úroveň

niveau /nivó/ franc. odb. a kniž.

level (ú. počítačovej hry) angl.

štandard (obvyklá, bežná, ustálená ú.) angl.

normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná ú., priemer) lat.

minimum (najmenšia možná ú.) lat.

maximum (najvyššia možná ú.) lat.

optimum (v daných podmienkach najlepšia, najvhodnejšia, najpriaznivejšia, najvýhodnejšia ú.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršia, najmenej vhodná, priaznivá, výhodná ú.) lat. odb.

extrém (krajná, hraničná ú.) lat. odb.

liga (postavenie v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.

glykémia (množstvo, hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (množstvo, hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

civilizácia (stupeň al. ú. spoločenského vývoja, materiálna kultúra) lat.

formát (význam, o človeku) lat.

galéria (najvyššia ú. radov, sedadiel a miest na státie) tal.

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)

rang angl. odb.

niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.

dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.

grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.

pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.

tempo (s. rýchlosti) tal.

intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.

swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.

príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.

tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.

tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.

formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.

kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.

civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.

primitivizmus

primitívnosť lat.

primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.

debilita

debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.

imbecilita

imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.

idiotia /-cia/

idiocia

idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.

kiu

kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.

dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.

s. prídavných mien a prísloviek

pozitív (prvý s.) lat. lingv.

komparatív (druhý s.) lat. lingv.

superlatív (tretí s.) lat. lingv.

elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.

s. veľkosti tlačového písma

briliant (3 body) franc.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garmond (10 bodov) vl. m. polygr.

breviár (11 bodov) lat. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

význam

význam 2 (dôležitosť, závažnosť)

formát (úroveň) lat. f. človeka

funkcia (úloha, poslanie, platnosť) lat.

prestíž (významnosť postavenia, vážnosť, dôstojnosť, vplyv) franc.

relevancia

relevantnosť (významnosť, dôležitosť, závažnosť) lat. kniž. a odb.

gearing /gí-/ (pomerný v. pôžičiek v zložení kapitálu) angl. ekon.

hranica

hranica 2 (rozhranie medzi javmi)

minimum lat.

infimum (najnižšia možná h.) lat. kniž. a odb.

maximum lat.

suprémum (najvyššia možná h.) lat. kniž. a odb.

limit (určená h. množstva, krajná medza; spodná h. výkonu, kt. splnenie je podmienkou na účasť v súťaži) lat.-franc.

extrém (krajná, hraničná hodnota, úroveň) lat. odb.

mantinel (zreteľne vymedzená h.) tal.

míľnik (medzník, predel) lat.-nem.

horizont (viditeľná h. povrchu zeme a oblohy, obzor) gréc.

front (rozhranie dvoch teplotne a pod. odlišných vzduchových hmôt, oblasť prechodu medzi dvoma vzduchovými hmotami) lat. meteor.

terminátor (krivka prechádzajúca rozhraním medzi osvetlenou a neosvetlenou časťou telesa slnečnej sústavy) lat. astron.

kvantil (číselná h., číslo, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.

kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.

decil (10-percentný kvantil) lat. štat.

vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

znížiť

minimalizovať (obmedziť na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšiť) lat.

redukovať

zredukovať (z. počet, rozmer, silu a pod.) lat.

reštringovať (z. množstvo, počet, rozsah) lat. kniž.

degradovať

zdegradovať (zbaviť hodnoty, postavenia, znehodnotiť, zosadiť) lat.

pauperizovať (z. životnú úroveň, ochudobniť, zbedačiť) lat. kniž.

demobilizovať (oslabiť činnosť, prácu, chuť do nej; z. al. zrušiť voj. pohotovosť armády) lat.

devalorizovať

devalvovať (z. hodnotu meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnotiť peniaze; z. stanovený zlatý obsah menovej jednotky, znehodnotiť) lat.

denominovať (z. nominálnu hodnotu papierových peňazí; z. hodnotu účastín) lat.

detezaurovať (z. zásobu hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.

