Výsledky vyhľadávania

výborný

výborný
betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfektný lat.
perfekt
perfektoš
perfiš lat. hovor.
absolútny lat.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tip-top
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
faha
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špica
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

skvelý

skvelý
fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tip-top
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

príjemný

príjemný
zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

úrok

úrok
percentá (úroky) lat. hovor.
interes (ú. z pôžičky) lat. zastar. hovor.
prima rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.
diskont (zrážka úrokov pri nákupe pohľadávky, zmenky bankou pred jej splatnosťou) lat. peňaž.
cenzus (ú., daň, dávka al. renta v stredoveku v peňažnej al. vecnej forme) lat. ekon.

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

pomer

pomer 2 (kvantitatívny vzťah)
relácia lat. kniž. a odb.
proporcia (vzájomný p. medzi zložkami, časťami, rozmermi) lat.
skóre (p. gólov, bodov vyjadrujúci výsledok al. stav šport. zápasu) angl. šport.
rentabilita (p. medzi ziskom a základom charakeristickým pre firmu, napr. vlastným majetkom, ziskovosť) lat. ekon.
efektivita
efektívnosť lat.
eficiencia (p. medzi prínosom a nákladmi, účinnosť, výkonnosť) angl.-lat.
likvidita (p. medzi rýchlo dostupnými prostriedkami podnikateľa a jeho záväzkami) lat. ekon.
kvocient (číslo udávajúce p. dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
Ludolfovo číslo (číslo udávajúce p. obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14) vl. m.
menzúra (p. rozmerov hud. nástroja) lat.
príma (p. dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
interval (výškový p. dvoch tónov zaznievajúcich súčasne al. následne) lat. hud.
interval medzi prvým a ďalším tónom diatonickej stupnice : sekunda (druhým) lat.
tercia (tretím) lat. hud.
kvarta (štvrtým) lat.
kvinta (piatym) lat.
sexta (šiestym) lat. hud.
septima (siedmym) lat. hud.
oktáva (ôsmym) lat.

kryt

kryt 2 (úkryt)
príma (vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) lat. šport.
sekonda (spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. k.) franc. šport. porovnaj úkryt

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

posudzovanie

posudzovanie
kvalifikácia (hodnotenie, najmä odb.) lat.
klasifikácia (hodnotenie školských výsledkov, výkonov, známkovanie) lat.
kritika (hodnotenie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.
pranier (ostrá verejná kritika, odsudzovanie) nem. pren.
recenzovanie
recenzenstvo (hodnotenie umeleckého al. vedeckého diela) lat.
cenzúra (kontrola a dozor nad informáciami určenými na zverejnenie, najmä z hľadiska polit. a mravného) lat.
autocenzúra (p. vlastného diela z hľadisla polit. al. mravnej prípustnosti) gréc. + lat.
rating /rejt-/ (hodnotenie postavenia, schopností, vlastností, stavu, kvality podľa stanovených pravidiel) angl. odb.
oponentúra (hodnotenie vedeckej al. odb. práce) lat.
moralizovanie (poučovanie, napomínanie z hľadiska mravných zásad, najmä prehnané) lat. aj pejor.
mentorstvo (časté a nevhodné poučovanie, napomínanie, karhanie) vl. m.

hodnotenie

hodnotenie
kvalifikácia (posudzovanie, zhodnotenie, najmä odb.) lat.
klasifikácia (h. školských výsledkov, výkonov, známkovanie) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie, oceňovanie) lat.
evalvácia (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxácia
taxatúra
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
bilancia (súhrnné h. výsledkov určitej činnosti, porovnanie kladov a nedostatkov) lat.
ranking /ren-/ (h. v športe) angl.
utilitarizmus (h. javov podľa ich užitočnosti) lat.
kritika (posúdenie, posudzovanie, napr. umeleckých al. vedeckých diel, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.
pranier (ostrá verejná kritika, verejná potupa, pokarhanie, odsúdenie) nem. pren.
anotácia (krátke h. lit. diela s údajmi o autorovi, zameraní a pod., opis podstatných faktov) lat.
recenzovanie
recenzenstvo (posudzovanie umeleckého al. vedeckého diela) lat.
screening /skríning/ (h. súladu, zlučiteľnosti práva kandidátskej krajiny s pravidlami Európskej únie) angl.
rating /rejt-/ (posúdenie, posudzovanie stavu, kvality, vlastností, postavenia, schopností podľa stanovených pravidiel odb.; h. stavu a spôsobilosti ekon., najmä štátu, banky, firmy, splniť svoje záväzky ekon. a fin.) angl.
objektivita
objektívnosť (nestranné, nezaujaté h., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
subjektivita
subjektívnosť (osobné, zaujaté h. podmienené osobnými pocitmi a postojmi, zaujatosť, jednostrannosť) lat.
optimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne, nádejné posudzovanie, radostné naladenie, náhľad) lat.
pesimizmus (sklon nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne, beznádejné posudzovanie, smutné naladenie, náhľad) lat.
degustácia lat.
koštovka (h. kvality potravín zmyslami, zisťovanie chuti, ochutnávanie, ochutnávka) nem. hovor. potrav.
someliérstvo (degustácia vína)
organoleptika (zmyslové posudzovanie kvality potravín) gréc. potrav.
kazuistika (sústavné a podrobné h. správania z hľadiska náb. prikázaní) lat. teol.
haló-efekt
halóefekt (h. druhého človeka podľa nápadnej, ale nepodstatnej vlastnosti, podľa prvého povrchného dojmu) angl. + lat.
egoizmus (nekritické h. vlastnej osoby, sebapresadzovanie) lat.
oponentúra (posúdenie vedeckej al. odbornej práce) lat.
habilitácia (udelenie al. dosiahnutie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.
atestácia (skúška, h. kvalifikácie, schopností al. spôsobilosti, napr. lekára) lat.
bonitácia (zisťovanie akosti, oceňovanie) lat. porovnaj skúška 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 27. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.