Výsledky vyhľadávania

výborný

výborný
betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfektný lat.
perfekt
perfektoš
perfiš lat. hovor.
absolútny lat.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tip-top
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
faha
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špica
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

príjemný

príjemný
zamatový franc. z. hlas
sympatický (vzbudzujúci kladný citový vzťah, náklonnosť, milý) gréc.
fajn (dobrý, pekný) nem. hovor.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (výborný, vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný) tal. hovor.
optimistický (nádejný, šťastný, priaznivý, radostný, so sklonom nazerať na život z lepšej stránky) lat.
eolský (jemný, ľúbezný, lahodný) gréc. vl. m. bás.
eu- (dobrý, šťastný, priaznivý, správny, kladný) gréc. v zlož. sl.
utile cum dulci /úti- kum -cí/ (užitočné spojiť s príjemným, sladkým) lat. kniž.

skvelý

skvelý
fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, premrštený) gréc. hovor. expr.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, obratný, zručný, smelý) franc.
brilantný (znamenitý, oslňujúci) franc.
splendidný (prepychový, nádherný, veľkolepý, honosný) lať. kniž. zastar.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci) tal. pren. expr.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci) lat. kniž.
exportný (vynikajúci, prvotriedny) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (ohromný, úžasný) franc. subšt.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
tip-top
tiptop (vynikajúci, dokonalý) angl. hovor.
non plus ultra (neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
cool /kúl/ (výborný, úžasný, pohodový) angl. slang. porovnaj výborný

úrok

úrok
percentá (úroky) lat. hovor.
interes (ú. z pôžičky) lat. zastar. hovor.
prima rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.
diskont (zrážka úrokov pri nákupe pohľadávky, zmenky bankou pred jej splatnosťou) lat. peňaž.
cenzus (ú., daň, dávka al. renta v stredoveku v peňažnej al. vecnej forme) lat. ekon.

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

interval

interval lat.
interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

ročník

ročník
klasa (školský postupový r., trieda) lat. hovor. slang. zastar.
paralelka (vedľajšia trieda toto istého postupového r.) gréc. hovor.
skríbenda (trieda, kde sa učilo písať) lat. zastar.
príma (prvý r. gymnázia) lat.
sekunda (druhý r. gymnázia) lat.
tercia (tretí r. gymnázia) lat.
kvarta (štvrtý r. gymnázia) lat.
kvinta (piaty r. gymnázia) lat.
sexta (šiesty r. gymnázia) lat.
septima (siedmy r. gymnázia) lat.
oktáva (ôsmy r. gymnázia) lat.
preparandia (prípravný r. starého gymnázia) lat. zastar.
gramatika (tretí r. starého gymnázia) gréc. zastar.
syntax (štvrtý r. starého gymnázia) gréc. hist.
poetika (piaty r. starého gymnázia) gréc.-lat. zastar.
rétorika (šiesty r. starého gymnázia) gréc. zastar.
princípia (prvý al. druhý r. latinskej strednej školy) lat. hist.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

postavenie

postavenie 1 (rozmiestnenie, poloha)
štelung nem. voj. slang.
situácia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k času) lat.
pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.
lokalizácia (umiestnenie, určenie miesta) lat.
lokácia (umiestnenie v priestore al. čase) lat. odb.
in situ (vo svojej polohe) lat. kniž.
orientácia (p. predmetu, najmä stavby, vzhľadom na svetové strany) lat.-franc.
kolokabilita (umiestnenie na tom istom mieste, v tom istom priestore) lat.
interpozícia (p. medzi dvoma časťami) lat. odb.
opozícia (protiľahlé al. protikladné p., umiestnenie, uloženie) lat. odb.
superpozícia (p., umiestnenie, uloženie nad niečím) lat. kniž. a odb.
antepozícia (p., umiestnenie, uloženie vpredu, pred niečím) lat. odb.
postpozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu, za niečím) lat. odb.
retropozícia (p., umiestnenie, uloženie vzadu) lat. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxa
heterotaxia (p. orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dextrokardia (p. srdca vpravo) lat. + gréc. lek.
sinistrokardia (p. srdca vľavo, normálna poloha) lat. + gréc. lek.
kontraktúra (trvalé, vynútené p. kĺbu s obmedzením pohyblivosti) lat. lek.
ortofória (správna poloha očí, pri kt. sú obe osi súbežné pri pohľade dopredu) gréc. lek.
exoftalmus (vysunutie oka z očnice) gréc. lek.
syntopia (p. tela voči okoliu) gréc. anat. lek.
juxtapozícia (položenie vedľa seba, o veciach, najmä porovnávaných textoch) lat. odb.
centralita (p. jednotlivca v komunikačnej štruktúre malej skupiny) lat.
konštelácia (p., zoskupenie nebeských telies) lat. astron.
aspekt (významné p. nebeského telesa na oblohe) lat. astron.
konjunkcia (stretnutie dvoch nebeských telies, zdanlivé priblíženie, aspekt s hodnotou 0º) lat. astron.
opozícia (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, keď sú v jednej priamke so Zemou uprostred) lat. astron.
kvadratúra (vzájomná poloha dvoch telies, najmä planéty a Slnka vzhľadom k Zemi, pri kt. uhol planéta-Zem-Slnko je 90 st.) lat. astron.
efemerida (vypočítané p. nebeského telesa, predpoveď jeho polohy) gréc. astron.
horoskop (p. planét a hviezd, z kt. sa predpovedá budúcnosť, osud) gréc.
fix (skutočná poloha lietadla vzhľadom na zem) lat. let.
ofsajd (p. hráča mimo hry v kolektívnych športoch) angl. šport.
palpost (palebné p.) rus. voj. slang.
príma (p. zbrane, vrchná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) lat. šport.
sekonda (p. zbrane, spodná sklopná poloha zbrane v šerme ako výzva al. kryt) franc. šport.
neutrál (pokojová poloha rýchlostnej páky motorového vozidla) lat. hovor.

dobre

dobre
bene lat.
príma (vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne, príjemne) lat. hovor.
fajn
fajne (príjemne, pekne) nem. hovor.
super (vynikajúco, skvelo, prvotriedne, výnimočne) lat.-nem. hovor.
bravo
bravó (výborne, znamenite, skvelo) tal.
akurátne
akurát (primerane, zodpovedajúco, náležite, vhodne, úmerne, príslušne, zhodne, súhlasne) lat. hovor.
recte /rek-/ lat. kniž.
richtig! (správne) nem. hovor.
recte bene /rek-/ (správne, náležite, vhodne) tal. kniž.
all right /olrájt/
o. k.
O. K. /oukej/
okej (v poriadku, súhlasím) angl. skr. hovor.
lege artis /lé-/ (odborne správne, podľa zákona, podľa pravidiel) lat. kniž.
recta via /rekta/ (správne, vhodne, rovnou cestou) lat. kniž.
eu- (príjemne, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj dobrý

príjemne

príjemne
fajn
fajne (dobre, pekne) nem. hovor.
bene lat.
príma (dobre, vynikajúco, znamenite, skvelo, bezchybne) lat. hovor.
eu- (dobre, šťastne, priaznivo, správne, kladne, blažene) gréc. v zlož. sl. porovnaj príjemný
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 27. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.