Výsledky vyhľadávania

spojka

spojka
konektor (s. kábla, súčiastka na spájanie častí elektronických prístrojov, zariadenie na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
holender (rozoberateľná skrutková s. rúrok s presuvnou maticou, nákrutka) vl. m. tech. slang.
fiting
fitink (tvarovaná s. potrubia so závitom) angl. tech. slang.
konjunkcia (druh slova) lat. gram.
funktor (logická s., kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
implikácia (výrok zložený z dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. log.
ekvivalencia (vzájomné vyplývanie dvoch výrokov zo seba samých) lat. log.
konjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (výrok zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (výrok s opačnou hodnotou ako východiskový výrok) lat. log.

priblíženie

priblíženie
aktualizácia
aktualizovanie (približovanie súčasnému stavu, chápaniu, dianiu, sprítomnenie, sprítomňovanie, oživenie, oživovanie) lat.
aproximácia (približovanie, približná hodnota, vyjadrenie, približnosť) lat. kniž. mat.
konjunkcia (zdanlivé p., stretnutie dvoch nebeských telies) lat. astron.
apulz (zdanlivé p. hviezdy k mesiacu) lat. astron.

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)
logos gréc. kniž. a filoz.
enunciácia lat. kniž.
predikament lat. filoz.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
teoréma gréc. kniž.
axióma gréc. kniž. a odb.
postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.
aforizmus
apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.
enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.
citácia
citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.
motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.
alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.
alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.
diktum (to, čo bolo povedané) lat.
prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.
retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.
devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.
floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.
perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.
apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.
mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.
locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.
dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.
konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.
agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.
ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.
implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.
ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.
konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.
disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.
negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.
funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.
antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.
konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.
operátor
kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.
tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie