu, obchodovania) angl. ekon.
merkantilný (kupecký) lat. kniž.
šmelinársky hebr.-nem. hovor. pejor.
kšeftársky nem. hovor. pejor.
handliarsky nem. hovor. pejor.
šíberský nem. slang. pejor.
čachrársky hebr.-nem. pejor.
vekslácky (nečestný, nepoctivý, pokútny, priekupnícky) nem. hovor. pejor.
špekulatívny
špekulantský
špekulačný (usilujúci sa o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade, priekupnícky) lat. ekon.

sprostredkovateľ

sprostredkovateľ
šikovač
šikovník nem. hovor. zastar.
agent (obchodný zástupca, obchodný cestujúci) lat.
akvizitér (s. získavajúci nových zákazníkov) lat.
komisár (s., poverenec, zmocnenec poverený osobitnou úlohou) lat. admin.
distributér
distribútor (s. predaja tovaru, služieb a pod.) lat.
manažér (organizačný pracovník, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí) angl.
reseller (s. predaja, predajca) angl.
agent lat.
vigéc (obchodný zástupca, obchodný cestujúci) maď. zastar.
komisionár (samostatný obchodník, obstarávateľ, s. obchodujúci vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) lat. obch.
dealer /díler/
díler (samostatný zástupca firmy poverený uzatváraním obchodov v jej mene, predajca; bankový pracovník sprostredkujúci nákup a predaj devíz; burzový s. oprávnený uzavierať obchody len s iným členom burzy alebo dohodcami, brokermi, a je pre klienta druhou stranou, partnerom obchodu) angl.
maklér hol.-nem. obch.
jobber /džober/ angl. slang.
senzál (s. obchodov na burze, dohodca) tal. obch.
broker (s. obchodov na burze a iných dopr. a poisťovacích obchodov, kt. nie je pre klienta druhou stranou, partnerom obchodu, najmä v anglo-amer. oblasti, dohodca) angl. obch.
courtier /kurtié/ (s. obchodov na burze vo franc. oblasti) franc. obch.
aspotter (s. zaoberajúci sa odporúčaním potenciálnych klientov fin. poradcom al. poisťovacím agentom za odmenu al. podiel) angl. ekon.
negociátor (rokovateľ) lat.
komprador (obchodný zástupca, s. a tlmočník, najmä v prístavoch juhovýchodnej Ázie využívajúci znalosti miestneho trhu) lat.-port.
faktor (s. medzi zamestnávateľom a domácimi robotníkmi) lat.
totalizátor (s. stávok pri dostihoch) lat. šport.
mediátor (s. medzi stranami pri súdnom spore; s. všeobecne) lat.
kupliar (s. pohlavného styku za peniaze, prostitúcie) nem. pejor.
médium
senzibil (s. pri špiritistických, okultistických javoch, pokusoch) lat.

zástupca

zástupca 2 (kto vystupuje v niekoho mene, predstaviteľ)
reprezentant (z. vystupujúci na verejnosti v mene niekoho, pri určitej príležitosti) lat.
delegát (vyslaný, zmocnený, vybraný z., zmocnenec) lat.
exponent (predstaviteľ, splnomocnenec, zmocnenec) lat.
defenzor (obranca, obhajca, ochranca) lat.
ablegát (poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku) lat. hist. porovnaj poslanec
parlamentár (osoba poverená rokovať, vyjadnávať s nepriateľom, vyjednávač, prostredník, poverený z.) franc.
advokát (právny z., obhajca poskytujúci za odmenu práv. pomoc v nezávislom povolaní) lat. porovnaj obhajca
notár (z. štátnej správy v obci, úradník štátnej správy v minulosti) lat. hist.
prokurátor (štátny z. v trestnom súdnom konaní) lat. práv.
dealer /díler/
díler (samostatný z. firmy poverený uzatváraním obchodov v jej mene, predajca, sprostredkovateľ) angl.
agent lat.
vigéc (obchodný z., obchodný cestujúci, sprostredkovateľ) maď. zastar.
disponent (z. riaditeľa al. majiteľa, úradník oprávnený uzavierať obchody, ale nesmie podpisovať zmenky, zastupovať podnnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec) lat.
komprador (obchodný z., spostredkovateľ a tlmočník využívajúci znalosti miestneho trhu, najmä v prístavoch juhovýchodnej Ázie) lat.-port.
diplomat (z. poverený zastupovaním štátu v medzinárodných stykoch) franc. porovnaj vyslanec
syndik
syndikus (z. štátu na súde, súdny obhajca v starom Grécku) gréc.-lat.
defenzor (z. čes. nekatolíckych stavov, 16. a 17. st.) lat. hist.
presbyter (volený z. cirk. ľudu, starší hodnostár v cirk. zbore evanjelickej cirkvi) gréc. cirk.
deputácia (skupina zástupcov vyslaná na vybavenie určitej záležitosti) lat.
delegácia (skupina vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
alter ego (druhé ja, duševne al. charakterovo spriaznený človek, dôverník kniž. a odb.) lat. porovnaj predstaviteľ 1splnomocnenec

