Výsledky vyhľadávania

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.
báza gréc. kniž. a odb.
platforma (východisko, základ, podklad) franc.
grunt (základ, jadro) nem. hovor.
substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.
meritum (jadro veci) lat. kniž.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.
princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.
natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.
mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.
substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.
matéria (hmotná p.) lat.
sukus lat.
suma (jadro) lat. zried. kniž.
esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.
entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.
charakter (ráz) gréc.
etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.
eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.
nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.
arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.
hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.
logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.
prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.
bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.
jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.
élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.
in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.
in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)
centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.
fundament lat. kniž.
grunt (podstata, základ) nem. hovor.
sukus lat.
suma (podstata) zried. kniž.
esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.
quinta essentia /kvi- -ncia/
meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.
réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.
punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.
nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.
in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.
in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.
in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

súcno, súcnosť

entita (podstata veci) lat. filoz.
ens (jednotlivá vec, bytie, podstata) lat. filoz.
quinta essentia /kvi- -ncia/ (piate s., kt. je mimo viditeľný svet, podstatné, základné s., podstata) lat. filoz. porovnaj bytie

bytie

onto- gréc. v zlož. sl.
existencia (jestvovanie, život) lat.
imanentnosť (b. v samej podstate niečoho) tal. kniž.
ens (jednotlivá vec, súcno, podstata) lat. filoz.
dasein /dázajn/ (b. tu, určenie predmetu ako konkrétne existujúceho) nem. filoz.
bráhma (najvyššie b., podstata, zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia) sanskrit náb. porovnaj súcno

duša

duša 2 (nehmotná podstata)
anima lat. filoz.
anima candida /ka-/ (čistá d. nepoškvrnená nízkymi myšlienkami, záujmami a pod.) lat. kniž.
lemur (d. zomretého v starom Ríme) lat. mytol.
puruša (d. človeka, čisté nehybné vedomie v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit náb.
átman (ľudská nepominuteľná d., nepominuteľné duchovno človeka) sanskrit náb.
kokko (d. mŕtvych Indiánov, kt. môže spôsobiť dážď a zaistiť úrodu) indián.
anima mundi (duša sveta) lat.

hmota

hmota 1 (čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody)
matéria lat.
materiál lat.
substancia (hmotná podstata) lat.
chaos (beztvará h., z kt. sa zrodil svet) gréc. mytol.
hylé (látka, pralátka v starogréc. filozofii, u Aristotela) gréc. filoz.
arché (látka, pralátka v starogréc. filozofii Milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.
protoplazma (živá h. bunky) gréc. biol.
cytoplazma (protoplazma mimo jadra) gréc. biol.
ektoplazma (h. umiestnená tesne pod povrchom bunky) gréc. biol.
karyoplazma (ektoplazma vnútri bunkového jadra) gréc. biol.
biomasa (živá h., hmotnosť všetkých organizmov v určitom priestore) gréc. + lat.
detrit (rozpadajúca sa odumretá organická masa, organické zvyšky) lat. biol. ekol.
fytomasa (ústrojná h. vytvorená rastlinami) gréc. + lat. bot.
magma (žeravá tekutá h. v zemskom vnútre, tavenina) gréc. geol.
láva (magma, kt. sa vylieva na zemský povrch) tal. geol.
ichor (ľahko pohyblivá, zvyšková magma) gréc. geol.
lavína (masa snehu, ľadu, kamenia, rútiaca sa po svahu nadol) lat.-tal. porovnaj látka 1

