Výsledky vyhľadávania

bezobsažný

bezobsažný
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (prázdny, odtrhnutý od života, jalový, učený, samoúčelný) gréc.
formálny (vonkajškový, týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný) lat.
sterilný (prázdny, jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný) franc. k. slovný zvrat
frázistický
frázovitý (prázdny, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. slovo, výraz
papierový (neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
balastný (bezcenný, zbytočný, neužitočný, prázdny) nem. b. látky, reči porovnaj prázdny 2

vzdialený

vzdialený
distálny lat. anat.
akrálny (ležiaci na vzdialenom okraji, vyčnievajúci) lat. lek. anat.
periférny (v. od stredu, okrajový, vonkajší) gréc.
pasé (v., ďaleký v čase, dávny, minulý) franc. hovor.
špekulatívny (v. odtrhnutý od praktického života, mudrlantský) lat.
intelektuálsky
intelektualistický (rozumkársky, mudrlantský) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný
salónny franc.
teoretický (v. od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc.

prázdny

prázdny 2 (bez vnútornej hodnoty a obsahu)
klišéovitý (všedný, ošúchaný, často používaný, o slovných zvratoch) franc.
banálny (všedný, otrepaný, ošúchaný, bežný, obyčajný, jednoduchý, bezvýznamný) franc.
balastný (prídavný, nepotrebný, zbytočný, bezcenný, zaťažujúci, nezužitkovateľný, neužitočný) nem. b. látky, reči
frázistický
frázovitý (bezobsažný, ošúchaný, obsahovo chudobný, povrchný) gréc.
floskulovitý
floskulový (kvetnatý, nadnesený, ale pritom p., ošúchaný) lat. kniž. a pejor. f. výraz
teoretický
akademický gréc.
univerzitný
abstraktný lat.
kabinetný
salónny (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, učený, samoúčelný) franc.
deklaratívny lat. pejor.
deklaratórny (vonkajškom veľkolepý, honosný, ale vnútri p.) lat. kniž. pejor.
sterilný (jalový, neplodný) lat. pren. pejor. s. myšlienky
papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, neskutočný, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
melodramatický (plytký, dojemný, dojímavý) gréc. pren.
limonádový
limonádovitý (nevkusne dojemný, dojímavý, sladký, lacný, plytký, o umeleckom výtvore) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
špekulatívny (mudrlantský, vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat. porovnaj bezobsažný

mudrlantský

mudrlantský
filozofický gréc. expr.
intelektuálsky
intelektualistický (rozumkársky) lat.
špekulatívny (vzdialený, odtrhnutý od praktického života) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný franc.
salónny franc.
teoretický (odtrhnutý od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc. porovnaj prázdny 2

vysokoškolský

vysokoškolský
akademický gréc.
univerzitný lat.
promovaný (ktorému bol udelený vysokoškolský diplom) lat.

odtrhnutý

odtrhnutý
abrupčný (prerušený, odlomený, ulomený, zlomený) lat. odb.
špekulatívny (o. od praktického života) lat.
akademický gréc.
abstraktný lat.
kabinetný
salónny franc.
teoretický (o. od života, jalový, bezobsažný, prázdny, učený, samoúčelný) gréc.

rada

rada 2 (skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán)
rákoš maď. pren. hovor.
soviet rus.
kolégium (zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
konzílium (poradný zbor, napr. lekárov) lat. lek.
grémium (správny zbor vedúcich určitého orgánu, úradu, podniku, vedenie) lat.
tribunál (súdna r., súdny dvor) lat. kniž. a práv.
presbytérium (r. starších cirk. zboru evanjelickej cirkvi, volených zástupcov cirk. ľudu) gréc. cirk.
chunta
junta /chu-/ (dočasná r.)
akademický senát (vysokoškolská r.) gréc. a lat. škol.
tripartita (r. zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
gerúzia (r. starších v antickej Sparte) gréc. hist.
areopag
areopág (r. zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (r. v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna r. v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrion
synedrium (najvyšší žid. samosprávny orgán v Júdsku, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
duma (poradný orgán rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (r. starších, poradný orgán jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská r. v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
diván (štátna r. v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (r. dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenievýbor

orgán

orgán 1 (zložka spoločenského života s určitou funkciou) gréc.
inštitúcia lat.
inštancia (o. určitého stupňa, najmä súd) lat.
aparát (výkonný administratívny o. a jeho pracovníci) lat.
administratíva (orgány vykonávajúce štátnu, verejnú al. hosp. správu) lat.
kontrola franc.
vizita
vizitácia (o. vykonávajúci dohľad, overovanie, preskúmanie, prehliadku, previerku) lat. zastar.
inšpekcia
inšpektor (o. vykonávajúci úradný dozor, kontrolu) lat.
revízia
revízor (o. vykonávajúci skúmanie, preverovanie, zisťovanie správnosti, aj s cieľom zmeny, úpravy) lat.
fórum (o. povolaný niečo posúdiť) lat.
byro (užší vedúci výkonný o. polit. strany) franc.
politbyro (polit. byro, predsedníctvo ústredného výboru komunistickej strany) gréc.-rus. + franc.
rákoš (rada) maď. pren. hovor.
konferencia (pravidelne zasadajúci, rokujúci o.) lat.
kolégium (rada, zbor, skupina odborníkov, poradcov) lat. odb.
komitét (skupina zvolených ľudí, kt. voličov zastupuje a vedie, výbor) franc. kniž.
exekutíva (výkonný výbor) lat. práv.
kabinet (zbor ministrov al. jeho časť, vláda) franc.
kuratórium (správny výbor, zbor správcov) lat.
justícia (súdne orgány) lat.
prokuratúra (o. zastupujúci štát, verejnú žalobu, v trestnom konaní, štátne zastupiteľstvo) lat. práv.
arbitráž (mimosúdny o. riešiaci majetkové spory) franc. práv.
chunta
junta /chu-/ (dočasný o., o. s dočasnou právomocou, najmä nastolený voj. prevratom a vládnuci násilím) špan.
akademický senát (vysokoškolská rada) gréc. a lat. škol.
tripartita (rada zložená z troch zložiek, zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a štátnych orgánov) lat. polit.
sanhedrin gréc.-hebr. hist.
synedrion
synedrium (najvyšší žid. samosprávny o. v Júdsku, rada, 150. pr. n. l. – 70 n. l.) gréc. hist.
gerúzia (rada starších, v antickej Sparte) gréc. hist.
areopag
areopág (rada zložená u aristokratov so správnymi a súdnymi právomocami v starovekých Aténach) gréc. hist.
búlé (rada v starogréc. mestských štátoch so správnou a súdnou právomocou) gréc. hist.
senát (najvyššia štátna rada v starom Ríme, zbor starších vážených občanov) lat. hist.
duma (poradný o. rus. cára, 16. – 18. st.) rus.
genróin (rada starších, poradný o. jap. cisára, 1875 – 1889) jap.
signoria /siňo-/ (mestská rada v niektorých tal. mestách) tal.
direktórium (vládny výbor vo Francúzsku, 1795 – 1779) lat. hist.
soviet (o. štátnej moci a správy počas októbrovej revolúcie a v bývalom ZSSR; rada všeobecne) rus.
diván (štátna rada v niektorých islamských krajinách) arab.
parišad (rada dvorných hodnostárov, India 4. – 2.st. pr. n. l.) sanskrit hist.
pančájat (výbor volených predstaviteľov rôznych organizácií, India) sanskrit-hind. porovnaj zhromaždenieúrad 2súd 1

hodnostár

hodnostár
funkcionár lat.
šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyt
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in pectore /pek-/ lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficián
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spectabilis
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentát
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordóm
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
beg
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
paša
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

udeliť, udeľovať

udeliť, udeľovať
amnestovať (u. milosť, omilostiť) gréc. práv.
privilegovať (u. práv. výsadu, výhodu, uprednostniť, uprednostňovať, zvýhodniť, zvýhodňovať) lat.
promovať (slávnostne u. vysokoškolský diplom, akademický titul, vedeckú hodnosť) lat.
aprobovať (u. oprávnenie, spôsobilosť vyučovať na určitom stupni školy na základe skúšok) lat. škol.
habilitovať (u. al. dosiahnuť vedecko-pedagogickú hodnosť, docentúru na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
graduovať (u. al. dosiahnuť akademickú hodnosť) lat.
patentovať (u. výlučné právo na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.
birmovať (u. sviatosť kresťanovi na posilenie viery) lat. cirk.
investitovať (u. léno, uviesť vazala al. biskupa do držby léna) lat. hist.