Výsledky vyhľadávania

hybnosť

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, zmena, živosť, rušnosť, pohyblivosť) gréc.

motorika (súbor pohybových činností živého organizmu) lat. lek.

motilita (schopnosť pohybu, spôsobilosť pohybu, pohyblivosť) lat. lek. fyziol. porovnaj pohyblivosť 1

schopnosť

potencialita

potenciálnosť lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.

energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2

vitalita

vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

produktivita

produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.

sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.

inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.

intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum

kvalifikácia

kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.

kompetencia

kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.

disponovanosť (s. niečo konať) lat.

dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.

talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.

majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.

charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.

fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.

fantázia gréc.

imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.

hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.

elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.

fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.

eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.

perceptibilita

perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.

senzibilita

senzitivita

senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.

sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1

empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.

asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.

zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.

reaktibilita lat. biol.

reaktivita

reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.

kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.

plasticita

plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.

elasticita

elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.

adaptabilita

adaptabilnosť lat. kniž. a odb.

adaptívnosť

adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.

flexibilita

flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.

autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť

rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.

imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.

aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.

mobilita

mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.

motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.

trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.

monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie

ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)

stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.

mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.

proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.

lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.

telekinéza

psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.

telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.

telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

divinácia (veštecká s.) lat. kniž.

serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.

eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.

magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.

fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.

interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.

fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.

natalita lat. zool.

nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.

solvencia

solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.

likvidita

likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.

ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.

excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.

autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.

regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.

navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.

endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.

homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.

ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.

fototrofia

fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.

mutabilita

mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.

modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.

organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.

toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.

patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.

invazivita

inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.

solubilita

solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.

afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.

valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.

rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.

dimorfizmus

dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.

trimorfizmus

trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.

hygroskopia

hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.

oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.

monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.

xeromorfizmus

xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.

autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.

brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

pohyblivosť

pohyblivosť 1 (schopnosť pohybovať sa)

mobilita

mobilnosť (schopnosť pohybu) lat. kniž. a odb.

motilita (schopnosť pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.

hypomobilita

hypomotilita gréc. + lat. lek.

hypokinéza (znížená p.) gréc. lek.

hypermobilita

hypermotilita gréc. + lat. lek.

hyperkinéza (zvýšená p.) gréc. lek.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)

-téka gréc. v zlož. sl.

komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.

kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.

garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.

servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.

album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.

komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.

inštrumentár

inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.

mechanizmus

mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.

aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.

batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.

objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív

technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.

park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.

korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.

repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.

mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.

problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.

plénum (súhrn všetkých členov) lat.

profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.

charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.

individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.

habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.

systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.

séria lat.

šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.

doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.

teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť

kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.

terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.

nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

flóra vl. m.

vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.

fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.

ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.

taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.

populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.

kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.

biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.

oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.

karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.

edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.

fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.

psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.

ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.

sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.

tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.

planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.

fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.

zooplanktón (živočíšny planktón)

syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.

etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.

stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.

organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.

motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.

genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.

fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.

habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.

farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.

dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.

dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.

filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.

pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

etika gréc.

morálka lat. filoz.

moralita lat. kniž.

morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.

ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1

tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.

mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.

teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.

acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.

kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.

talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.

mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.

rituál

rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.

liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad

katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.

kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.

agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.

hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.

šaría

šaria

šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.

inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.

etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.

reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.

ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.

Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1

aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.

pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.

fond franc.

fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.

nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.

inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.

fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.

valor

valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.

portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.

sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.

ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.

infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.

kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.

agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.

literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.

poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.

tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.

fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.

dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.

kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.

epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.

kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.

regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.

chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2

prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.

topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.

reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.

hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.

gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.

ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.

frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.

paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.

idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.

onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.

font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.

album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.

morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.

agenda (s. úradných prác, úloh) lat.

klávesnica

klaviatúra lat.

tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.

manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.

notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.

tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.

produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.

grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.

akropola

akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.

kurz

seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.

gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.

erbovník nem.

armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.

kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.

klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.

generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2

atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.

kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.

drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.

know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.

program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4

file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.

kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.

banka tal.

databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát

báza gréc.

databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát

paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.

website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.

repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.

seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

soap-seriál /soup-/

soap-opera /soup-/ angl. + tal.

soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

práv. noriem pozri právo 2

súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

sila

sila 2 (schopnosť k nejakej činnosti, výkonu)

energia gréc.

potencia lat. kniž. a odb.

motor (hybná, hnacia s., vzpruha) lat. pren.

elán (životný rozmach, životná energia) franc.

