Výsledky vyhľadávania

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

závislosť

interdependencia (vzájomnosť) lat. kniž.

koherencia (súvislosť, spojitosť) odb.

korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. z. medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

filiácia (vzťah, súvislosť, postupnosť) lat. kniž.

heteronómia (z. od vonkajších činiteľov, príčin, podnetov, zákonov, podriadenosť) gréc. odb.

poikilotermia (z. látkovej premeny, metabolizmu živočíchov od teploty vonkajšieho prostredia, studenokrvnosť) gréc. zool.

anizotropia (z. fyz. vlastností látok na smere ich merania) gréc.

hysteréza (z. stavu fyz. sústavy al. stavovej veličiny na predchádzajúcich stavoch) gréc. fyz.

funkcia (vzájomná z. dvoch veličín, závislý vzťah dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

tangenta

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

protektorát (vzťah dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená z. jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

vazalstvo (poslušnosť, podriadenosť, poddanosť, poddanstvo) kelt.-franc.

behetría (feudálna z. v stredovekom Španielsku) špan.

peónstvo

peonáž (z. nekvalifikovaných poľnohosp. robotníkov a drobných roľníkov na majiteľoch pôdy v Lat. Amerike) špan.

mánia gréc.

-mánia (vášnivá až chorobná zavislosť, vášeň) gréc. v zlož. sl.

alkoholizmus (z. na liehovinách ako návykovej droge, chorobný návyk požívania liehovín, nemierne pitie, požívanie liehovín, opilstvo, pijanstvo) arab.

metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.

dipsománia (chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

potománia (pijanstvo) gréc. lek.

nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.

toxikománia gréc. lek.

narkománia (z. na omamných látkach, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.

fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.

morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

gamblerstvo (z. na hracích automatoch, chorobný návyk, vášeň) angl.

workaholizmus

workoholizmus

workholizmus /uórk-/ (z. na práci, posadnutosť prácou) angl. + arab.-angl. porovnaj vzťah

ochrana

ochrana 2 (prostriedok na chránenie)

refúgium lat. kniž. a odb.

egida gréc. pren. kniž.

in custodia legis /kus-/ (pod o. zákona) lat. práv.

protektorát (záštita) lat. zastar.

protekcia

protekcionárstvo

protektorstvo (podpora zo strany vplyvnej osoby, priazeň, uprednostňovanie, zvýhodnenie) lat.

patrocínium (opatrovníctvo poskytované majetnými ľuďmi, vlastníkmi pôdy, chudobným spoluobčanom, roľníkom, v Rímskej ríši) lat. hist.

patronát lat.

patronácia

patronancia

patrónstvo lat. kniž.

tútorstvo (záštita, podpora) lat. aj pejor.

paládium

palladium (posvätný predmet chrániaca mesto al. krajinu, posvätná o., záštita) gréc.-lat. kniž.

pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.

kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.

pektorál (pancier chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.

blindáž (úkryt pred streľbou) franc. voj. zastar.

agrafa (drôtená o. na zabezpečenie zátky vo fľaši šumivého vína) franc.

prostriedok proti počatiu

antikoncepcia gréc. + lat. lek.

kontracepcia lat. lek.

kondóm franc.

prezervatív lat. lek.

kotón franc. vulg.

guma (prostriedok proti počatiu a nákaze, o. na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.

pesar (o. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.

antigest (hormonálny antikoncepčný prostriedok proti počatiu) gréc. farm.

afterpills /á-pils/ (prostroedok proti počatiu užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.

spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc.+lat. porovnaj kryt 1

krajina

džabal

džebel arab.

metropola (materská k. v pomere ku kolóniám) gréc. hist.

provincia (vidiecky kraj mimo hlavného mesta, vidiek) lat.

protektorát (k. podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

interfluvium (k. medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

tramtária

trantária (vzdialená, zapadnutá, stratená k.) vl. m. expr.

Atlantída (bájna k. ležiaca údajne v Atlantickom oceáne)

Ultima Thule /túlé/ (nedosiahnuteľná, veľmi ďaleko ležiaca k. na konci známeho sveta) lat.

Arkádia (idylická k. blaženosti a mieru, v poézii raj)

eldorádo (miesto blahobytu, bohatstva, radosti, hojnosti, zasľúbená k., raj) špan. pren. kniž. al. expr.

Eldorádo (rozprávková k. oplývajúca zlatom, niekde v Južnej Amerike, Venezuela) špan. kniž. al. expr.

eden (rajská záhrada, biblická krajina raja) hebr. kniž.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie územia vyvoleného na usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

utópia (vysnívaná k. s dokonalým spoločenským zriadením) gréc.-angl.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma krajina) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

Orient (východné krajiny, východ) lat.

Okcident (západné krajiny, západ) zried. kniž.

Magrib

Magreb (západné krajiny arab. sveta) arab.

