dotyk
kontakt
spojenie, styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí; d. dvoch vodivých častí elektrického obvodu eltech.
lat.
tečovanie
angl.
petting
erotické dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov, ľúbostná hra bez súlože
angl. psych.
škrabnutie
náraz
kolízia
lat.
tlak
tlak
1
pôsobiaca sila
hypotenzia
gréc. + lat.
hypertenzia
gréc. + lat.
styk
spojenie
spojenie
3
vzájomný styk
vzťah
relatívnosť
v. dvoch al. viacerých vecí, javov, pomernosť, vzťažnosť, podmienenosť
lat.
kniž. a odb.
nihilizmus
záporný v. k hodnotám, neuzávanie, popieranie všetkých hodnôt, najmä mravných, spoločenských a pod.
lat.
protektorát
v. dvoch štátov s nadvládou silnejšieho štátu nad slabším, podriadená závislosť jedného štátu druhému štátu
lat.
práv.
suzerenita
protektorát, kt. základom je feudálny, lénny v. medzi vladármi ovládajúceho a závislého štátu
franc.
hist.
ekonomika
súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo
gréc.
faktoring
v. medzi výrobcom, dodávateľom a špecializovanou obchodnou spoločnosťou, kt. od neho odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou
lat.-angl.
fin. obch.
parekia
vzájomný v. dvoch druhov živočíchov, keď jeden druh vyhľadáva susedstvo druhého najmä na svoju ochranu
gréc.
biol.
komenzualizmus
vzájomný v., vzájomné pôsobenie dvoch al. viacerých druhov, z kt. jeden má výhody bez vplyvu na hostiteľa
lat.
biol.
dyáda
v. medzi dvoma osobami so znakmi, kt. nie možné pozorovať vo väčších skupinách
gréc.
psych. sociol.
expresívnosť
vyjadrenie citového al. vôľového stavu al. postoja, citový v. hovoriaceho, citové zafarbenie, citovosť
lat.
hostilita
citový stav prejavujúci sa nepriateľským správaním k druhým ľuďom a prianím uškodiť im, sklon k nepriateľstvu, nepriateľský v. k ľuďom, nepriateľstvo
lat.
psych.
inštitúcia
lat.
pí ár
odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii
angl.
hovor.
paronymia
v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na formálnej, zvukovej podobe a významovej odlišnosti
gréc.
lingv.
heteronymia
významový v. medzi jaz. jednotkami, slovami, založený na rodovom protiklade, napr. koza-cap
gréc.
lingv.
homonymita
v. medzi slovami, kt. rovnako znejú al. sa píšu, ale významovo sú odlišné, rovnozvučnosť
gréc.
lingv.
adjunkcia
vetný v., keď tvar závislého člena nie je určovaný riadiacim členom, pripájanie
lat.
lingv.
parataxa
v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe nezávislých, priraďovací pomer vetných členov, priradenosť
gréc.
lingv.
hypotaxa
v. viet al. vetných členov gramaticky na sebe závislých, podraďovací pomer vetných členov, podradenosť
gréc.
lingv.
hyponymia
v. založený na podradenosti jaz. jednotky vzhľadom na nadradenú jaz. jednotku
gréc.
lingv.