Výsledky vyhľadávania

báseň

verše lat.

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.

poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.

poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.

epos

epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.

rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.

balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.

monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.

sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.

rondó

rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.

rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.

epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.

romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.

madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.

ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.

rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.

triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.

melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.

epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.

epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.

genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.

expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.

palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.

paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.

limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.

hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.

óda (lyrická hymna) gréc. lit.

hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.

dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.

pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.

žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.

nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.

epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.

plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.

silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.

sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.

epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.

anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.

georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

Ilias

Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)

rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.

idyla gréc.-franc.

selanka poľ. lit.

pastorála tal.

bukolika gréc.

ekloga gréc.

pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.

duma

dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.

siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.

gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.

sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.

minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.

sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.

rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.

makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.

rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.

gazel

ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.

kasída

kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.

kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit

jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.

tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.

haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.

pantum

pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.

akrostich

parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.

telestich

telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.

tautogram

tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.

kaligram

ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.

typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

povinnosť

obligo lat.-tal.

mus (nevyhnutnosť) nem. hovor.

officium supremum (najvyššia p.) lat. kniž.

onerozita (zaťaženie povinnosťou, záväzkom) lat. práv.

angarium (p. obyvateľov poskytovať záprah pre štátnu poštovú službu, v starom Ríme) perz.-lat. hist.

insurekcia (p. uhorskej šľachty stavať na vlastné náklady vojsko na obranu krajiny) lat. hist.

prorazverstka (p. roľníkov odvádzať štátu všetky poľnohosp. prebytky za pevné ceny, v sov. Rusku 1919 – 1921) rus.

onus probandi (p. účastníka diskusie, aby dokázal to, čo tvrdí, bremeno dôkazu ako pravidlo diskusie) lat. log.

ex officio

ex offo (z úradnej p., z úradnej moci) lat.

päť základných p. islamu

šaháda (vyznanie viery) arab.

salát (päť každodenných modlitieb) arab.

saum

sijám (pôst v mesiaci ramadáne) arab.

zakát

sadaka (daň z majetku a príjmov) arab.

hadždž (púť do Mekky) arab.

zakončenie

perfekcia lat. kniž.

ultimo (ukončenie) tal. zried.

fine (koniec, záver) tal.

finále (záverečná scéna div. hry) tal.

katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.

enteroceptor gréc. + lat. lek.

interoceptor

interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.

exteroceptor

eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.

telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.

coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.

serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.

cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.

machikula

machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.

pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.

pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.

lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.

akrotéria

akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.

kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.

terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.

manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.

pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.

mat arab.

šachmat

šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.

mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

postavenie

postavenie 2 (stav, položenie)

status lat. odb. a kniž.

štelung nem. slang.

situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery, stav) lat.

pozícia (poloha, umiestnenie vo vzťahu k okoliu) lat.

liga (úroveň v určitom odvetví, oblasti) tal. špan.

apória gréc.

pat (bezvýchodiskové p.) tal. pren.

Prokrustova posteľ

Prokrustovo lôžko

prokrustovské lôžko (stiesňujúce, obmedzujúce, nepríjemné, neznesiteľné p.) gréc. vl. m. mytol.

medzi Skyllou a Charybdou (nebezpečné, takmer bezvýchodiskové p.) gréc. mytol.

ex lex (stav osoby mimo zákona) lat. práv.

neutralita (p. štátu, kt. sa nezúčastňuje vo vojne medzi inými štátmi práv.; práv. a polit. p. štátu, kt. sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne a nezapojí sa do voj. blokov polit.) lat. porovnaj stav 1

päť

penta- gréc. v zlož. sl.

quinti- lat. v zlož. sl.

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

spis

spis 2 (lit. dielo)

anepigraf (s. bez titulu, titilnej strany) gréc.

apokryf (nepravý, podvrhnutý, falošný s.) gréc.

opera omnia (úplné dielo vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.

prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.

inedita (nevydané spisy) lat. kniž.

opera selecta /selek-/ (vybrané spisy) lat. kniž.

pamflet vl. m.-angl.

paškvil (ostrý, útočný, hanlivý, výsmešný, urážlivý s., najmä aktuálny, namierený proti osobe, skupine al. javu, hanopis) tal.

diatriba (kritický, mravokárny al. hanlivý s.) gréc. hist.

traktát (vedecký s.) lat.

prolegomena (s. uvádzajúci do problematiky vedného odboru) gréc. pomn.

pentateuch gréc.

tóra (kniha Starého zákona, päť kníh Mojžišových) hebr. cirk.

