Výsledky vyhľadávania

činnosť

činnosť 2 (chod, fungovanie mechanizmu, organizmu a pod.)

energeia gréc. filoz.

-praxia gréc. v zlož. sl.

funkcia (chod) lat.

dysfunkcia (porušená, narušená, odchylná funkcia) gréc. + lat. lek.

disfunkcia (nežiaduca funkcia prvku systému, v rozpore s jeho potrebami) lat. sociol.

hypofunkcia (znížená funkcia orgánov) gréc. + lat. lek.

hyperfunkcia (zvýšená funkcia orgánov) gréc. + lat. lek.

automatizmus (samovoľná, mimovoľná č. nezávislá od vôle) gréc. odb.

mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomený chod) gréc.

arytmia (nepravidelná č., chýbanie rytmu, pravidelnosti, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

egutácia (č. kvapkajúcej vody v jaskyniach, vyťukávanie) lat. geol.

nivácia (výmoľná č. snehu) lat. geol. porovnaj zrýchleniespomalenie

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

závislosť

interdependencia (vzájomnosť) lat. kniž.

koherencia (súvislosť, spojitosť) odb.

korelácia (vzájomný vzťah, väzba al. z. medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

filiácia (vzťah, súvislosť, postupnosť) lat. kniž.

heteronómia (z. od vonkajších činiteľov, príčin, podnetov, zákonov, podriadenosť) gréc. odb.

poikilotermia (z. látkovej premeny, metabolizmu živočíchov od teploty vonkajšieho prostredia, studenokrvnosť) gréc. zool.

anizotropia (z. fyz. vlastností látok na smere ich merania) gréc.

hysteréza (z. stavu fyz. sústavy al. stavovej veličiny na predchádzajúcich stavoch) gréc. fyz.

funkcia (vzájomná z. dvoch veličín, závislý vzťah dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

tangenta

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

protektorát (vzťah dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená z. jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

vazalstvo (poslušnosť, podriadenosť, poddanosť, poddanstvo) kelt.-franc.

behetría (feudálna z. v stredovekom Španielsku) špan.

peónstvo

peonáž (z. nekvalifikovaných poľnohosp. robotníkov a drobných roľníkov na majiteľoch pôdy v Lat. Amerike) špan.

mánia gréc.

-mánia (vášnivá až chorobná zavislosť, vášeň) gréc. v zlož. sl.

alkoholizmus (z. na liehovinách ako návykovej droge, chorobný návyk požívania liehovín, nemierne pitie, požívanie liehovín, opilstvo, pijanstvo) arab.

metománia (chorobná túžba po alkohole) gréc.

dipsománia (chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

potománia (pijanstvo) gréc. lek.

nikotinizmus (nadmerné užívanie, fajčenie tabaku) vl. m.

toxikománia gréc. lek.

narkománia (z. na omamných látkach, návyková túžba po omamných látkach) gréc. lek.

fetovanie (toxikománia, najmä vdychovaním) lat. hovor.

morfinizmus (toxikománia z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.

gamblerstvo (z. na hracích automatoch, chorobný návyk, vášeň) angl.

workaholizmus

workoholizmus

workholizmus /uórk-/ (z. na práci, posadnutosť prácou) angl. + arab.-angl. porovnaj vzťah

vzťah

relácia lat. kniž. a odb.

filiácia (súvislosť, závislosť, postupnosť) lat. kniž.

korelácia (vzájomný v., väzba al. závislosť medzi dvoma al. viacerými znakmi, súvzťažnosť) lat.

kontakt (spojenie, styk, dotyk, tesný v. predmetov al. ľudí) lat.

nexus (súvislosť, spojitosť) lat. kniž. a odb.

atitúda (postoj, názor) franc. sociol.

referencia (v. poukazujúci na určitý pomer javov) lat. kniž. a odb.

korešpondencia (súladný v. medzi javmi, súlad, zhoda) lat.

relativita

relatívnosť (v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť) lat. kniž. a odb.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

indiferencia (v. dvoch sústav, ktoré sa navzájom neovplyvňujú) lat. fyz.

inklúzia (v. podradenosti medzi triedami, pojmami a pod.) lat.

nihilizmus (záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.) lat.

izomorfia

izomorfizmus (v. medzi objektami, medzi kt. je úplná zhoda al. podobnosť ich štruktúry) gréc. odb.

protektorát (v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu) lat. práv.

suzerenita (protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu) franc. hist.

identita (v. príslušnosti jedinca k spoločenstvu, organizácii, národu, štátu) lat. sociol.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

kompetícia (súťaživosť, súperenie, napr. v. dvoch organizmov súperiacich o totožné zdroje) lat.