látka

látka 1 (forma hmoty)
materiál lat.
matéria (hmotná podstata) lat.
produkt (l. vzniknutá určitým pochodom) lat.
destilát (l. získaná destiláciou) lat. chem.
sekrét (l. vylučovaná žľazami, výlučok) lat. biol. porovnaj výlučok
enzým gréc. biochem.
ferment (bielkovinová l. urýchľujúca chem. reakcie v organizme) lat. chem.
steapsín (enzým podžalúdkovej žľazy štiepiaci tuky) gréc. biochem.
lipáza (enzým štiepiaci tuky) gréc. biochem.
pepsín (tráviaci enzým žalúdočnej šťavy) gréc. biochem.
hormón gréc. biol.
inkret (biol. aktívna l. pôsobiaca na fyziologické pochody v organizme) lat. biol.
somatotropín (rastový hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy) gréc. biol.
inzulín (bielkovinový hormón slinivky brušnej, kt. nedostatok spôsobuje cukovku) lat. biol. farm.
noradrenalín lat. biol.
epinefrín gréc.
suprarenín (hormón drene nadobličky) lat. lek.
testosterón lat. + gréc. biol.
androsterón (mužský, samčí pohlavný hormón) gréc. biol.
estrón gréc. biol.
progesterón (ženský, samičí pohlavný hormón) gréc. biochem.
fytohormón (prirodzená rastová l.) gréc. biol.
florigén (predpokladaný fytohormón vyvolávajúca kvitnutie rastlín) lat. bot.
vitamín (l. organického pôvodu nevyhnutná pre živý organizmus) lat. biol.
aneurín (vitamín B₁ v droždí, pečeni atď.) gréc. chem.
pyridoxín (vitamín B₆, tri formy) gréc. biochem.
fylochinón (vitamín K₁, l. zrážajúca krv nachádzajúca sa v kapuste, špenáte a pod.) gréc. + indián. biochem.
alkaloid (zásaditá dusíkatá organická l. prítomná v rastlinách, účinná na človeka a často používaná ako liečivo) arab. chem.
atropín (prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.
chinín (alkaloid chinínovníkov používaný proti malárii) indián. chem.
opiát lat. + gréc.
morfium vl. m. chem.
kodeín gréc. farm.
papaverín (alkaloid zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. chem.
teín (alkaloid v listoch čaju, kávy, kakaových bôboch a pod.) čín. chem.
kofeín (alkaloid v semenách kávovníka, koly, v listoch čaju a pod.) arab. chem.
kokaín (alkaloid z listov tropického kra koky) indián. chem.
nikotín (jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.
strychnín (prudko jedovatý alkaloid v semenách používaný v lekárstve a poľnohospodárstve) gréc. chem.
novokaín (syntetický alkaloid používaný na miestne umŕtvenie, znecitlivenie) lat. + indián. farm. porovnaj droga
mediátor lat.
transmiter /tranz-/ (l. sprostredkúvajúce v organizme prenos vzruchu z konca nervového vlákna na ďalšiu nervovú bunku) lat. + angl. biochem.
flečer (l. na dočasnú výplň poškodeného zuba, vložka do zuba) vl. m. lek. slang.
droga (liečivá rastlinná al. živočíšna l. surovina na výrobu liečiv) franc. farm.
anabolikum (l. zvyšujúca tvorbu živej hmoty, najmä svalstva, kt. je v športe dopingom) gréc. farm. lek.
gáfor (prchavá organická aromatická l. používaná najmä v medicíne) orient.-nem. chem.
bakteriocíd gréc. + lat. chem.
germicíd (l. na ničenie, usmrcovanie baktérií) lat. chem.
virostatikum (l. schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat. lek. farm.
dezinficiencium (l. na odstraňovanie, ničenie choroboplodných zárodkov, mikróbov) franc. + lat. lek.
antibiotikum (l. vytváraná mokroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc. biol. lek. farm.
antigén (cudzorodá l. schopná vyvolať tvorbu protilátok) gréc. lek.
antidotum (l. s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat. lek. farm.
anestetikum (l. spôsobujúca znecitlivenie) gréc. lek. farm.
xenobiotikum (telu cudzia l., napr. liek, jed) gréc. lek.
kancerogén lat. + gréc.
karcinogén (l. vyvolávajúca al. urýchľujúca zhubné nádorové ochorenie, rakovinu) gréc. lek.