Genesis

Genezis (prvá kniha, Kniha zrodu) gréc. bibl.

Exodus (druhá kniha, Vyjdenie) gréc.-lat.

Leviticus (tretia kniha, Kniha kňažská)

Numeri (štvrtá kniha, Čísla, výpočty)

Deuteronomium (piata kniha, Druhý zákon) gréc. cirk.

žalmy (chválospevy, zbierka 150 básní) gréc.-nem.

evanjelium /-ňie-/ (spisy o živote, činoch, učení, smrti vzkriesení Ježiša Krista, časť Nového zákona, kresťanské svedectvo o Ježišovi Kristovi, životopis Ježiša Krista) gréc.

synoptické e. (prvé tri evanjeliá, kt. sa dajú porovnávať: Matúš, Marek, Lukáš) gréc. náb.

tetraevanjelium (štyri kanonické evanjeliá) gréc. náb.

apokalypsa (kniha Nového zákona, Zjavenie svätého Jána s proroctvom konca sveta) gréc. náb.

antilegomenon (kniha Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.

apokryf (náb. spis nezahrnutý do kánonu biblie) gréc. cirk. porovnaj dielokniharozprava 2

skladba

skladba 1 (hud. al. lit. dielo)

sólo (s. al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tan.) tal.

ária (s. pre sólový spev so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

a cappella /á ka-/ (s. pre spev, najmä zborový, bez nástrojov) tal. hud.

duo

dueto (s. pre dva hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

trio

tercet

terceto (s. pre tri hlasy al. nástroje) tal. hud.

tricínium (trojhlasová s., 16. a 17. st.) lat. hud.

kvartet

kvarteto lat. hud.

tetrafónia (s. pre štyri hlasy al. nástroje) gréc. hud.

kvinteto (s. pre päť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

sexteto (s. pre šesť hlasov al. nástrojov) lat. hud.

septeto (s. pre sedem hlasov al. nástrojov) lat. hud.

okteto (s. pre osem hlasov al. nástrojov) tal. hud.

noneto (s. pre deväť hlasov al. nástrojov) tal. hud.

kondukt (viachlasová stredoveká s.) hud.

etuda /-tü-/ (cvičná hud. s.; náročná virtuózna koncertná s.) franc. hud.

ouvertúra /uv-/ (úvodná s. k väčšiemu hud. dielu, najmä opere, baletu a pod., predohra) franc. hud.

prelúdium (úvodná s. k cyklickej skladbe, predohra) lat. hud.

antelúdium (predohra) lat. hud.

koncert (väčšia s. pre sólový nástroj a orchester) franc.-nem.

concerto grosso /končer-/ (barokový inštrumentálny koncert; koncert pre komorný súbor a orchester) tal. hud.

symfónia (orchestrálna s., spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc. hud.

symfonieta (malá symfónia) gréc. hud.

sonáta (inštrumentálna s. s tromi al. štyrmi časťami, vetami) tal. hud.

sonatína (sonáta menšieho rozsahu) tal. hud.

kantáta (oslavná s. pre sólový a zborový spev s orchestrom) lat.

rapsódia (inštrumentálna s. s voľnou formou a dram. obsahom) gréc. hud.

rondo (inštrumentálna s. založená na návratoch hlavnej myšlienky, témy) franc. hud.

sinfonia (inštrumentálna viachlasová s., od 15. st.; tal. druh predohry) gréc.-tal. hud.

suita franc.

partita (cyklická s. zložená z niekoľkých voľne zoradených viet) tal. hud. zried.

serenáda (lyrická inštrumentálna s. s ľúbostnou témou) tal.-franc. hud.

romanca (piesňová al. inštrumentálna lyrická s., najmä ľúbostná) franc.-špan. hud.

balada (lyricko-epická s. s ponurým dejom a smutným koncom) franc. hud.

