vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

hromadne

kolektívne (spoločne, spolu) lat.

in corpore /kor-/ (všetci, vcelku) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, vcelku, masovo) franc. kniž. porovnaj hromadný

spoločne

kolektívne (spolu, hromadne) lat.

in communi /ko-/ (všeobecne, spolu) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spolu, vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar. porovnaj spoločný

množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

vcelku

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.

en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.

in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

spolu

spolu 2 (ako jeden celok, dovedna, dokopy)

para- gréc. v zlož. sl.

kumulačne

kumulatívne (hromadne, úhrnne) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.

bajzom nem. hovor.

fajzom

pajzom nem. nár. expr.

cakompak

cakumpak nem. hovor.

syn-

sym-

syl- (dovedna, dohromady, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.

ana- gréc. v zlož. sl. porovnaj celkovo

na, na-

en-

em-

epi-

ep- gréc. v zlož. sl.

in-

im-

ir- lat. v zlož. sl.

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)

idea gréc.

téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.

tematika (súbor, okruh tém) gréc.

sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.

motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.

téza (výklad základných myšlienok) gréc.

objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.

idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.

elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.

mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.

topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.

pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

podstata

fundament (základ, jadro, východisko, podklad) lat. kniž.

báza gréc. kniž. a odb.

platforma (východisko, základ, podklad) franc.

grunt (základ, jadro) nem. hovor.

substancia (základ vecí a javov) lat. filoz. al. kniž.

kvintesencia lat.

meritum (jadro veci) lat. kniž.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (podstatné, základné piate súcno, kt. je mimo viditeľný svet; jadro veci) lat. filoz.

princíp (východisko odvodzovania, základný predpoklad, základ) lat. kniž. a odb.

natura rerum (prirozedná p. vecí, sveta) lat. kniž.

causa /kauza/

kauza (príčina, dôvod, podnet, základ) lat.

mente causae /kauzé/ (p. sporu) práv. a kniž.

substrát (základ, podklad jednoty a rovnorodosti rôznych javov) lat. kniž. a odb.

matéria (hmotná p.) lat.

sukus lat.

suma (jadro) lat. zried. kniž.

esencia (jadro veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

centrum (jadro, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

punctum saliens /-nktum/ (jadro veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

identita (konrétna nezameniteľná p., kt. sa od seba odlišujú jednotlivci al. spoločenstvá) lat. psych. filoz.

entita (súcno, súcnosť, p. veci) lat. filoz.

charakter (ráz) gréc.

étos

etos (mravný základ, charakter, charakternosť) gréc. kniž.

eidos (všeobecná a nutná p. veci odvodená z javu) gréc. filoz.

nervus rerum (základ vecí, hlavná vec, jadro veci, pohnútka, najmä peniaze) lat. kniž.

arché (pralátka vo filozofii milétskej školy, počiatok, pôvod) gréc. filoz.

noumenon (p. veci, jav poznateľný len rozumom, Platón, vec o sebe, Kant) gréc. filoz.

hypostáza (základ, Plotin) gréc. filoz.

logos (zákon všetkého diania, nutnosti, základ sveta, Herakleitos) gréc. filoz.

ens (jednotlivá vec, súcno, bytie) lat. filoz.

prakriti (materiálny základ, prvopríčina sveta objektov, hmotná príroda v staroind. hinduistickom myslení) sanskrit filoz.

brahma

bráhma (zákon, božský princíp vesmíru, sveta, bytia, najvyššie bytie) sanskrit náb.

jang (kladný, mužský, jasný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

jin (záporný, ženský, temný princíp v staročín. filozofii, jeden z dvoch základných) čín. filoz.

élan vital (nehmotná tvorivá p. života, H. Bergson) franc. filoz.

in nuce /nú-/ (v p., v jadre) lat. kniž.

in merito (v p., vo veci samej, v jadre veci) lat. kniž.

súcno, súcnosť

entita (podstata veci) lat. filoz.

ens (jednotlivá vec, bytie, podstata) lat. filoz.

quinta essentia /kvi- -ncia/ (piate s., kt. je mimo viditeľný svet, podstatné, základné s., podstata) lat. filoz. porovnaj bytie

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)

idea gréc.

téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.

tematika (súbor, okruh tém) gréc.

sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.

motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.

lajtmotív

leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.

idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.

mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.

klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.

topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.

pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.

fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.

synopsa

synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.

fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

Výsledky vyhľadávania