trading (obchodný v., najmä výmenný obchod) angl. ekon.

obligácia (v. medzi dlžníkom a veriteľom, záväzok) lat. práv.

faktoring (v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.-angl. fin. obch.

synergizmus (kladný vzájomný v. dvoch druhov organizmov) gréc. biol.

probióza (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, v. užitočnosti) lat. + gréc. biol.

parekia (vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu) gréc. biol.

komenzualizmus (vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.

forézia gréc. ekol.

symfória (komenzualzmus, keď jeden druh využíva druhý na premiestnenie) gréc. zool.

amenzualizmus (v. dvoch organizmov, keď jeden vytvára jedovaté látky pôsobiace na druhý) lat. biol.

implikácia (v. dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (v. dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

funkcia (závislý v. dvoch veličín, vzájomná závislosť dvoch veličín) lat. mat.

sínus

kosínus

tangens

kotangens

sekans

kosekans (goniometrická funkcia) lat. mat.

inklúzia (v. medzi množinami, keď jedna množina je obsiahnutá v inej, je jej podmnožinou) lat. mat.

stechiometria (v. medzi hmotnostným zložením molekuly látky a jej chem. vzorcom) gréc. chem.

dyáda (v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách) gréc. psych. sociol.

sympatia (kladný citový v., priaznivý pomer, postoj k niekomu al. niečomu, náklonnosť, priazeň) gréc.

partnerstvo (priateľský v., spolupráca) franc.-angl.

sociabilita (družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

kolegialita

kolegiálnosť (družnosť, svornosť, súdržnosť, spolupatričnosť, priateľskosť) lat.

familiarita

familiárnosť (dôvernosť, nenútenosť, domáckosť) lat.

intímnosť

intimita (dôvený citový v., súkromnosť, blízkosť) lat.

human relations /hjúmen rilejšnz/ (ľudské vzťahy) angl. sociol.

expresivita

expresívnosť (vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť) lat.

platonizmus (nenaplnený citový v. bez zmyselnosti, sexuality) vl. m. zried.

sex (pohlavný v.) lat.-angl.

konkubinát (spolužitie muža a ženy manželským spôsobom bez sobáša, súložnictvo) lat.

heterizmus (v. medzi mužom a ženou založený na častom striedaní partnerov) gréc. hist.

techtle-mechtle (ľúbostný v., pomer, najmä zatajovaný) tal. hovor.

maternita (materstvo) lat. odb.

paternita (v. medzi otcom a dieťaťom, otcovstvo) lat. práv.

paternalizmus (ochranársky v. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.

hostilita (citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo) lat. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny v. k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

inštitúcia lat.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

public relations /pablik rilejšnz/ angl.

PR angl. skr.

píár

pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.

antonymia (v. medzi jaz. jednotkami založený na protiklade, opaku) gréc. lingv.

paronymia (v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti) gréc. lingv.

heteronymia (významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap) gréc. lingv.

homonymia

homonymita (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť) gréc. lingv.

homofónia (v. medzi slovami, kt. rovnako znejú, ale graficky sú odlišné, inak sa píšu) gréc. lingv.

homografia (v. medzi slovami, kt. rôzne znejú, ale graficky sú rovnaké, rovnako sa píšu) gréc. lingv.

synonymia

synonymita (v. medzi slovami al. slovnými spojeniami s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lingv.

predikácia (prisudzovací, vetnotvorný v. medzi podmetom a prísudkom) lat. lingv.

subordinácia (podraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, podraďovanie) lat. lingv.

koordinácia (priraďovací v. medzi vetnými členmi al. vetami, priraďovanie) lat. lingv.

adjunkcia (vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie) lat. lingv.

rekcia (v. slov, v kt. jeden člen určuje pád druhého člena, väzba) lat. lingv.

parentéza (vetný v., slovo al. veta vložená do inej vety bez vetného v., vsuvka) gréc. lingv.

parataxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť) gréc. lingv.

hypotaxa (v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť) gréc. lingv.

hyperonymia (v. založený na nadradenosti jaz. jednotky nad podradenými jaz. jednotkami) gréc. lingv.

hyponymia (v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku) gréc. lingv.

denotácia (v. medzi výrazom a tým, čo výraz označuje) lat. lingv.

modalita

modálnosť (v. obsahu výpovede ku skutočnosti vyjadrujúci postoj hovoriaceho k obsahu výpovede) lat. lingv. porovnaj pomer 1pomer 2láska 1láska 2spolužitie

postavenie

postavenie 3 ((spoločenská) úloha, úloha v určitom celku)

rola franc.

