Výsledky vyhľadávania

poplatok

inkaso tal.
charge /čárdž/ angl.
taxa (úradne pevne stanovený p., sadzba) lat.
mýto nem.
telónium (p. za používanie ciest a mostov, za vstup do mesta) lat. hist.
tribút (daň) lat. hist.
impost (daň, dávka) lat. zastar.
porto (p. za poštovú zásielku, poštovné) tal.
frankatúra (p. za poštovú zásielku, poštové ceniny, napr. známky a pod., použité na vyplatenie poštovej zásielky, zaplatenie poštovného, výplatné) tal.-nem. pošt. filat.
port payé [p.p.] (poštovné je zaplatené) franc.
franko (bez poplatkov, vyplatene, bezplatne) tal. pošt.
penzia (denný p. za ubytovanie a stravu v hoteli) lat.
kuvert (p. za stolovanie v cene hlavného jedla) franc.
štartovné (p. za účasť na pretekoch) angl.
entreé /antré/ (p. za vstup, vstupné) franc. kniž.
didaktrum (p. za vyučovanie, školné) gréc. škol. zastar.
pinka (p. za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
árenda (p. za nájom, nájomné) lat. hovor. zastar.
činža (nájomné za byt) lat.-nem.
prémia (p. za poistenie platený poisťovni) lat.
ambaláž (p. za balenie) franc. obch.
komisné lat. obch.
kurtáž (p. obchodníkovi, sprostredkovateľovi obchodujúcemu vo vlastnom mene, ale na účet iného, príkazcu) franc. obch.
clo nem.
douane /duan/ (daň, dávka al. p. za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
royalty /roaja-/ (p. za licenciu, poskytnutie povolenia niečo vykonávať, využívať, vyrábať, dovážať a pod.) franc. ekon.
penále (pokuta za nedodržanie zmluvy) lat. práv. ekon.
storno (p. za zrušenie objednávky, zmluvy a pod.) tal. obch.
dangoba (pokuta za nedodržanie denných nakladacích al. vykladacích noriem pre člny na Dunaji, stojné) ?
dead freight /dedfrajt/ (mŕtve dopravné za objednaný, ale nevyužitý lodný priestor) angl. lod.
homágium (p., kt. sa vinník mohol vykúpiť, výkupné) lat. hist.
hold (vynútený p. vo vojne, výkupné) nem. zastar.
kontribúcia (daň, dávka al. p. vymáhaný najmä na vydržiavanie vojska) lat. hist.
štóla (p. kňazovi za niektoré úkony, napr. sobáš, pohreb a pod.) lat. cirk.
arrha (p. pri zriadení zákupného práva na dedičnú držbu poddanskej usadlosti v stredoveku) hebr. hist. porovnaj daň

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť

zápasník

gladiátor (z. v starom Ríme, najmä otrok určený pre verejné hry) lat. hist.
retárius (gladiátor ozbrojený sieťou, trojzubcom a dýkou) lat. hist.
mirmilo (ťažko ozbrojený gladiátor) lat. hist.
torero (z. na býčích zápasoch) špan.
matador (toreador, kt. zabíja býka) špan.
pikador (toreador na koni, s kopijou, odvracajúci útoky býka) špan.
banderilér (toreador vrhajúci krátku kopiu so stuhami, vrhač kopije) špan.
kapeádor (toreador dráždiaci býka červenými šatkami pri býčích zápasoch) špan.
šermiar (športovec pestujúci zápas sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.
atlét (športovec pestujúci šport. odvetvia pôvodne zahrňujúce prirodzené pohybové činnosti človeka, závodník, silák) gréc.
judista /džu-/ (športovec pestujúci džudo) jap. šport.
tori (útočník v džude) jap. šport.
karatista (športovec pestujúci karate) jap.
taekwondista /tekv-/ (športovec pestujúci teakwondo)
dan (učiteľ al. majster džuda, aikida a karate) jap.

