Výsledky vyhľadávania

kvetnatý

floskulový (nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz porovnaj prázdny 2

ošúchaný

banálny (všedný, otrepaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
klišéovitý (všedný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázovitý (prázdny, bezobsažný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny) lat. kniž. a pejor. f. výraz
šablónový (bezduchý, ustálený, otrepaný, netvorivý) hol.-nem. pejor.
konvencionálny lat. zastar.
ordinárny (všedný, bežný, obyčajný, zaužívaný, obvyklý, zabehaný, ustálený) lat. zastar.
triviálny (obyčajný, otrepaný, jednoduchý) lat.
tuctový (bežný, obyčajný, všedný, otrepaný) franc.-nem.
vulgárny (všeobecne známy, všedný, prízemný) lat. porovnaj všedný

nadnesený

patetický (vzrušený, nadšený, vzletný, vášnivý) gréc.
hyperbolický (zveličený, premrštený) gréc. lit.
bombastický (prepiaty, zveličený, ohurujúci, nafúknutý, mnohovravný, veľavravný) angl.
frázistický (prepiaty, zveličený, nafúknutý, ale obsahovo prázdny, povrchný, o slovách) gréc.
floskulový (kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
barnumský (premrštený, hlučný, krikľavý, zveličený) vl. m. pejor. b. reklama
afektovaný (strojený, neprirodzený, prepiaty) lat.
pózistický (strojený, neprirodzený, predstierajúci iné, vyššie záujmy a pod.) franc.
teatrálny (strojený, vypočítaný na efekt, neprirodzený, nápadný, výstredný, div.) gréc.-lat. kniž.
emfatický (vzrušený, rozrušený, citovo pohnutý, dôrazný, vzletný) gréc. odb. e. prejav, vyjadrovanie porovnaj prázdny 2

prázdny

prázdny 2 (bez vnútornej hodnoty a obsahu)
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
balastný (prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný) nem. b. látky, reči
frázovitý (bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
akademický gréc.
salónny (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný) franc.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p.) lat. kniž. pejor.
sterilný (jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
melodramatický (plytký, dojemný, dojímavý) gréc. pren.
limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
špekulatívny (mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat. porovnaj bezobsažný

bezobsažný

akademický gréc.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (prázdny, odtrhnutý od života, jalový, učený, samoúčelný) gréc.
formálny (vonkajškový, týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný) lat.
sterilný (prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázovitý (prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo, výraz
papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
balastný (bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči porovnaj prázdny 2

plytký

melodramatický (dojemný, dojímavý) gréc. pren.
limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
filisterský (hlúpy, obmedzený, spiatočnícky, malomeštiacky, úzkoprsý) nem.
sterilný (bezobsažný, prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázovitý (bezobsažný, prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo,výraz
papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
balastný (bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči

povrchný

diletantský (neodborný) lat. aj pejor.
amatérsky (neodborný, neprofesionálny, babrácky) franc. aj iron.
fušerský (neodborný, nešikovný, babrácky, zlý; nekvalitný) nem. hovor. pejor. f. pracovník,práca
šlendriánsky (neporiadny, lajdácky, nedbanlivý, flákačský) nem. hovor. pejor.
paušalizujúci (celkový, všeobecný, povrchne zovšeobecňujúci, zjednodušujúci, zjednodušený, zbežný) nem.
kurzorický (rýchly, zbežný) lat. k. čítanie
frázovitý (prázdny, bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný) gréc.
klišéovitý (všedný, ošúchaný, bezobsažný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom bezobsažný, prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo
balastný (bezobsažný, bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči
gýčový (umelecky bezcenný, páčivý, najmä o umeleckom výtvore) angl.-nem.
stereotypný gréc.
schematický gréc. kniž.
šablónový (zjednodušený, zjednodušujúci) hol.-nem. pejor.
sangvinický (výbušný, prchký, bezprostredný, spoločenský, prispôsobivý, ale aj p.) lat. psych. s. typ človeka

obrat

obrat 2 (jaz. zvrat)
fráza (ustálené spojenie, zvrat, úslovie; myšlienkovo ošúchaný, chudobný, bezobsažný, prázdny výraz) gréc.
frazéma (ustálené spojenie, zvrat, úslovie) gréc. lingv.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výraz) lat. kniž. a pejor.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
bonmot /bonmo/ (vtipné úslovie, porekadlo, vtip) franc. porovnaj slovo 1prostriedok 1

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.