alergén (l. vyvolávajúca precitlivenú reakciu) gréc. lek.
vehikulum (l. uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat. farm.
injekcia (liečebná l. určená na vstreknutie do tela) lat. lek.
spermatocid (l. usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná ako prostriedok proti počatiu) gréc. + lat.
abortívum (l. vyvolávajúca potrat) lat. farm. lek.
feromón (l. vylučovaná živým organizmom a vyvolávajúca u iného jedinca toho istého druhu zmenu správania) lat. + gréc. biol.
antiperspirant (l. pôsobiaca proti poteniu, v kozmetike) gréc. + lat. odb.
chemikália (l. vyrobená chem. technologickým procesom) gréc. chem.
prekurzor (východisková l., z kt. chem. premenou vzniká výsledný produkt) lat. chem.
reaktant (východisková l. vstupujúca do pochodu, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
intermediát (l. vznikajúca v priebehu premeny východiskovej látky na konečný produkt, medziprodukt) lat. chem.
iniciátor (l. na vyvolanie chem. reakcie) lat.
katalyzátor (l., kt. urýchľuje chem. reakcie a na konci reakcie sa obnoví) gréc. chem.
aktivátor (l. zvyšujúca účinnosť) lat. odb.
inhibítor (l. spomaľujúca, tlmiaca, zastavujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat. odb.
retardér (l. spomaľujúca chem. reakciu, spomaľovač) lat.-franc. chem.
aditívum (l. pridávaná do výrobkov na zlepšenie al. úpravu ich vlastností, prísada) lat. odb.
fixatér lat.-franc.
fixátor (l. na znižovanie prchavosti al. zosilňovanie vône, voňavky, ustaľovač) lat.
reagens (l. na zisťovanie iných látok, činidlo) lat. chem.
indikátor (l. ukazujúca stav al. zmenu sústavy, do kt. bola pridaná) lat. chem.
disperzia (nerovnorodá sústava obsahujúca aspoň dve látky, z kt. jedna je spojitá, napr. voda, a aspoň jedna je v nej rozptýlená, napr. latex) lat. fyz. chem.
koloid (viaczložková l., v kt. je rozptýlená iná l., častice od 5 do 1 000 nm) gréc. chem.
emulzia (koloidná sústava, kvapalina v kvapaline) lat.
latex (emulzia syntetickej živice vo vode) gréc.-lat.
lyosól (koloidná sústava, pevná látka v kvapaline) gréc.
hydrosól (koloidná sústava, pevná látka vo vode) gréc.
aerosól (koloidná sústava, pevná látka al. kvapalina v plyne) gréc. odb.
suspenzia (sústava, v kt. sú rozptýlené jemné čiastočky tuhej látky v kvapaline) lat. fyz. chem.
gél (rôsolovitá l., v kt. je jedna zložka rozptýlená v druhej tak, že tvoria spojitú štruktúru) lat. chem.
emulgátor (l. uľahčujúca tvorbu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem.
adhezívum (l. zvyšujúca priľnavosť) lat. odb.
oxidant (l. schopná okysličovať inú látku, okysličovadlo) gréc. chem.
pyrofor (samozápalná l. horiaca samovoľne na vzduchu) gréc. chem.
odorant (ostro páchnuca l. pridávaná napr. do vykurovacích plynov) lat. chem.
saponát (syntetická l. používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sóda (biela prášková al. kusová l. používaná na zmäkčovanie vody; biela práškovitá l. používaná v potravinárstve na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy) arab.-lat.
stimulátor (l. povzbudzujúca rast rastlín, živočíchov) lat. biol.
lakrimátor (slzotvorná l.) lat. odb.
adamsit /-zi-/ (bojová chem. kryštalická l. s obsahom arzénu) vl. m. chem.
napalm (bojová zápalná rôsolovitá l. s obsahom benzínu) angl. skr. chem. voj.
soman (bojová nervová l. obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.
tabun (bojová chemická nervová jedovatá l.) um. chem.
yperit (bojová jedovatá chem. l. spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.
pajc (l. na zvýšenie trvanlivosti, dosiahnutie nepriepustnosti a pod., moridlo) nem. stolár. slang.
git (l. na spájanie al. vypĺňanie povrchových nerovností, tmel) nem. hovor.
kaučuk indián.-franc. tech.