obchodník

obchodník
trader /trejder/ (kupec) angl. obch.
agent lat.
vigéc (obchodný zástupca, obchodný cestujúci, sprostredkovateľ) maď. zastar.
distributér
distribútor (sprostredkovateľ tovaru, služieb a pod.) lat.
reseller (sprostredkovateľ predaja, predajca) angl.
businessman /biznismen/
biznismen (podnikateľ vo väčšom rozsahu) angl.
komisionár (samostatný o., obstarávateľ, sprostredkovateľ obchodujúci vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) lat. obch.
dealer /díler/
díler (samostatný zástupca firmy poverený uzatváraním obchodov v jej mene, predajca, sprostredkovateľ; maloobchodník v USA; o. s drogami; burzový sprostredkovateľ oprávnený uzavierať obchody len s iným členom burzy alebo dohodcami, brokermi a kt. je pre klienta druhou stranou, partnerom obchodu) angl.
burzián (obchodník na burze) lat.
maklér hol.-nem. obch.
jobber /džober/ angl. slang.
senzál (sprostredkovateľ obchodov na burze, dohodca) tal. obch.
broker (sprostredkovateľ obchodov na burze a iných dopr. a poisťovacích obchodov, kt. nie je pre klienta druhou stranou, partnerom obchodu, najmä v anglo-amer. oblasti, dohodca) angl. obch.
courtier /kurtié/ (sprostredkovateľ obchodov na burze vo franc. oblasti) franc. obch.
baissista /bés-/ (o. špekulujúci na klesanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
haussista /ós-/ (o. špekulujúci na stúpanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
pedlar /pedler/ (potulný o.) angl.
hauzírant
hauzírer (podomový o.) nem. zastar. hovor.
finančník (podnikateľ v peňažníctve) franc.
šmelinár (o., kt. sa zaoberá čiernym, nedovoleným obchodom s nedostatkovým tovarom, priekupník) hebr.-nem. hovor. pejor.
kšeftár nem. hovor. pejor.
handliar nem. hovor. pejor.
šíber (nečestný, pokútny o., priekupník) nem. slang. pejor.
čachrár (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.
vekslák (o. nezákonne obchodujúci, vymieňajúci peniaze, tovar a pod., priekupník) nem. hovor. pejor.
keťas (čierny o., najmä vojnový zbohatlík, úžerník) nem. hovor. pejor.
špekulant (o. usilujúci sa o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade, priekupník) lat. ekon.
ažiotér (burzový špekulant) tal.-franc. peňaž.
detailista /-tajl-/ (o. v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchodník) franc. zastar.
grosista (o. vo veľkom, veľkoobchodník) franc.-nem.
akvizitér (o. získavajúci nových zákazníkov) lat.
impresário (podnikateľ v oblasti div. a hud. programov) tal.
markytán (o. s potravinami, nápojmi a pod. medzi vojskom) tal. hist.
lovár (priekupník s koňmi v róm. prostredí) róm.
bukinista (o. s použitými, staršími knihami, grafikou) franc.
antikvár (o. so starožitnosťami al. staršími knihami, starožitník) lat.
kupliar (sprostredkovateľ prostitúcie, pohlavného styku za peniaze) nem. pejor.
komprador (obchodný zástupca, sprostredkovateľ a tlmočník, najmä v prístavoch juhovýchodnej Ázie využívajúci znalosti miestneho trhu) lat.-port.
nepman (podnikateľ v období nepu, tzv. novej ekonomickej politiky v sov. štáte umožňujúcej niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. + angl.