drive /drajv/ (základná motivujúca s. organizmu, pud) angl.

vitalita

vitálnosť (životná s., životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.

vehemencia

vehementnosť lat. kniž.

razancia

razantnosť franc. kniž.

rezolútnosť (ráznosť, rozhodnosť, prudkosť, priebojnosť, zápal) lat.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť) gréc.

sténia (telesná s., sviežosť, činorodosť) gréc. kniž.

virilita

virilnosť (mužská s., mužnosť, mužskosť, mužstvo) lat. kniž.

element (prírodná s., živel) lat.

vigor lat. biol.

vis vitalis /-tá-/ lat. kniž.

archeus (životná s.) gréc. filoz.

entelechia (s. živej prírody, účelnosť, tvorivosť, vo vitalizme) gréc. filoz.

ód (zdanlivá s. niektorých osôb, vyžarovanie) hebr. kniž.

manitou /-tu/ (zázračná tajomná s. u severeamer. Indiánov) indián.

démon

daimón (s. al. bytosť, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc.

reiki (vesmírna energia, kt. zosúlaďuje človeka a prostredie) ?

forza /-ca/ (dôraz) tal. hud. porovnaj činorodosťmoc 1

vývoj

genéza gréc.

-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.

-genesis (vývin, vznik) gréc. v zlož. sl.

-trofia (rast) gréc. v zlož. sl.

evolúcia (spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena) lat. odb.

progresia lat. kniž. al. odb.

progresivita

progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie) lat. kniž.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.

konjunktúra (priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.

dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.

kryštalizácia (vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti) gréc.

ontogenéza (individuálny v. organizmu od zárodku po smrť) gréc. biol.

zoogenéza (v. živočíšstva) gréc. zool.

fytogenéza (v. rastlín) gréc. bot.

fylogenéza (kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.

kladogenéza (vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev) gréc. biol.

biogenéza (tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.

partenogenéza (v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka) gréc. biol.

gametogenéza (tvorba a dozrievanie pohlavných buniek) gréc. biol.

oogenéza gréc.

ovogenéza (v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov) lat. + gréc. biol.

osteogenéza (v. kostí) gréc. biol.

histogenéza (v. tkaniva organizmu) gréc. biol.

psychogenéza (v. duševna, duševného života) gréc.

degresia (zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup) lat. porovnaj pokles 2

regres

regresia (ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup) lat. kniž. a odb.

hypotrofia (nedostatočný, obmedzený v. orgánov) gréc. lek.

devolúcia (v. od zložitejších foriem k jednoduchším) lat. biol.

katagenéza (zostupný, spiatočný v.) gréc.

degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.

dysgenéza (porušený, chorobný v.) gréc. lek.

dyzontogénia

dyzontogenéza (porušený, nenormálny v. jedinca) gréc. lek.

kakomorfia (chybný vývin organizmu) gréc. lek.

patogenéza (vznik a v. chorobných zmien v tele) gréc. lek.

hypogenitalizmus (nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov) gréc. + lat. lek.

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)

kineto-

kinesio-

-kinesis gréc. v zlož. sl.

moto- lat. v zlož. sl.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.

fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.

drift (zmena, kolísanie) angl. odb.

grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.

finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.

paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.

manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.

blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.

švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.

štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.

rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.

manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.

mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.

gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.

bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.

brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.

brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.

dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.

addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.

abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.

laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.

tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec

turistika

turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.

hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.

trek

trekking (vysokohorská turistika) angl.

fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.

traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.

tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.

epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.

epeirogenéza

epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.

lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.

soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.

difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.

elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.

rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.

tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.

cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.

rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.

pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.

librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.

tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.

iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.

synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.

peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.

kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.

tropizmus gréc. biol.

-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.

taxia gréc. biol.

-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.

nastia gréc. bot.

-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.

termotropizmus

termotaxia

termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.

fototropizmus

fototaxia

fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.

heliotropizmus

heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.

hydrotropizmus

hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.

geotropizmus

geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.

ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.

aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.

trofotropizmus

trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.

haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.

tigmotropizmus

tigmotaxia

tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.

seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.

mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.

chemotropizmus

chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.

niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.

traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.

anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

pohyblivosť

pohyblivosť 2 (obratnosť, vrtkosť)

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyb, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, sila) gréc.

zmena

zmena 1 (premena; vystriedanie)

metamorfóza gréc. kniž. a odb.

mutácia (náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb.) lat.

metanoia (z. myslenia, obraz myslenia) gréc.

transfer (prechod, z. stavu) lat.

transformácia (premena, pretvorenie, prechod, z. stavu) lat. kniž. a odb.

konverzia (premena, obrat; prechod zbrojárskej výroby na iný druh výroby) lat. ekon.

evolúcia (postupná kvalitatívna z., spojitý, nepretržitý vývoj) lat. odb.

revolúcia (zásadná hlboká kvalitatívna z., prevrat) lat.