elastomér (pružná l. z mliečnej šťavy tropických stromov al. umelá) gréc. chem.
ebonit (čierny tvrdý tuhý vulkanizovaný kaučuk) egypt.-gréc. chem.
guma (l. vyrobená vulkanizáciou kaučuku) egypt.-lat.
rezlit (tuhá guma na podošvy) lat.
polymér (makromolekulárna l.) gréc. chem.
plast (makromolekulárna l. spracovávaná teplom al. tlakom) gréc. chem.
polyvinylchlorid [PVC] (plastická l., polymér vinylchloridu) gréc. + lat.
igelit nem. vl. m.
novoplast (mäkčené ohybné nepremokavé PVC) lat. + gréc.
vinidur (plastická l., nemäkčený PVC) lat. tech.
novodur (tvrdý, nemäkčený PVC na výrobu rúrok) lat. chem.
epoxid (plastická l. používaná na výrobu lepidiel, tmelov, lakov a pod.) gréc. chem.
polyetylén (plastická l. používaná na výrobu obalových materiálov a pod.) gréc. chem.
polystyrén (bezfarebná tuhá plastická l. používaná na tepelné izolovanie) gréc. chem.
plexisklo (dokonale priehľadná bezfarebná plastická l., organické sklo) lat. + slov. tech.
polyester (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien a lakov) gréc. chem.
polyamid (plastická l. používaná na výrobu syntetických vlákien) gréc. chem. porovnaj vlákno 1
neoprén (plastická l. podobná kaučuku) gréc. chem.
dupol (plastická l. na kabelky) ?
termoplast (plastická l. teplom mäknúca a chladom tuhnúca) gréc. chem.
teflón (plastická l. chem. a tepelne odolná používaná ako ochranný povlak na kuchynský riad a pod.) um. tech.
molitan (plastická penová l. používaná napr. v čalúnictve a ako izolačný materiál) um. chem.
tartan (plastická l. používaná na pokrývanie plochy šport. závodísk) vl. m.
celuloid (plastická pružná priehľadná, ľahko zápalná l. používaná aj v kinematografii) lat. + gréc.
dielektrikum gréc.
izolant (l. s vysokým merným odporom, elektricky nevodivé prostredie, nevodič) tal.-franc.
lubrikant (l. používaná na povrchovú úpravu sklených vláken a iných materiálov chrániaca pred vzájomným oterom) lat. tech.
komprimát (lisovaná l., napr. v tabletách) lat.
želatína (glejovitá l. živočíšneho pôvodu získaná vylúhovaním kostí a koží) franc. odb.
ambra arab.
vorvaňovina (voskovitá voňavá l. z čriev vorvaňa používaná vo voňavkárstve) rus. odb.
vazelína (l. na mazanie, prípravu mastí a pod. z minerálnych olejov) nem. + gréc.
laminát (vrstvovitá l. vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev, vystužená živicami al. plastmi, vo forme dosiek al. tvarovaná) lat. tech.
papyrus (l. na písanie v staroveku vyrobená zo stonkov egypt. vodnej rastliny z čeľade šachorovitých) gréc.
celofán (priehľadná obalová fólia vyrábaná z celulózy) lat. + gréc. porovnaj plát
email (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak) nem. hovor.
engoba (l. na keramike z jemne plavenej hliny na prekrytie pôvodnej farby črepu al. ako podklad na výzdobu, nesklovitý povrch keramiky, náčrepok) franc. ker.
lister (lesklá meňavá l. na skle al. fajanse) franc. sklár.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá vrstva, povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
exhalát (odpadová pevná, kvapalná a plynná l. vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie, škodlivina) lat. tech.
polutant (l. znečisťujúca životné prostredie) lat. odb.
deterent (l. rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
éter (l. vypĺňajúca vesmírny priestor podľa starých predstáv) gréc.
fluidum (predpokladaná neviditeľná, nevážiteľná l. vyžarujúca energiu, nositeľka niektorých vlastností látok, najmä v 17.a 18. st.) lat.
imponderabiliá (predpokladané nezvážiteľné látky slúžiace na vysvetlenie niektorých fyz. úkazov) lat.
flogistón (predpokladaná l. spôsobujúca horľavosť a unikajúca pri horení, 17. – 18. st.) gréc.

