Výsledky vyhľadávania

vývoj

vývoj
genéza gréc.
-genéza (vznik, pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin, vznik) gréc. v zlož. sl.
-trofia (rast) gréc. v zlož. sl.
evolúcia (spojitý, nepretržitý v. postupná kvalitatívna zmena) lat. odb.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (rast, postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie) lat. kniž.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (zmena, pohyb, vývin, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
konjunktúra (priaznivý v., stav, podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
dialektika (vzájomné vzťahy a boj protikladov, protirečení) gréc.
kryštalizácia (vyjasnenie, vyhranenie, vývin názorov, osobnosti) gréc.
ontogenéza (individuálny v. organizmu od zárodku po smrť) gréc. biol.
zoogenéza (v. živočíšstva) gréc. zool.
fytogenéza (v. rastlín) gréc. bot.
fylogenéza (kmeňový hist. v. organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
kladogenéza (vznik, štiepenie a vymieranie vývojových vetiev) gréc. biol.
biogenéza (tvorba organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
partenogenéza (v. vajíčka bez oplodnenia spermiou, pohlavné rozmnožovanie, pri kt. sa nový organizmus vyvíja z neoplodneného vajíčka) gréc. biol.
gametogenéza (tvorba a dozrievanie pohlavných buniek) gréc. biol.
oogenéza gréc.
ovogenéza (v. vajíčka, samičích pohlavných buniek, vo vaječníku živočíchov) lat. + gréc. biol.
osteogenéza (v. kostí) gréc. biol.
histogenéza (v. tkaniva organizmu) gréc. biol.
psychogenéza (v. duševna, duševného života) gréc.
degresia (zostupný vývoj, pokles, klesanie, zostup) lat. porovnaj pokles 2
regres
regresia (ústup, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, spätný v., pochod, postup) lat. kniž. a odb.
hypotrofia (nedostatočný, obmedzený v. orgánov) gréc. lek.
devolúcia (v. od zložitejších foriem k jednoduchším) lat. biol.
katagenéza (zostupný, spiatočný v.) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
dysgenéza (porušený, chorobný v.) gréc. lek.
dyzontogénia
dyzontogenéza (porušený, nenormálny v. jedinca) gréc. lek.
kakomorfia (chybný vývin organizmu) gréc. lek.
patogenéza (vznik a v. chorobných zmien v tele) gréc. lek.
hypogenitalizmus (nedostatočný v. vonkajších pohlavných orgánov) gréc. + lat. lek.

vznik

vznik
genéza gréc.
-genéza (pôvod, zrod, stvorenie) gréc. v zlož. sl.
-genesis (vývin) gréc. v zlož. sl.
-gónia (pôvod, zrod) gréc. v zlož. sl.
syngenéza (súčasný, spoločný v.) gréc. kniž. a odb.
osteogenéza (v. a vývoj kostí) gréc. biol.
psychogenéza (v. a vývoj duševna, duševného života) gréc.
patogenéza (v. a vývoj chorobných zmien v tele) gréc. lek.
metastáza (v. druhotného ložiska rozšírením, zavlečením chorobného procesu, zhubných buniek na iné, vzdialené miesto v organizme) gréc. lek.
speciácia (v. nového samostatného druhu) lat. biol.
habituácia (vytváranie, v. návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
biogenéza (v. a vývin organizmov z iných organizmov, tvorba organických látok živými organizmami) gréc. biol.
abiogenéza (v. života z látok neživej prírody) gréc. biol.
archigónia (v. organizmov priamo z neživej hmoty, ako domnienka) gréc. biol.
orogenéza (v. pohorí deformáciou zemskej kôry) gréc. geol.
ab origine mundi /-rí- -dí/ (v. od stvorenia, po stvorení sveta) lat. kniž. porovnaj tvorenie 1vývoj

rast

rast 2 (zdokonaľovanie)
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (postup, vzostup, pokrok, vzrast, zväčšenie, šírenie, vývoj) lat. kniž.
-trofia (vývoj) gréc. v zlož. sl. porovnaj vývojvzostup

rozvoj

rozvoj
prosperita (hosp. r., výnosnosť, úspech, rozkvet, vzostup, výnosné hospodárenie) lat.
progresia lat. kniž. al. odb.
progresivita
progresívnosť (postup, vzostup, pokrok, rast, vzrast, zväčšenie, šírenie, vývoj) lat. kniž.
erupcia lat. pren.
explózia lat. pren.
boom /búm/ (náhly výskyt javu vo veľkom množstve, prudký rozmach, výbuch) angl. publ. slang.
urbanizácia (r. mestského spôsobu života, sústreďovanie obyvateľstva, hosp. a kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka) lat. odb.
-trofia (rast, vývoj) gréc. v zlož. sl.

