Výsledky vyhľadávania

obchod

obchod 1 (kúpa a predaj tovaru)

trading /trej-/ (obchodný vzťah, najmä výmenný o., obchodovanie) angl. ekon.

deal /díl/

dealing /díl-/ (bankový al. burzový o., niektoré druhy; o. s tovarom všeobecne) angl.

džob

job /džob/ (výhodný o.) angl. obch. hovor. expr.

kšeft nem. hovor. pejor.

handel (o., najmä pokútny, nečestné konanie vôbec; obchodovanie zastar.) nem. hovor. pejor.

šmelina

šmelinárstvo (čierny, nedovolený o. s nedostatkovým tovarom) hebr.-nem. hovor. pejor.

veksláctvo (nezákonné obchodovanie, výmena, vymieňanie peňazí, tovaru a pod.) nem. hovor. pejor.

čachre (nečestný, nepoctivý, pokútny o.) hebr.-nem. pejor.

frajmark

frajmok (výmena, kupčenie) nem. zastar.

chrémastika (výmenné vzťahy, kt. účelom je dosiahnutie zisku a pre úžeru) gréc.

hauzírka (podomové obchodovanie) nem. zastar. slang.

bargain (nerovný o. s jedným poškodeným účastníkom, príležitostná výhodná kúpa) angl. obch.

business /biznis/

biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.

showbiznis /šou/

šoubiznis angl. hovor.

šoubiz (o. v oblasti zábavy, so zábavnými predstaveniami) angl. slang.

sexbiznis (o. s pohlavným pudom, vzťahmi, službami) angl. hovor.

komisia (o., pri ktorom obstarávateľ, samostatný obchodník, koná vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu, sprostredkovanie) lat. obch.

doupson (o., pri kt. dvaja kupujúci ovládajú trh) lat.

duopol (o., pri kt. dvaja predávajúci ovládajú trh, napr. dvaja výrobcovia určitého tovaru) gréc.-lat.

burza (výmenný o., miesto predaja al. výmeny tovarov) lat.

stock exchange /stok ixčejndž/ (londýnska burza s cennými papiermi) angl.

steláž (termínový burzový o., pri kt. jedna zo strán má právo buď tovar, cenné papiere, odobrať al. dodať) franc. obch.

deport (termínový burzový o. na zníženie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.

report (termínový burzový o. na zvýšenie kurzu cenných papierov v budúcnosti) lat.

špekulácia

špekulovanie (úsilie o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.

à la hausse /ala ós/ (burzová špekulácia na stúpanie cien, kurzov) franc. obch.

à la baisse /ala bes/ (burzová špekulácia na pokles cien, kurzov) franc. obch.

kontremina (špekulácia à la baisse vykonaná skupinou osôb) franc. obch.

arbitráž (špekulácia na porovnávanie cien a termínov tovarov, cenných papierov, devíz a pod.) franc. ekon.

ažiotáž (burzová špekulácia na vyvolanie dopytu po cenných papieroch a pod.) tal.-franc. peňaž.

corner /ko-/

korner (burzová špekulácia, skúpenie tovaru s úmyslom predávať ho neskôr za vyššiu cenu) angl.

barter angl. obch.

kompenzácia (výmenný o. bez použitia peňažnej hotovosti) lat. obch.

junktim (viazaný medzinárodný o., keď je vývoz jedného tovaru viazaný dohodou medzi štátmi na dovoz iného tovaru) lat. ekon.

switch /svič/ (výmenný o., pri kt. sa vymieňajú meny na základe nepriameho tovarového obchodu) angl. fin. obch.

offset

industrial-offset /-das-/ (kompenzácia veľkého objemu, najmä s voj. tovarom) angl. fin. obch.

swap /svop, svap/ (výmenný, pri kt. banka kupuje devízy za iné devízy a súčasne kúpené devízy predáva s odloženou dobou dodania) angl. fin.

hedge /hedž/

hedging /hedžing/

hedžing (o. na krytie rizika zmeny ceny) angl. ekon.

detail /-tajl/ (predaj v drobnom, v malom množstve priamym spotrebiteľom, maloobchod) franc. zastar.

retail /riteil/ (o., predaj v malom, maloobchod) angl. obch.

wholesale /houlseil/ (o., predaj vo veľkom, veľkoobchod) angl. obch.

marketing (obch. a výrobná metóda vychádzajúca z potrieb trhu, odbyt) angl. ekon. porovnaj predajkúpa

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

známka

známka 3 (znak, značka)

trademark

trade-mark /trejdmá-/ (ochranná z. tovaru) angl. ekon.

woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná z. kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl. porovnaj znak 4

znak

znak 4 (názorné vyjadrenie, označenie, značka)

signifikácia (označenie značkou) lat. kniž. a odb.

litera (z. pre hlásku, písmeno) lat.

letter (písmeno) angl. polygr.

graféma (písomný z. hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.

typ (písmeno al. iný z., značka) gréc. polygr.

index (písmenný al. číselný z. pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

stenéma

steném (rýchlopisný obrazec slova) gréc.

hieroglyf (z. staroegypt. a chetitského písma) gréc.

digram (dvojčlenný grafický z., napr. dz) gréc. odb.

digraf (dvojčlenný grafický z., zložka z dvoch písmen, napr. ch) gréc. lingv.