učiteľ

pedagóg (u. a vychovávateľ) gréc.
kantor (u. al. profesor) lat.-čes. slang.
profesor lat.
profák (stredoškolský u.) lat. slang.
suplent (stredoškolský výpomocný u. bez štátnych skúšok) lat.
etopéd (u. sociálne narušenej mládeže) gréc.
lektor (stály odborný prednášateľ, prednášajúci, školiteľ) lat.
lektor (vysokoškolský u. praktických vedomostí, najmä jazykov) lat.
rektor (u., správca školy pracujúci aj ako organista) lat. hist.
scholastik (u. na nižšej škole v stredoveku) gréc.-lat. hist.
examinátor (skúšajúca osoba, skúšajúci) lat.
softa (u. na vysokej škole) perz.-tur.
dekan (u. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
rektor (u. stojaci na čele vysokej školy) lat. škol.
repetítor (domáci u.) lat. hist.
preceptor (domáci u.) lat. zastar.
ras (prísny u.) nem. pren. slang.
katechéta (u. náboženstva) gréc.
abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách) franc. cirk.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný u. filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
rabín hebr. cirk.
rabi (u. a kazateľ židovskej náb. obce, židovský duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský u. al. kňaz, vzdelanec všeobecne) tur.
išán (moslimský u.) arab.
brahman (hinduistický náb. u. al. kňaz) sanskrit
guru (duchovný vodca, náb. u. v hinduizme; u, radca všeobecne) sanskrit
logofet (dvorný u. na byzantskom dvore) gréc. hist.
tancmajster (u. spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.
dan (u. al. majster džuda, aikida a karate) jap.
tútor (vychovávateľ na anglosaských univerzitách a internátoch al. súkromný u. vo Veľkej Británii)
alfabetizátor (u. zúčastňujúci sa na hromadnej výučbe čítania a písania) gréc.
majster (vodca smeru, školy) lat.-nem.