zmena

zmena 1 (premena; vystriedanie)
metamorfóza gréc. kniž. a odb.
mutácia (náhla dedičná z. vlastnosti al. znaku podmienená zmenou v géne pod vplyvom prostredia genet.; z. všeobecne kniž. a odb.) lat.
metanoia (z. myslenia, obraz myslenia) gréc.
transfer (prechod, z. stavu) lat.
transformácia (premena, pretvorenie, prechod, z. stavu) lat. kniž. a odb.
konverzia (premena, obrat; prechod zbrojárskej výroby na iný druh výroby) lat. ekon.
evolúcia (postupná kvalitatívna z., spojitý, nepretržitý vývoj) lat. odb.
revolúcia (zásadná hlboká kvalitatívna z., prevrat) lat.
šok (prudká z. v určitej oblasti) franc.-angl.
reforma (úprava smerujúca k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
raabizácia (reforma Márie Terézie spočívajúca v rozdelení pôdy poddaným a platbách namiesto roboty, 1777) vl. m. hist.
tanzimát (reforma v Osmanskej ríši odstraňujúca feudálne prežitky, 1839 – 1877) arab.-tur.
perestrojka (prestavba hospodárstva a spoločnosti v bývalom ZSSR, 80. roky 20.s t.) rus. publ.
revízia (z. v dôsledku preverovania, zisťovania správnosti) lat.
reštrukturalizácia (z., premena štruktúry, najmä hosp., polit., pretvorenie) lat.
reorganizácia (z. usporiadania, nové usporiadanie) lat.
rekvalifikácia (z. vzdelania, vedomostí pod. potrebných na vykonávanie práce al. funkcie, preškolenie) lat.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť, sila) gréc.
degenerácia (odchýlka od normálneho priebehu al. vývinu k horšiemu výkonu, zhoršenie, zmenšovanie, úbytok síl a schopností, úpadok) lat. lek. aj pren.
drift (pohyb, kolísanie) angl. odb.
fluktuácia (stála z., kolísanie, vlnenie, pohyb, nestálosť, výkyvy; častý a neodôvodnený prechod pracovníkov z jedného zamestnania do iného, striedanie, menenie zamestnania) lat.
migrácia (presídľovanie, sťahovanie, presun, pohyb obyvateľstva spojený so zmenou sídliska, miesta pobytu) lat. odb. porovnaj premiestňovanie
novelizácia (úprava zákona, z. al. doplnenie novým zákonom) lat. práv.
rekodifikácia (z. práv. úpravy, predpisu, zákona a pod., prijatie novej práv. normy) lat. práv.
devolúcia (prechod práva al. veci na iného) lat. práv.
amendiement /amandmán/ lat.-franc.
amendment /eme-/ (z., oprava zákona, zmluvy a pod.) angl.
autoremedúra (z. al. zrušenie vlastného rozhodnutia určitého orgánu) gréc. + lat. práv.
konsolidácia (z. krátkodobého štátneho al. verejného dlhu na dlhodobý) lat.
reverzácia
reverzovanie (z. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
deformácia (z. tvaru telesa pôsobením vonkajších síl, porušenie pôvodného tvaru al. zmyslu, pretvorenie) lat. aj pren.
torzia (deformácia krútiacim momentom na oboch koncoch, krútenie) lat. tech.
sublimácia (prechod z pevného skupenstva do plynného) lat. fyz. chem.
kondenzácia (prechod z plynného do kvapalného al. tuhého skupenstva, skvapalňovanie, zrážanie) lat.
hysteron proteron (z. prirodzeného poradia dvoch vecí, javov, dejov) gréc. lit.
pulz (veľmi krátka periodická z. fyz. veličiny) lat. fyz.
komutácia (z. smeru el. prúdu) lat. eltech.
refrakcia (z. smeru šírenia vlnenia, napr. elektromagnetického vlnenia, svetla, zvuku, po prechode rozhraním dvoch prostredí, lom vlnenia) lat. fyz.
difrakcia (z. smeru šírenia žiarenia, ohyb žiarenia) lat. fyz.
pulzácia
pulzovanie (opakujúce sa zmeny určitej hodnoty, veličiny) lat. kniž. a odb.
impulz (náhla krátka z. napätia, prúdu al. výkonu) lat. fyz.
alterácia (z. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, porucha, poškodenie) lat. lek.
dyschrómia (z. farby kože z nadbytku al. nedostatku kožného farbiva) gréc. lek.
fototropia (z. farby vplyvom svetla) gréc. chem.
turbulencia (zmeny výšky lietadla v dôsledku neusporiadaného prúdenia vzduchu kývanie, chvenie) lat. odb. porovnaj chvenie
anagenéza (z. vlastností vývojových vetiev počas kmeňového hist. vývoja organizmov od jednoduchších k zložitejším) gréc. biol.
engram (z. v organizme vyvolaná významným vonkajším podnetom a vyvolateľná pri obdobnom podnete, stopa, odtlačok) gréc. psych.
librácia (malá z. polohy Mesiaca, kývavý pohyb, výkyv Mesiaca) lat. astron. porovnaj pohyb 1
mutácia
mutovanie (z. hlasu v čase dospievania) lat. fyziol.
metonomázia (z. vlastného mena prekladom do cudzieho jazyka) gréc. lingv.
emendácia (dokázateľná z. v spôsobe písania názvu rastliny al. živočícha v nomenklatúre) lat. biol.
analógia (z. slova al. jeho tvaru vplyvom tvaru iného slova) gréc. lingv.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
anakolút (z. pôvodnej vetnej schémy, keď časť vety nenadväzuje na predchádzajúcu, vybočenie z pôvodnej vetnej stavby) gréc. lingv.
metatónia (premiestnenie prízvuku z jednej slabiky na druhú) gréc. lingv.
vokalizácia (z. hlásky na samohlásku) lat. lingv.
diftongizácia (z. dlhej samohlásky na dvojhlásku) gréc. lingv.
palatalizácia (z. zadopodnebných hlások na predopodnebné vo vývoji slovan. jazykov; z. hlásky pritisnutím chrbta jazyka na tvrdé podnebie, tvrdej spoluhlásky na mäkkú, mäkčenie) lat. lingv. fon.
umlaut (z. samohlásky zadnej na prednú, napr. o na ö, prehláska) nem. lingv.
metabola (z. rytmu v tej istej básni) gréc. lit.
modulácia (prechod z jednej tóniny do druhej) lat. hud.
agogika (z. tempa hud. sklady, rečového prejavu) gréc. hud. lingv.
pentimenti (zreteľné autorské zmeny na výtvarnom diele vzniknuté počas tvorby) lat. výtv.
change /čejndž/ (z. v postavení hráčov, z. strán v tenise al. volejbale) angl. šport.
falš (z. dráhy lopty a pod. pôsobením rotácie získanej pri odraze) lat.-nem. šport.
mutatis mutandis (s príslušnými zmenami, po potrebných zmenách, úpravách) lat. porovnaj premena