trigraf (trojčlenný grafický z., zložka z troch písmen, napr. sch =š) gréc. lingv. porovnaj písmeno

cifra (číslica) arab.-nem.

alfanumerický z. (z. vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.

filigrán (presvitajúce označenie papiera viditeľné proti svetlu, priesvitka, vodotlač, vodoznak) lat. tech.

kameo (slabo viditeľný vodoznak v papieri spôsobený tlakom, priesvitka) tal. tech.

kustoda

kustód (označenie poradia rukopisných strán číslicou al. písmenom) lat. odb.

vidi /vídí/ (dodatok, poznámka, značka na spise, že bol prečítaný al. schválený) lat. kniž.

hic sunt leones /hík -ónés/ (označenie neprebádaných miest na starých mapách, tu sú levy) lat.

triskeles (trojramenný z. otáčavého pohybu v pohanskom kulte slnka) gréc.

stigmatizácia (z. vypálením znamenia na tele otroka al. väzňa v starom Grécku hist.; znamenie znakom kniž.) gréc.

signatúra (z. umelca na výtv. diele menom) lat.

šifra (značka namiesto podpisu, skrátený podpis; dohovorená tajná značka na zatajenie obsahu odovzdávaných správ) arab.-franc.

parafa (skrátený podpis, podpisová značka odb.) franc.

tag /teg/ (značka namaľovaná sprejom na múroch, vagónoch a pod.) angl. slang.

symbol (dohodnutý graf. z., značka, znamenie pre niečo, napr. predmet, postup a pod.) gréc.

signum (označenie, značka) lať. zastar. kniž.

piktograf

piktogram (medzinárodne zrozumiteľný obrázkový z. znázorňujúci informáciu) lat. + gréc. lingv.

ideogram

ideograf (z. pre určitý pojem, myšlienku, nie slovo, kt. má obrazovú podobu) gréc. lingv.

logo (z. firmy vo výtv. úprave) gréc.

brand (obchodná značka) angl.

trademark

trade-mark /trejdmá-/ (ochranná známka tovaru) angl. ekon.

woolmark /vulmárk/ (medzinárodná ochranná známka kvality tkaniny s obsahom 100% čistej nepoužitej vlny, vlnená pečať) angl.

made in /mejd/ (označenie krajiny pôvodu tovaru, vyrobené v) angl.

tamga (značka na označenie vlastníctva dobytka al. výrobkov rodového priemyslu, Mongolsko) turk.

stopka (dopravná značka prikazujúca zastaviť) angl. motor. slang.

míľnik (kameň pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.

hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.

punc (označenie pravosti a akosti na predmetoch z drahých kovov) tal.-nem.

ciacha (úradný z. na predmetoch, meradlách al. prístrojoch potvrdzujúci ich správnosť a použiteľnosť) nem.

invenit (označenie tvorcu pôvodného návrhu, predlohy graf. umeleckého diela) lat.

fecit [fec.] (označenie tvorcu, autora výtv. diela, vytvoril, vyhotovil) lat. výtv.

excudebat /ekskudébat/ (označenie vydavateľa na graf. listoch) lat.

kontramarka (dodatočne vyrazený z. na minci obiehajúcej na cudzom území ako označenie pravosti mince) lat. + nem.

signatúra (značka knihy v knižnici, predmetu v zbierke apod.) lat. odb.

exlibris

ex libris (knižná značka, označenie majiteľa knihy, umelecky spracovaný štítok, nálepka al. pečiatka na vnútornej strane obálky knihy) lat.

supralibros (vlastnícka značka majiteľa knihy vyrazená na prednej al. zadnej doske knihy) lat. knih.

signet (graf. z. tlačiarne, vydavateľstva, nakladateľstva a pod.) franc. polygr.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (označenie elektroakustických zariadení s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou, high fidelity) angl. skr.

dry /draj/ (označenie najnižšieho obsahu alkoholu v gine, minimálne 40 %; označenie obsahu cukru šumivého vína, 3-4 %, suché víno) angl.

méta (z. pre cvičencov pri hromadných telocvičných vystúpeniach) lat. šport.

nota (graf. z. pre tón) lat. hud. porovnaj príprava bez p-y

segno /seňo/ (notová značka, od kt. sa má skladba opakovať) tal. hud.

neuma (notová značka v ranom stredoveku) gréc.-lat. hud.

repetícia (z. na opakovanie časti skladby) lat. hud.

tacet (označenie dlhšej pomlky nástroja al. hlasu) lat. hud.

ligatúra (oblúčik spájajúci dve noty s rovnakou výškou) lat. hud.

akút (z. pre tónový, melodický stúpavý prízvuk) lat. lingv.

colla parte /ko-/ (znamenie na podriadenie sprievodných hlasov hlavnému) tal. hud.

ikona (obrázkový z. určitej činnosti, príkazu a pod. umožňujúci ovládanie počítača, obrázok znázorňujúci určitú činnosť) gréc. výp. tech.

kurzor (pohyblivá viditeľná značka na obrazovke, monitore počítača označujúca miesto ďalšej operácie) lat.

adresa (z. odkazujúci na miesto v pamäti počítača) franc. výp. tech.

emotikon (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii) angl.

smiley /smajli/

smajlík (značka, symbol vyjadrujúci náladu al. pocity v písomnej elektronickej komunikácii, pôvodne graf. zobrazenie, značka smiechu) angl. porovnaj znamienko