ohrozenie
hrozba
hrozba
2
blízkosť nebezpečenstva
nepríjemnosť
nebezpečenstvo
odtrhnutie
odvrhnutie
odlomenie
schopnosť
potenciálnosť
lat.
energia
s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila
gréc.
porovnaj
sila 2
sociabilita
náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť
lat.
kniž. a odb.
charizma
s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.
gréc.
fantázia
gréc.
imaginácia
s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť
lat.
kniž.
fluencia
s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu
lat.
psych.
senzitívnosť
s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety
lat.
kniž. a odb.
sagacita
s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť
lat.
lek.
porovnaj
vnímavosť
citlivosť 1
asertivita
s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných
lat.
psych.
plastickosť
s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.
gréc.
tech.
elastickosť
miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť
gréc.-lat.
odb.
autoregulácia
s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie
gréc. + lat.
odb.
porovnaj
prispôsobivosť
ambidextria
s. rovnako používať obe ruky
psychokinéza
neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku
gréc.
psych.
telepatia
s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie
gréc.
psych.
eidetizmus
ej-
s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť
gréc.
psych.
magnetizmus
s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom
gréc.
excitabilita
s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť
lat.
biol.
regenerácia
s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom
lat.
biol.
endotermia
s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela
gréc.
odb.
homoiotermia
s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť
gréc.
biol.
ektotermia
s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku
gréc.
biol.
modifikabilita
s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami
lat.
biol.
valencia
s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.
lat.
rádioaktivita
s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie
lat.
chem. fyz.
dimorfia
s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť
gréc.
odb.
trimorfia
s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť
gréc.
odb.
oligodynamia
s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy
gréc.
chem. biol.