Výsledky vyhľadávania

vývoj

vývoj
genéza gréc.
-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin, vznik) gréc. v zlož. sl.
-trofia (rast) gréc. v zlož. sl.
evolúcia (spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena) lat. odb.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie) lat. kniž.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
konjunktúra (priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
kryštalizácia (vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti) gréc.
ontogenéza (individuálny v. organizmu od zárodku po smrť) gréc. biol.
zoogenéza (v. živočíšstva) gréc. zool.
fytogenéza (v. rastlín) gréc. bot.
fylogenéza (kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
kladogenéza (vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev) gréc. biol.
biogenéza (tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
partenogenéza (v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka) gréc. biol.
gametogenéza (tvorba a dozrievanie pohlavných buniek) gréc. biol.
oogenéza gréc.
ovogenéza (v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov) lat. + gréc. biol.
osteogenéza (v. kostí) gréc. biol.
histogenéza (v. tkaniva organizmu) gréc. biol.
psychogenéza (v. duševna, duševného života) gréc.
degresia (zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup) lat. porovnaj pokles 2
regres
regresia (ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup) lat. kniž. a odb.
hypotrofia (nedostatočný, obmedzený v. orgánov) gréc. lek.
devolúcia (v. od zložitejších foriem k jednoduchším) lat. biol.
katagenéza (zostupný, spiatočný v.) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
dysgenéza (porušený, chorobný v.) gréc. lek.
dyzontogénia
dyzontogenéza (porušený, nenormálny v. jedinca) gréc. lek.
kakomorfia (chybný vývin organizmu) gréc. lek.
patogenéza (vznik a v. chorobných zmien v tele) gréc. lek.
hypogenitalizmus (nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov) gréc. + lat. lek.

úpadok

úpadok
regres
regresia lat. kniž.
dekadencia (ú., najmä kultúrny, lit., spoločenský, mravný, upadanie) lat.
marazmus (telesný a duševný ú. spôsobený vekom, oslabnutie starobou al. pre chorobu, úplná vysilenosť, schátranosť, spustnutosť lek.; mravný, morálny ú. pren.) gréc.
degenerácia (strata al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový ú.) lat. biol.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu, k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšenie, úbytok síl a schopností) lat. lek. aj pren.
degradácia (zníženie, zbavenie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, zosadenie) lat.
demoralizácia (mravný rozklad, rozvrat) lat.-franc.
depravácia (porucha osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
bankrot tal.-nem.
krach nem. hovor.
krida (hosp., obchod., fin. a pod. ú., neschopnosť podniku plniť záväzky, platiť) lat.-nem. práv.
konkurz (súdne konanie spočívajúce vo vyrovnaní záväzkov dlžníka speňažením jeho majetku v dôsledku jeho platobnej neschopnosti, úpadku) lat.
involúcia (zanikanie, obmedzovanie, upadanie) lat.
deruta (pokles, klesnutie) franc.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
manier
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
stratégia
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrakcia
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regres
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulácia
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
plejbek
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.
postup liečenia pozri liečenie
postup merania pozri meranie
postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie
postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

návrat

návrat
anabáza (dlhý a namáhavý n. z cudziny, z bojiska a pod.) gréc. voj.
reemigrácia
reemigrovanie (n. vyhnancov, utečencov späť do vlasti) lat.
repatriácia
repatriovanie (n., navrátenie späť do vlasti) lat.
reverzia (nedovolený n., najmä z cudziny) lat. práv. zried.
regres
regresia (n. do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný pochod, spätný postup, spätný vývoj, ústup) lat. kniž. a odb.
recidíva (opakovanie choroby lek.; opakovanie javu, návrat javu, najmä záporného, zlého) lat.
relaps (n. choroby do predchádzajúceho stavu po prechodnom zlepšení) lat. + gréc. lek.
rehabilitácia
rehabilitovanie (obnovenie, obnovovanie, vracanie, navrátenie cti, dobrej povesti, práv, spoločenského postavenia, ospravedlnenie; obnovenie, obnovovanie, vracanie funkcie, schopnosti, pohyblivosti, nápravným cvičením, po chorobe al. úraze lek.) lat.
apokatastáza (obnova, n. bývalého dokonalého stavu sveta, u mystikov) gréc. filoz.
comeback /kambek/ (n. známych umelcov, športovcov, politikov a pod. k činnosti; n. umeleckej, špor., polit. činnosti a pod.) angl. publ. porovnaj vrátenie