funkcia (hodnosť spojená s povinnosťou, činnosťou) lat.

pozícia lat.

status (p. v spoločnosti, spoločenský stav, úloha) lat. sociol.

rang (služobné, hodnostné, spoločenské p.) franc.-nem. hovor.

status (p. osoby al. organizácie určené súhrnom práv a povinností) lat. práv.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

dignita (významné, čestné p.) lat.

dominancia (výsadné p. voči iným jedincom skupiny) lat.

hegemónia (vedúce p. vrstvy, strany, štátu, prvenstvo) gréc.

priorita (prvé miesto, časová prednosť, prvenstvo) lat. kniž.

monopol (výhradné al. rozhodujúce p.) gréc.-franc. ekon.

primát (vedúce, prvé miesto, prvenstvo, prevaha z hľadiska významnosti) lat.

prím (vedúce p., prednosť) lat. pren. hrať p.

špic

špica (významné, vedúce p.) nem. hovor.

askripcia (dosiahnutie vyššieho p. na základe príslušnosti k privilegovanej spoločenskej skupine) lat. hist.

maternát (rozhodujúce p. matky v rodine) lat. kniž.

paternát (rozhodujúce p. otca v rodine) lat. kniž.

trafika (výnosná f., úrad) arab.-nem. expr. porovnaj hodnosť

úloha

úloha 1 (povinná činnosť, poslanie; postavenie)

funkcia (poslanie, význam, platnosť) lat.

pozícia lat.

status (postavenie v spoločnosti, spoločenský stav) lat. sociol.

rola (poslanie) franc.

hegemónia (vedúca ú. vrstvy, strany, štátu, prvenstvo) gréc.

misia (poslanie, najmä diplomatické, polit., obchod.) lat.

misia

misie (poslanie cirkvi hlásať evanjelium) lat. cirk.

sekund (podradná ú.) lat. pren. kniž.

poenzum (uložená, vymedzená práca) lat. kniž.

operát (podrobne spracovaná ú. so všetkými prílohami) lat. odb.

rest (nedokončená, nevybavená ú.) tal.-nem. hovor.

poslanie

rola (úloha) franc.

misia (úloha, p., najmä diplomatické, polit., obchodné) lat.

misia

misie (úloha, p. cirkvi hlásať evanjelium) lat. cirk.

funkcia (úloha, význam, platnosť) lat.

envoi /anvoa/ (dospev vyjadrujúci p., myšlienku básne, oslovenie adresáta v záverečnej strofe básne) franc.

platnosť

funkcia (poslanie, význam, úloha) lat.

validita (právoplatnosť práv. úkonu práv.; p. výskumnej metódy al. techniky psych. sociol.) lat.

ekvivalencia (rovnaká p., rovnocennosť) lat. odb.

ad interim (s dočasnou p., dočasne, zatiaľ) lat. kniž.

význam

význam 2 (dôležitosť, závažnosť)

formát (úroveň) lat. f. človeka

funkcia (úloha, poslanie, platnosť) lat.

prestíž (významnosť postavenia, vážnosť, dôstojnosť, vplyv) franc.

relevancia

relevantnosť (významnosť, dôležitosť, závažnosť) lat. kniž. a odb.

gearing /gí-/ (pomerný v. pôžičiek v zložení kapitálu) angl. ekon.

úrad

úrad 1 (hodnosť spojená s povinnosťami, postavenie)

benefícium (pozemok al. ú. udelený panovníkom za preukázané služby; cirk. ú. a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročie) lat.

léno

manstvo nem.

feudum (majetok, pozemok, výsady, ú., kt. dáva, prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) lat. hist.

prebenda (cirk. ú. a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročie hist., výnosný, výhodný ú.) lat.

komenda (požívanie výhod úradu bez povinnosti tento ú. vykonávať) lat. cirk.

vakancia

vakát

vakat (voľný, neobsadený ú.) lat. zastar.

konzulát (ú. najvyššieho úradníka v starom Ríme s voj. a súd. právomocou) lat.

magistrát (najvyšší ú. v starorím. republike) lat. hist.

spirituálie (duchovný ú., duchovná právomoc katolíckeho duchovného) lat. cirk.

pontifikát (ú. pápeža) lat. cirk.

sedes apostolica /-lika/ (pápežský stolec, trón a ú.) lat. cirk.

portefeuille /portföj/ (ministerský ú., odbor pôsobnosti ministra) franc.

trafika (výnosný ú., funkcia) arab.-nem. expr.