šok (prudká z. v určitej oblasti) franc.-angl.

reforma (úprava smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.

raabizácia (reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777) vl. m. hist.

tanzimát (reforma v Osmanskej ríši odstraňujúca feudálne prežitky, 1839 – 1877) arab.-tur.

perestrojka (prestavba hospodárstva a spoločnosti v bývalom ZSSR, 80. roky 20.s t.) rus. publ.

revízia (z. v dôsledku preverovania, zisťovania správnosti) lat.

reštrukturalizácia (z., premena štruktúry, najmä hosp., polit., pretvorenie) lat.

reorganizácia (z. usporiadania, nové usporiadanie) lat.

rekvalifikácia (z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie) lat.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.

degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.

drift (pohyb, kolísanie) angl. odb.

fluktuácia (stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania) lat.

migrácia (presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu) lat. odb. porovnaj premiestňovanie

novelizácia (úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom) lat. práv.

rekodifikácia (z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy) lat. práv.

devolúcia (prechod práva al. veci na iného) lat. práv.

amendiement /amandmán/ lat.-franc.

amendment /eme-/ (z., oprava zákona, zmluvy a pod.) angl.

autoremedúra (z. al. zrušenie vlastného rozhodnutia určitého orgánu) gréc. + lat. práv.

konsolidácia (z. krátkodobého štátneho al. verejného dlhu na dlhodobý) lat.

reverzácia

reverzovanie (z. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.

deformácia (z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie) lat. aj pren.

torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.

sublimácia (prechod z pevného skupenstva do plynného) lat. fyz. chem.

kondenzácia (prechod z plynného do kvapalného al. tuhého skupenstva, skvapalňovanie, zrážanie) lat.

hysteron proteron (z. prirodzeného poradia dvoch vecí, javov, dejov) gréc. lit.

pulz (veľmi krátka periodická z. fyz. veličiny) lat. fyz.

komutácia (z. smeru el. prúdu) lat. eltech.

refrakcia (z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia) lat. fyz.

difrakcia (z. smeru šírenia žiarenia, ohyb žiarenia) lat. fyz.

pulzácia

pulzovanie (opakujúce sa zmeny určitej hodnoty, veličiny) lat. kniž. a odb.

impulz (náhla krátka z. napätia, prúdu al. výkonu) lat. fyz.

alterácia (z. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, porucha, poškodenie) lat. lek.

dyschrómia (z. farby kože z nadbytku al. nedostatku kožného farbiva) gréc. lek.

fototropia (z. farby vplyvom svetla) gréc. chem.

turbulencia (zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie) lat. odb. porovnaj chvenie

anagenéza (z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.

engram (z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok) gréc. psych.

librácia (malá z. polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron. porovnaj pohyb 1

mutácia

mutovanie (z. hlasu v čase dospievania) lat. fyziol.

metonomázia (z. vlastného mena prekladom do cudzieho jazyka) gréc. lingv.

emendácia (dokázateľná z. v spôsobe písania názvu rastliny al. živočícha v nomenklatúre) lat. biol.

analógia (z. slova al. jeho tvaru vplyvom tvaru iného slova) gréc. lingv.

verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.

anakolút (z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby) gréc. lingv.

metatónia (premiestnenie prízvuku z jednej slabiky na druhú) gréc. lingv.

vokalizácia (z. hlásky na samohlásku) lat. lingv.

diftongizácia (z. dlhej samohlásky na dvojhlásku) gréc. lingv.

palatalizácia (z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie) lat. lingv. fon.

umlaut (z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska) nem. lingv.

metabola (z. rytmu v tej istej básni) gréc. lit.

modulácia (prechod z jednej tóniny do druhej) lat. hud.

agogika (z. tempa hud. sklady, rečového prejavu) gréc. hud. lingv.

pentimenti (zreteľné autorské zmeny na výtvarnom diele vzniknuté počas tvorby) lat. výtv.

change /čejndž/ (z. v postavení hráčov, z. strán v tenise al. volejbale) angl. šport.

falš (z. dráhy lopty a pod. pôsobením rotácie získanej pri odraze) lat.-nem. šport.

mutatis mutandis (s príslušnými zmenami, po potrebných zmenách, úpravách) lat. porovnaj premena

rušnosť

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, vývoj, živosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.

živosť

agilita

agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, vývoj, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.

temperament (živá, prchká povaha) lat.

brio (ohnivosť, vášnivosť) tal. kniž.