športovec

borec (pretekár) rus. publ.
športsman /-man, -men/ (š., zdatný, šporotovo vyspelý človek) angl.
majster (š., kt. zvíťazil v šport. súťaži, víťaz majstrovstva) lat.-nem.
vicemajster (š., kt. sa umiestnil na druhom mieste) lat. + nem.
matador (vynikajúci al. významný š.) špan. pren. aj iron.
leader /líder/
líder (vynikajúci, najlepší š.) angl.
rekordman (držiteľ vrcholného, najlepšieho výkonu, najmä v športe) angl.
junior (š. mladšej vekovej triedy) lat.
senior (š. staršej vekovej triedy) lat.
veterán (starší š.) lat.
partner (protihráč al. spoluhráč) franc.-angl.
favorit (predpokladaný víťaz v šport. súťaži) tal. šport.
outsider /aucaj-, autsaj-/ (pretekár bez nádeje, vyhladky na víťazstvo) angl. šport.
finalista (účastník záverečnej časti vylučovacej súťaže, stretnutia o prvé miesto) tal.
semifinalista lat. + tal.
demifinalista (účastník predposlednej časti vylučovacej súťaže) franc. + tal. šport.
olympionik (účastník na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži) vl. m. pren.
paraolympik (účastník na vrcholnej medzinárodnej šport. súťaži pre telesne postihnutých športovcov) gréc. + vl. m.
kapitán (vedúci hráč al. pretekár) lat.
šampión (víťaz vrcholnej šport. súťaže, majstrovstiev) franc.
laureát (víťaz na pretekoch ovenčený vavrínovým vencom, v staroveku) lat.
internacionál (š. zúčastňujúci sa medzinárodných stretnutí) lat.
liber (voľný hráč) franc. šport.
špílmacher (tvorivý, vedúci, vynachádzavý, výbojný š., hráč) nem. šport. publ.
legionár (hráč kolektívnej hry pôsobiaci dočasne v zahraničnom družstve) lat. šport. slang.
sólista (š., kt. často a rád hrá samostatne, individuálne) tal. šport. publ.
šprintér (bežec al. cyklista na krátkych tratiach) angl. šport.
špurtér (bežec al. cyklista schopný veľkého zrýchlenia s vynaložením najväčšieho úsilia najmä na konci pretekov) angl. šport.
míliar (bežec na stredné trate) lat. šport.
maratónec (pretekár v bežeckých pretekoch na trati 42,195 km) vl. m.
krosár (cezpoľný bežec) angl.
futbalista (hráč futbalu) angl. šport.
hokejista (hráč hokeja) angl. šport.
rugbysta /rag-/ (hráč ragby) angl. šport.
tenista (hráč tenisu) angl.
pólista (hráč póla, loptovej hry vo vode; hry na koňoch s pálkami) ind.-angl. šport.
back /bek/
bekman (obranca vo futbale a kolektívnych loptových hrách) angl.
stopér (stredný obranca) angl. šport.
libero (obranca vo futbale voľne zasahujúci do hry na celom ihrisku; obranca vo volejbale, kt. nesmie útočiť) tal. šport.
rusher /raš-/ (š. robiaci prudké úniky, protiútoky s loptou) angl. šport.
center (stredný útočník v šport. hrách) angl. šport.
gólman (brankár) angl. šport. publ.
pivotman (hráč v basketbale hrajúci v útoku pod košom súpera, hlavný útočník) franc. + angl.
forvard (príslušník útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.
half (hráč záložného radu, záložník) angl. zastar.
atlét (š. pestujúci atletiku, zápasník, silák) gréc.
flopista (skokan do výšky, výškar, skáčuci cez latku v polohe naznak) angl. šport.
diskobolos (š. pestujúci hod diskom) gréc. kniž.
gymnasta (š. pestujúci gymnastiku) gréc. šport.
kulturista (š. zameraný na kulturistiku) lat.
cyklista gréc.-franc.
bicyklista lat. + gréc. šport.
velocipedista (š. jazdiaci bicykli) lat.-franc. zastar.
skibobista (š. jazdiaci na skiboboch) nór. + angl. šport.
roller (š. jazdiaci na kolieskových korčuliach) angl. šport.
in-liner /inlajner/ (š. jazdiaci na koliečkových korčuliach s kolieskami v jednom rade) angl. hovor. šport.
skateboardista /skejtbord-/
skejtbordista angl. šport.
skater /skejt-/
skejter (š. jazdiaci na skateboarde) angl. šport. hovor.
skialpinista (vysokohorský lyžiar spájajúci lyžovanie s horolezectvom) nór. + vl. m. šport.
carver /kar-/
carverista /kar-/
karverista (lyžiar lyžujúci v oblúkoch s veľkým náklonom na hranách lyží) angl.
snowboardista /snoubord-/
snoubordista (lyžiar na krátkej širokej lyži) angl. šport.
parašutista franc.
paragán (š. venujúci sa zoskakovaniu z lietadla s použitím padáka) franc. voj. slang.
rafter (š. venujúci sa splavovaniu vodných tokov s veľkým prietokom al. spádom na veľkom gumovom nafukovacom člne) angl. šport.
iron man /ajronmen/ (š., kt. počas 24 hod. odpláva 3,88 km, na bicykli prejde 180 km a prebehne maratónsku trať, železný muž) angl.
boxer (š. pestujúci pästiarstvo, pästiar) angl.
puncher /pančer/ (boxer trénujúci s veľkou ťažkou závesnou loptou) angl. šport.
fighter /fajter/ (boxer útočného štýlu, útočník) angl. šport.
šermiar (š. pestujúci zápas sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.
fleuretista (šermiar s fleuretom) franc. šport.
kordista (šermiar s kordom) perz.-tur.
judista /džu-/ (š. pestujúci džudo) jap. šport.
tori (útočník v džude) jap. šport.
karatista (š. pestujúci karate) jap.
taekwondista /tekv-/ (š. pestujúci teakwondo)
dan (učiteľ al. majster džuda, aikida a karate) jap.
šachista (hráč šachu) perz. porovnaj jazdec 1