ústup

ústup 4 (prerušenie výskytu; návrat do predchádzajúceho stavu)
recesia (ustupovanie) lat. kniž.
regres
regresia (návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný pochod, spätný postup, spätný vývoj) lat. kniž. a odb.
remisia (prechodný, dočasný ú., úľava, oslabenie prejavov, príznakov choroby) lat. lek.
lucidita (jasné vedomie ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie vedomia, svetlé okamžiky) lat. lek.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

zúčtovanie

zúčtovanie
storno (opravné z., zrušenie chybne zaúčtovanej položky) tal. účt.
skontrácia (z. a vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi dvoma stranami) tal. účt.
kompenzácia lat.
offset (zánik pohľadávok vzájomným započítaním záväzkov) angl.
clearing /klí-/ (pravidelné bezhotovostné vyrovnávanie započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov) angl.

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)
šrift nem. zastar.
kurzíva lat.
italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.
latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.
egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.
medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.
antikva lat. polygr.
romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.
garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.
rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.
skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.
estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.
hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.
démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.
kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.
rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.
tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.
švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.
textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.
tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.
notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.
bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.
fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.
oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.
ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.
runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.
hlaholika
glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.
cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.
azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.
skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.
graždanka
gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.
kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit
gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit
dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.
katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.
hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.
kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina
hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.
perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.
pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.
piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.
stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.
kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.
steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.
semeiografia (znakové p.) gréc.
Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.
stupeň veľkosti tlačového p.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garamond (10 bodov) vl. m. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

zlatokop

zlatokop
digger angl.
gambusino (z. v Lat. Amerike) špan.

vzbura

vzbura
revolúcia (zásadná kvalitatívna zmena spoločenských a polit. vzťahoch, prevrat) lat.
konšpirácia (dohovor o opatreniach na utajenie zakázanej činnosti, sprisahanie) lat.
puč nem.
coup /kup/ angl.
coup d’Etat /kudeta/ (násilný štátny polit. prevrat vykonaný malou skupinou) franc. polit.
bunt nem. zastar.
revolta (odboj) franc. kniž.
komplot (dohovor o spoločnom spáchaní zlého činu al. o odpore, sprisahanie, vzbura) franc.
ilegalita lat.
disidencia
disent lat.
underground /andergaund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná činnosť, odboj, buričstvo) angl.
rebélia (povstanie, odboj) lat. kniž.
sedícia lat. kniž.
insurekcia (odboj, ozbrojené povstanie) lať. zastar. kniž.
refrakterita (buričstvo, odbojnosť) franc. kniž.
jacquerie /žakeri/ (sedliacke protifeudálne povstanie, Francúzsko 1358) vl. m. hist.
intifáda (povstanie palestínskych Arabov na okupovaných územiach v Izraeli) arab. polit.
cuertelazo /kvartelaso/ (voj. v. v Lat. Amerike) špan.
titanizmus
titanstvo (nadľudský odboj, odbojnosť, bojovnosť, hrdinstvo) gréc.

hodpodárstvo

hodpodárstvo 3 (poľnohosp. podnik)
grunt (sedliacky majetok, statok, gazdovské pozemky, gazdovstvo) nem. hovor.
taňa (gazdovská usadlosť na samote) maď.
majer (veľkostatok na odľahlejšom mieste od obce) nem.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. podnik s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma
agrofarma (väčší poľnohosp. súkromný podnik zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hosp. v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
plantáž (poľnohosp. podnik na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. podnik v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. podnik v Lat. Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. podnik v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. podnik v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr. porovnaj pozemok
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 28. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.