Sába (staroveká k. na juhu Arab. polostrova) hebr.

Etrúria (k. v starovekom Taliansku na území dnešného Toskánska) hist.

Ligúria (k. v severozápadnej časti starovekého Talianska) hist. porovnaj územieštát

štát

štát lat.

res publica /rés públika/ lat.

impérium (veľký š., veľká ríša, veľmoc) lat.

monarchia (š. na čele s panovníkom) gréc.

cisárstvo (š. na čele s neobmedzeným vládcom, cisárom) lat.

republika (š. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

satelit (formálne samostatný š., ale polit. a hosp. podriadený inému štátu, závislý od veľmoci) lat. polit.

vazal (polit. al. hosp. závislý š.) kelt.-franc. pejor.

totalita

totalitarizmus

totalizmus lat. polit.

totáč (š. s násilím zavedenou a udržovanou jednotou) lat. slang.

Absurdistan

absurdistan (š., v kt. neplatia zákony, kde nič nie je normálne, nič nefunguje) um. expr.

erár (š. ako subjekt majetkových práv) lat.

offshore /ofšor/ (krajina, kt. poskytuje osobitné daňové úľavy a iné obchodné a pod. zvýhodnenia) angl. ekon.

état commerçant /éta komersan/ (š. vystupujúci v medzinárodných vzťahoch ako podnikateľ, obchodník) franc. obch. práv.

polis (mestský š. v starom Grécku) gréc.

politeiá (š. v starom Grécku) gréc. hist. práv.

civitas (mestský š. v Rím. ríši, štát) lat.

imperium Romanum (rímska ríša, jej územie) lat.

Senatus Populusque Romanus [S. P. Q. R.] /-ná- - kve- -má-/ (rím. štát, antický názov) lat. hist.

dominát (štátna forma Rím. ríše, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.

principát (štátna forma Rím. ríše, za raného cisárstva) lat. hist.

Porta

Vysoká porta (Osmanská ríša) lat.

Sacrum Romanum Imperium /sakrum/ (Svätá ríša rím., 962 – 1806) lat. hist.

džamahiríja (š. ľudových más založený na priamej demokracii, štátoprávne usporiadanie Lýbie) arab. polit.

Sojúz

Sajúz (bývalý ZSSR) rus. hovor.

Paneurópa (Spojené štáty európske podľa plánu z 1929) gréc.

uncle Sam /ankl/

strýčko Sam (Spojené š. amer.) vl. m. pren. expr.

Dixie /dixi/

Dixieland

dixieland /-xile-/ (štáty na juhu USA v 19. st.) vl. m.

reich /rajch/

rajch (nem. nacistická ríša, tzv. tretia ríša) nem. pejor.

frankofónny š. (š. pod vplyvom franc. kultúry a jazyka) vl. m. + gréc.

anglofónny š. (š. pod vplyvom angl. kultúry a jazyka) lat. + gréc.

domínium (š. patriaci do Brit. spoločenstva národov, Kanada, Austrália) lat.

Patrimonium sancti Petri (pápežský, cirk. š., dedičstvo svätého Petra) lat. hist.

l’état c’est moi /leta se moa/ (š. som ja, výrok Ľudovíta XIV.) franc.

imperium in imperio (š. v štáte) lat. porovnaj krajinaFrancúzskoAnglickoŠpanielsko atď.

záštita

záštita 1 (opora, ochrana)

bašta tal. pren.

pilier (pevná, spoľahlivá z., opora) román. kniž. pren.

auspícium (opora, plur. auspície) lat. kniž. zastar.

egida gréc. pren. kniž.

protektorát (ochrana) lat. zastar.

patronát lat.

patronácia

patronancia

patrónstvo lat. kniž.

tútorstvo (podpora, ochrana) lat. aj pejor.

paládium

palladium (posvätný predmet chrániaca mesto al. krajinu, posvätná ochrana) gréc.-lat. kniž.

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, rím. mier) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

predstaviteľ

predstaviteľ 1 (kto predstavuje smer, hnutie a pod.)

reprezentant lat.

reprezentácia (typickí predstavitelia) lat.

exponent (zástupca, splnomocnenec, zmocnenec) lat.

prominent (popredný, významný p.) lat.

funkcionár lat.

šarža (p. orgánu, inštitúcie, hodnostár) franc. hovor. expr.

rezident (p. koloniálneho štátu v protektoráte, spravidla ako skutočný vládca) lat.

prezident (volený najvyšší p. republiky, hlava republiky) lat.

koryfej (popredný p., vodcovská osobnosť vynikajúca vo vede, umení, politike, vodca) gréc. kniž.

posledný mohykán (posledný p. niečoho) vl. m.

imám (najvyšší cirk. a svetský v p. niektorých moslimských štátoch) arab. porovnaj zástupca 2hodnostár