z. vážnosť, úctu pozri znevážiť

znižovať

minimalizovať (obmedzovať na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšiť) lat.

redukovať (z. počet, rozmer, silu a pod.) lat.

reštringovať (z. množstvo, počet, rozsah) lat. kniž.

degradovať (zbavovať hodnoty, postavenia, znehodnocovať, zosadzovať) lat.

pauperizovať lat. kniž.

proletarizovať (z. životnú úroveň, ochudobňovať, zbedačovať) lat.

bagatelizovať /-ť-/ (z. význam, zľahčovať, podceňovať, znevažovať) tal.-franc.

banalizovať (zľahčovať, podceňovať, robiť všedným, bezvýznamným) franc.

demobilizovať (oslabovať činnosť, prácu, chuť do nej; z. al. rušiť voj. pohotovosť armády) lat.

devalorizovať

devalvovať (z. hodnotu meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnocovať peniaze; z. stanovený zlatý obsah menovej jednotky, znehodnocovať) lat.

denominovať (z. nominálnu hodnotu papierových peňazí; z. hodnotu účastín) lat.

detezaurovať (z. zásobu hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.

z. vážnosť, úctu pozri znevažovať

postavenie

postavenie 2 (stav, položenie)

status lat. odb. a kniž.

štelung nem. slang.

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery, stav) lat.

pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.

liga (úroveň v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.

apória gréc.

pat (bezvýchodiskové p.) tal. pren.

Prokrustova posteľ

Prokrustovo lôžko

prokrustovské lôžko (stiesňujúce, obmedzujúce, nepríjemné, neznesiteľné p.) gréc. vl. m. mytol.

medzi Skyllou a Charybdou (nebezpečné, takmer bezvýchodiskové p.) gréc. mytol.

ex lex (stav osoby mimo zákona) lat. práv.

neutralita (p. štátu, kt. sa nezúčastňuje vo vojne medzi inými štátmi práv.; práv. a polit. p. štátu, kt. sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne a nezapojí sa do voj. blokov polit.) lat. porovnaj stav 1

ochudobniť, ochudobňovať

proletarizovať lat.

pauperizovať (zbedačiť, zbedačovať, znížiť, znižovať životnú úroveň) lat. kniž.

posudzovať

kvalifikovať (hodnotiť, najmä odb.) lat.

klasifikovať (hodnotiť školský prospech, výkon, známkovať) lat.

kritizovať (hodnotiť, vytýkať chyby, poukazovať na nedostatky, vyčítať) gréc.

pranierovať (ostro verejne kritizovať, karhať, odsudzovať) nem. pren.

recenzovať (hodnotiť umelecké al. vedecké dielo) lat.

lektorovať (odb. hodnotiť umelecké al. vedecké diela) lat.

cenzurovať (skúmať, vykonávať dozor nad informáciami najmä z polit a mravného hľadiska) lat.

oponovať (hodnotiť vedeckú al. odb. prácu) lat.

kádrovať (preverovať polit. a odb. úroveň pracovníka za socializmu) franc. hovor.

lustrovať (preverovať osobné údaje u osôb, kt. zákon vylučuje z niektorých funkcií, u nás po 1989) lat.

moralizovať (poučovať, napomínať z hľadiska mravných zásad, najmä prehnane) lat. aj pejor.

mentorovať (často a nevhodne poučovať, napomínať, karhať) vl. m. porovnaj hodnotiť

vyrovnávať

vyrovnávať 2 (robiť rovnakým; uvádzať do súladu)

egalizovať franc.

nivelizovať (v. rozdiely na rovnakú, často nižšiu úroveň) franc.

glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne upravovať) nem. hovor. pejor.

neutralizovať (v. účinok, rušiť účinok, pôsobenie) lat.

kompenzovať (vyvažovať, nahrádzať) lat.

harmonizovať (ladiť, uvádzať do súladu) gréc.

balansovať (vyvažovať sily, udržiavať, zachovávať rovnováhu) franc.

parifikovať (zrovnoprávňovať) lat. práv.

Výsledky vyhľadávania