názor

názor
koncepcia (chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) lat.
doktrína (učenie, súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel) lat.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. polit. porovnaj názor|súhrn-názorovsmer
atitúda (postoj, vzťah) franc. sociol.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
hypotéza (vedecký predpoklad, odvodený, ale nedokázaný n., domnienka, dohad) gréc.
metateória (teória zaoberajúca sa inou teóriou) gréc.
konsenzus (zhodný n., súhlasné stanovisko, názorová zhoda, súhlas, privolenie) lat. kniž.
opozícia (opačný n., opačné stanovisko, opačná mienka, nesúhlas s vládou, vládnucim názorom, odpor) lat.
votum separatum (odlišný n.) lat. kniž.
signál (priamo nevyslovený n.) lat.-franc.
fórum (verejná mienka) lat.
imidž
image /imidž/ (zámerne vytváraná predstava s cieľom získať úspech, prospech; n. verejnosti na výrobok, firmu, dojem, predstava o výrobku, firme, dobré meno výrobku, firmy ekon.) angl. porovnaj povesť 1
mýtus (nekriticky prijímaná, uctievaná predstava o niekom al. niečom) gréc. m. solidarity
radikalizmus (rázny, rozhodný n. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
anachronizmus gréc.
paseizmus (zastaraný n., prežitok) franc. kniž.
stereotyp (ustálená, opakovaná, navyknutá predstava) gréc. psych.
heterostereotyp (predstava spoločenskej skupiny o inej skupine) gréc. sociol.
optimizmus (n. zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
imágo (nevedomá predstava o iných osobách vytvorená v detstve) lat. psych. porovnaj smer 3viera 1presvedčeniepredstava 2postoj 1hlas 4