daň

clo nem.
douane /duan/ (d., dávka al. poplatok za prepravu tovaru cez hranicu) franc.
duty-free /djúti frí/ (bez cla) angl.
cenzus (majetková d.) lat. zastar.
tribút (d., poplatok; pôvodne d. z majetku v starom Ríme) lat. hist.
impost (d., dávka, poplatok) lat. zastar.
VAT (d. z pridanej hodnoty) angl. skr. ekon.
fiskalita (súbor daní) lat. ekon.
parafiškál (príspevok al. dávka, kt. výnos neplynie do štátneho rozpočtu, ale rôznym verejným orgánom a inštitúciám) gréc. + lat. ekon.
kontribúcia (d., dávka al. poplatok vymáhaný najmä na vydržiavanie vojska) lat. hist.
kapitácia (d. z hlavy v staroveku a stredoveku) lat. hist.
allelengyon (kolektívna daňová zodpovednosť za dedinu a opustenú pôdu v Byzantskej ríši) gréc. hist.
laudémium (d., dávka, kt. platil dedičný árendátor vlastníkovi nehnuteľnosti za súhlas pri zmene držby) lat. hist. práv.
decima lat. hist.
dežma /ď-/ (d. odvádzaná najmä cirkvi za feudalizmu, desiatok z úrody poddaného) lat. maď. hist.
cenzus (d., dávka, úrok al. dôchodok v stredoveku v peňažnej al. vecnej forme) lat. ekon.
taille /taj/ (priama ročná d. franc. poddaných feudálovi a kráľovi) franc.
harač (d. z hlavy platená kresťanmi Turkom v čase tur. panstva) tur. hist.
urbura (d., dávka panovníkovi z výnosu bane) lat. hist. práv.
akcíz (nepriama spotrebná d., najmä na potraviny, v stredovekých mestách) lat.-nem. hist.
jasak (d. platená povolžskými a sibírskymi obyvateľmi mongolským vládcom a neskôr cárskej vláde) turk. hist.
porcia (verejná dávka v stredovekom Uhorsku) lat. hist.
sadaka (d. z majetku a príjmov, jedna z povinností islamu) arab.
charádž (pozemková d. v islamských krajinách) arab. hist.
džizja (d. z hlavy platená inovercami v islamských krajinách) arab.

platba

inkaso tal.
charge /čárdž/ (poplatok) angl.
taxa (úradne pevne stanovený poplatok, sadzba) lat.
tribút (daň, poplatok; pôvodne daň z majetku v starom Ríme) lat. hist.
pagamento (p. hotovými peniazmi, v hotovosti) tal. obch.
cash /keš/ (p. hotovými peniazmi, hotovosť) angl.
pariácia (zaplatenie, vyrovnanie dlhu) lat. kniž.
solúcia (zaplatenie dlhu ako splnenie záväzku) lat. práv.
akontácia tal. obch.
avans (p. vopred, t.j. pred dodaním tovaru, čiastočná al. úplná úhrada ceny tovaru) franc. obch.
rembours /rambúr,remburz/ (zaplatenie krátkodobej pohľadávky z úveru dohodnutého medzi dvoma bankami a poskytnutého dovozcovi vo forme akceptácie zmenky bankou) franc. peňaž.
remitencia (p. zo zahraničia bez poskytnutia protihodnoty, napr. úspory, podpory, dôchodky) lat. peňaž.
financovanie (poskytovanie peňažných prostriedkov, platenie, úverovanie) franc.
refinancovanie (poskytovanie prostriedkov na krytie úveru poskytnutého dlžníkom) lat. + franc. ekon.
dotovanie (financovanie bez určenia účelu, prispievanie, prideľovanie) lat. ekon.
alimentácia (financovanie vyživovacích príspevkov na dieťa, výživného) lat. práv.
kapitácia (platba lekárovi za pacienta od poisťovne) lat. porovnaj poplatokdaňnáhrada 1