základ

základ 2 (najdôležitejšia časť, podstata)
etymón (koreň slova, východiskový al. základný tvar) gréc. lingv.
sémantéma (z. slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv. porovnaj podstata

vec

vec 1 (všetko, čo jestvuje mimo človeka)
noumenon (vec o sebe, u Kanta) gréc. filoz.
ens (jednotlivá vec, súcno, bytie, podstata) lat. filoz.
Ding an sich (nezávislá vec sama osebe) nem. filoz.

určenie

destinácia lat. kniž.
špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.
precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.
indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.
diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.
kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.
kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.
kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.
periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.
kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.
orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.
lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.
lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.
demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.
instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.
limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.
nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.
systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.
delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.
identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.
rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.
dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.
subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.
štandardizácia angl. kniž. a odb.
typizácia gréc.-lat.
unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.
evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.
katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.
esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.
dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet

vec

vec 3 (problém, otázka, záležitosť)
res /rés/ lat.
imponderabiliá (nepostihnuteľné, nezvážiteľné veci) lat. pren. kniž. plur.
sakrosanktum (posvätná, nedotknuteľná v.) lať. zastar. kniž.
causa /kauza/
kauza (sporná v., predmet súdneho sporu) lat.
primum (prvá v.) lat. kniž.
solitér (v. vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
ekvivalent (v. s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
analogón (obdobná, podobná v.) gréc. kniž.
exotikum (nezvyčajná, nápadná, zaujímavá, zvláštna v.) gréc.
kuriózum (neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. kniž.
rarita (neobvyklosť, vzácnosť, nezvyčajnosť, zvláštnosť, zriedkavosť) lat. porovnaj neobvyklosť
paseizmus (zastaraná v., prežitok) franc. kniž.
politikum (v. týkajúca sa riadenia štátu alebo vzťahov medzi štátmi, správy verejných vecí) gréc. kniž.
res publica /rés públika/ (verejná v.) lat.
punctum saliens /-nktum/ (hlavná, rozhodujúca v., jadro veci, podstata) lat. kniž.
nervus rerum (hlavná v., základ vecí, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž. porovnaj podstata
detail /-tajl/ (podrobnosť,jednotlivosť, maličkosť, drobnosť) franc.
finesa (jemná a dôvtipná podrobnosť, jemný odtienok) franc. kniž.
banalita franc.
topika (všedná, otrepaná, ošúchaná, bezvýznamná v.) gréc. kniž.
efeméra (krátko trvajúca, prchavá, pominuteľná, miznúca, dočasná, chvíľková v.) gréc. kniž.
ad rem (k v.) lat. kniž.
in rebus (vo v., v záležitosti) lat.
in merito (vo v. samej, v jadre v., v podstate) lat. kniž.
inter alia (medzi inými vecami, okolnosťami, medziiným) lat.
propria causa /kauza/ (vo vlastnej v.) lat. kniž. porovnaj predmet 2jav
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.