postoj

postoj 1 (stanovisko, vzťah, pomer)
atitúda (vzťah, názor) franc. sociol.
habitus (mravný p. založený na dispozícii) lat. cirk.
racionalizmus
racionalita
racionálnosť (rozumový p. k životu) lat.
emocionalita (p. hovoriaceho vyjadrený jaz. prostriedkami) lat. lingv.
optimizmus (p. k životu zdôrazňujúci klady života a veriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
pesimizmus (p. k životu zdôrazňujúci zápory života a neveriaci vo vývoj k lepšiemu) lat. filoz.
skepsa
skepticizmus (pochybovačný p., pochybovanie, pôvodne o možnosti poznania, nedôvera, nedôverčivosť) gréc.
neutralita
neutrálnosť (nestranný, nezaujatý p., nestrannosť, nezaujatosť) lat.
pasivita
pasívnosť (p. nezáujmu k svetu a životu, trpná poddajnosť, ľahostajnosť; trpnosť, nečinnosť) lat.
diletantstvo
diletantizmus (neodborný prístup, povrchná znalosť odboru, neodbornosť) lat. aj pejor.
sympatia (priaznivý p., pomer k niekomu al. niečomu, kladný citový vzťah, náklonnosť, priazeň) gréc.
negativizmus (sústavne záporný p.) lat.
antipatia (záporný citový p., nevôľa, nechuť, odpor) gréc.
radikalizmus (rázny, rozhodný p. uprednostňujúci rýchle a zásadné zmeny a riešenia) lat.
averzia (záporný citový p., silná nechuť, odpor) lat.
animozita (silne záporný citový p., zaujatosť, nevôľa, podráždenosť, nechuť, odpor) lat. kniž.
resentiment (záporný citový p. prejavujúci sa pocitom krivdy a hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou) lat. psych. porovnaj odpor 1
eurooptimizmus (kladný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
euroskepticizmus (záporný, odmietavý, pochybovačný p. k zjednocovaniu európskych štátov, európskych správnych orgánov a organizácií) vl. m. + lat. publ.
fundamentalizmus (mimopriadne neústupný, nezmieriteľný p. voči iným názorom) lat.
paternalizmus (ochranársky p. vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej nadradenosti) lat.
protekcionizmus (polit. p. zameraný na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
separatizmus (polit. p. presadzujúci územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (polit. p. presadzujúci neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierený proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
historizmus (prístup k skutočnosti ako podstatnej premennej vyvíjajúcej sa v čase) gréc. filoz. porovnaj vzťahstanoviskohľadisko 1

predvídať

predvídať
prognózovať (predpovedať pravdepodobný vývoj nejakého spoločenského javu, odhadovať vývoj) gréc.
anticipovať (predbiehať udalosť) lat. kniž. a odb. porovnaj predpovedať

predpovedať

predpovedať
prognózovať (p. pravdepodobný vývoj nejakého spoločenského javu, predvídať, odhadovať vývoj) gréc.
suponovať (uvažovať, predpokladať, domnievať sa) lat. kniž.
tipovať (predpokladať výsledok, odhadovať) angl.
profetizovať (prorokovať) gréc. zastar.

odhadnúť

odhadnúť
prognózovať (predpovedať pravdepodobný vývoj nejakého javu, najmä spoločenského, predvídať, o. vývoj) gréc.
predikovať (predpovedať, predpokladať, o. budúce hodnoty) lat. odb.
extrapolovať (približne vypočítať hodnotu funkcie v bode ležiacom mimo intervalu) lat. mat.

odhadovať

odhadovať
taxovať lat. odb.
šacovať (určovať, vyčísľovať cenu, hodnotu, oceňovať, ohodnocovať, hodnotiť odhadom) nem. lat. hovor. odb.
tipovať (predpovedať, predpokladať) angl. t. výsledok
prognózovať (predpovedať pravdepodobný vývoj nejakého javu, najmä spoločenského, predvídať, o. vývoj) gréc.
predikovať (predpovedať, predpokladať, o. budúce hodnoty) lat. odb.
typovať (vyberať, voliť, o. ako vhodnú osobu) gréc. t. páchateľa
špekulovať (usilovať sa o niečo pomocou odhadu) lat. ekon.
extrapolovať (približne vypočítavať hodnotu funkcie v bode ležiacom mimo intervalu) lat. mat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 43. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.