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)
rákoš maď. pren. hovor.
plénum lat.
plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.
konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.
kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.
kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.
míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.
manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.
happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.
tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.
jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.
junta /chu-/ (dočasné z.) špan.
parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.
senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.
kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.
eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.
apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.
komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.
diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.
sejm (poľ. palament) poľ.
sobranie (bulh. Snem) bulh.
skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.
duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.
soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.
thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.
Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.
tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.
Kortesy (špan. parlament) špan. plur.
kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.
House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.
House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.
eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.
folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.
storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.
ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.
alting /-lsi-/ (island. parlament) island.
chural (mongol. parlament) mongol.
kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.
diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.
medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.
džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.
eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.
kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.
koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.
synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.
konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.
kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.
konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.
sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

povinnosť

obligo lat.-tal.
mus (nevyhnutnosť) nem. hovor.
officium supremum (najvyššia p.) lat. kniž.
onerozita (zaťaženie povinnosťou, záväzkom) lat. práv.
angarium (p. obyvateľov poskytovať záprah pre štátnu poštovú službu, v starom Ríme) perz.-lat. hist.
insurekcia (p. uhorskej šľachty stavať na vlastné náklady vojsko na obranu krajiny) lat. hist.
prorazverstka (p. roľníkov odvádzať štátu všetky poľnohosp. prebytky za pevné ceny, v sov. Rusku 1919 – 1921) rus.
onus probandi (p. účastníka diskusie, aby dokázal to, čo tvrdí, bremeno dôkazu ako pravidlo diskusie) lat. log.
ex offo (z úradnej p., z úradnej moci) lat.
päť základných p. islamu
šaháda (vyznanie viery) arab.
salát (päť každodenných modlitieb) arab.
sijám (pôst v mesiaci ramadáne) arab.
sadaka (daň z majetku a príjmov) arab.
hadždž (púť do Mekky) arab.

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.
malvázia (dobrý n.) gréc. pren.
špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.
nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.
panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.
šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.
elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.
cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.
drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.
aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.
amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.
barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.
kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.
rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.
mastika (bulh. aromatický n.) bulh.
kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.
malvázia (sladký n.) gréc. hovor.
maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.
kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.
calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.
marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.
akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.
rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.
gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.
sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.
whiskey /ui-/
viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.
vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.
kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.
žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.
samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.
kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.
archi (mongol. vodka) mongol.
mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.
saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.
sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.
toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.
arak arab.
raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.
súra (n. z kokosového mlieka) arab.
ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.
tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.
palque /palke/
pulque /-kerk/
pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.
brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.
armagnac /-maňak/
koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.
pliska (bulh. koňak) vl. m.
gruziňák (gruz. koňak) vl. m.
V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.
V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.
V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.
X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.
likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.
becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.
chartreuska /šartréz-/
chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.
rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.
krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.
alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.
griotka (višňový likér) franc.
cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.
curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.
pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.
anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.
fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.
absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.
dosage /-záž/
dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.
porter (ťažké čierne pivo) angl.
omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.
ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.
špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.
kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.
longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.
punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.
grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.
toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.
šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.
koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.
sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.
fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.
nealkoholický n.
káva arab.
café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.
santos (brazílska káva) vl. m.
turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.
presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.
mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.
neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.
kapucín lat. hovor.
capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.
džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.
oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.
zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.
mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.
kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.
kofola um.
coca-cola /koka-kola/
kokakola indián. a afr.
pepsicola /-ko-/
pepsikola (osviežujúci n.)
tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.
frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.
džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.
flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.
šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.
grenadína (ovocný n.) franc. zried.
cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.
jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.
kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.
boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.
sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.
sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.
šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.
šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.