obchod

obchod 2 (predajňa)
kšeft hovor. zastar. al expr.
shop /šop/ angl. slang.
market angl. slang.
store /stór/ angl. slang.
kiosk (pouličná predajňa, stánok) tur.
krám (o. al. stánok s drobným tovarom) nem. hovor. pejor.
konzum (o. nákupného a spotrebného družstva) lat. hovor. zastar.
koloniál (o. s potravinárskym, najmä koloniálnym tovarom)
kantína (menšia predajňa potravín a nápojov na pracovisku al. v kasárňach) tal.-franc.
arma (o. s potravinami a drobnými predmetmi v kasárňach, voj. bufet) špan. voj. slang.
bufet (o. s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) franc.
gastronóm (o. s potravinárskym tovarom, labužníctvo) gréc.-franc.-rus.
bodega (o. s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
vinotéka (p. kvalitných vín) lat. + gréc.
trafika arab.-nem.
abalda (o. s tabakovými výrobkami, časopismi a pod.) tal. zastar.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký o.) angl.
shopping centrum /šop-/ (nákupné stredisko) angl.
shopping park /šop-/ (nákupný areál) angl.
shopping mall /šop- -mel/ (luxusné obchodné stredisko) angl.
antikvariát (o. s použitými, staršími knihami, grafikou) lat.
music shop /mjúzik šop/ (o. so zvukovými, hud. nahrávkami, nosičmi) angl.
pet shop /šop/
petshop /-šop/ (o. s domácimi zvieratami) angl.
drogéria (o. s čistiacimi, kozmetickými, zdravotníckymi a inými prostriedkami) franc.
galantéria (o. s drobným ozdobným tovarom) franc.
parfuméria /-u/ü-/ (o. s voňavkami a kozmetickými prípravkami) franc.
boutique /butik/
butik (predajňa módnych odevov vysokej kvality) franc.
modiststvo
modistvo (o. s dámskymi klobúkmi, klobučníctvo) franc.
tuzex (predajňa bývalého podniku zahraničného obchodu) um. zastar.
free-shop /fríšop/ (predajňa tovaru bez cla) angl. obch.
bazár (o. so starším, chybným al. použitým tovarom) perz.
partiovka (o. s podradným, chybným tovarom so zníženou cenou) lat. hovor.
second-hand
second hand
secondhand /-kond he-/ angl.
sekáč (o. s použitým al. poškodeným tovarom, najmä odevmi) angl. hovor.
sexshop /-šop/ (o. s tovarom určeným na uspokojenie pohlavného pudu) angl.
distribúcia (obchodná sieť, obchody) lat.
duty-free /djúti frí/ (o., predajňa bez cla) angl. porovnaj podnik 2

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
báb
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizeň
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
altán
altánok
filagória tal.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tholos
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospic
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasárne
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéna
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palaistra
palaestra
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekléziasterion
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
hypermarket angl.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
dágoba
dagop
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

pád

pád 1 (strata moci, postavenia, významu)
krach (nezdar, neúspech, úpadok; hosp., obchodný, fin. a pod. úpadok) nem. hovor.
bankrot tal.-nem.
krida (hosp., obchodný, fin. a pod. úpadok, neschopnosť podniku plniť záväzky, platiť) lat.-nem. práv. porovnaj úpadok

sprostredkovací

sprostredkovací
distribučný (obchodný, rozdeľovací, predajný) lat.
mediačný (s., najmä pri medzinárodných sporoch al. rokovaniach) lat. porovnaj obchodný

samoobsluha

samoobsluha
bufet (obchod s rýchlym občerstvením, najmä ako s.) franc.
kafetéria (závodná jedáleň so s. vo Veľkej Británii a USA) franc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar. porovnaj podnik 2

vzťah

vzťah
relácia lat. kniž. a odb.
filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.
korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.
kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.
nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.
atitúda (postoj, názor) franc. sociol.
referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.
korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.
relativita
relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.
inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.
nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.
izomorfia
izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.
protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.
suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.
identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.
trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.
obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.
faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.
synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.
probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.
parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.
komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
forézia gréc. ekol.
symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.
amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.
implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.
sínus
kosínus
tangens
kotangens
sekans
kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.
inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.
stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.
dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.
sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.
partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.
sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
kolegialita
kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.
familiarita
familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.
intímnosť
intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.
expresivita
expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.
platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.
sex (pohlavný v.) lat.-angl.
konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.
heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.
techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.
maternita (materstvo) lat. odb.
paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.
paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
inštitúcia lat.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.
paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.
heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.
homonymia
homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.
homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.
homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.
synonymia
synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.
predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.
subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.
koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.
adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.
rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.
parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.
parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.
hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.
hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.
hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.
denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.
modalita
modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)
firma tal.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.
akciová spoločnosť lat.
akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.
company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.
limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.
société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.
koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.
komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.
sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.
komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.
rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.
mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.
gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.
paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.
planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.
hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel
špedícia
špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.
aerolínia
aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.
rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.
pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.
cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.
agentúra lat.
agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.
realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.
lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.
franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
franchisista /frenčajzista/
franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.
VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.
bonanza špan.
klondike /-dajk/
klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 17. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.