madrigal (svetská vokálna al. vokálno-inštrumentálna polyfónna s.) tal. hud.

marcia /marča/ tal. hud.

marš (pochodová s., pochod) franc.-nem. zastar. hovor.

divertimento (komorná al. orchestrálna s., najmä ľahšia, zábavná) tal. hud.

arabeska (drobná nenáročná s.) tal.-franc. hud.

bagatela (drobná s., najmä klavírna, od 18. st.) tal.

impromptu /empromptü/ (menšia jednoduchšia trojdielna s., najmä klavírna) franc. hud.

tokáta

toccata /-ká-/ (s. pre klávesové nástroje s voľnou formou) tal. hud.

tokatína

toccatina /-ka/ (malá tokáta) tal. hud.

fúga (trojdielna viachlasná s., v kt. tému uvedenú na začiatku prvým hlasom postupne preberajú hlasy ostatné) tal. hud.

siciliána (inštrumentálna al. vokálna s., 17. – 18. st.) vl. m. hud.

sarabanda (stará špan. trojdobová s. s voľným tempom) perz.-špan.

kasácia (skladba s viacerými vetami, najmä pre dychové nástroje) lat.

air /ér/ (kratšia baroková inštrumentálna s.) franc.

ricercar /-čerka-/ (polyfónna inštrumentálna s. imitačne spracúvajúca jeden al. niekoľko motívov, 16. a 17. st.) tal. hud.

pastorála tal.

pastorále tal.

pastorela tal. lit.

ekloga (s. s motívmi z pastierskeho života; krátka idylická inštrumentálna s.) gréc.

balletto (tan. s. pre spev al. nástroje, Taliansko, 16. st.) tal. hud.

scherzo /skerco/ (rozmarná, hravá, žartovná s., najmä ako stredná, tretia veta v symfónii a pod.) tal. hud.

capriccio /kapričo/ (s. s humorným, rozmarným rázom) tal. hud.

badinage /-náž/

badinerie /-ri/ (veselá, hravá s., 18. st.) franc. hud.

humoreska (veselá, rozmarná s.) nem. hud.

burleska (hrubá, drsná, nevyberaná s. vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.

fantázia (voľná s.) gréc. hud.

andante (s. s voľným, miernym, pomalým tempom) tal. hud.

largo (s. s pomalým, širokým tempom) tal. hud.

allegro (s. so živým, rýchlym tempom) tal. hud.

nokturno (s. vyjadrujúca pokojnú nočnú náladu) tal. hud.

fanfára (krátka slávnostná s. pre plechové nástroje, znelka, slávnostné trúbenie) franc.

tuš (krátka slávnostná fanfára na počesť, privítanie a pod.) angl.

intráda (fanfára pri otváraní slávností) tal. hud.

halali (slávnostná lovecká fanfára trúbená pri zakončení lovu) franc.

hymnus (s. vznešeného, oslavného rázu, chválospev) gréc.

oratórium (rozsiahla vokálno-inštrumentálna s. s náb. a neskôr svetským námetom) lat. hud.

missa solemnis (s. pre sóla, zbor a orchester ako slávnostná omša) lat. cirk.

antifóna (zborová bohoslužobná s.) gréc. cirk. hud.

anthem /antem, ensem/ (zborová s. v anglikánskej cirkvi) gréc.-angl. hud.

intonácia (krátka organová s. udávajúca tóninu bohoslužobného spevu, 16. – 18. st.) tal. hud.

rekviem

requiem (smútočná s. hraná na zádušnej omši) lat. hud.

stomp (rýchla džezová s.) angl. hud.

remix (nová s. vytvorená spojením častí iných skladieb, najmä úspešných) angl. porovnaj pieseňspevbáseň

kniha

kniha 2 (časť slovesného diela, zväzok)

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (zväzok, diel knihy, lit. diela) lat. kniž.

pentateuch gréc.

tóra (časť Starého zákona, päť k. Mojžišových) hebr. cirk.

Genesis

Genezis (1. k. Mojžišova, Kniha zrodu) gréc. bibl.

Exodus (2. k. Mojžišova, Vyjdenie) gréc.-lat.

Leviticus (3. k. Mojžišova, K. kňažská)

Numeri (4. k. Mojžišova, Čísla, výpočty)

Deuteronomium (5. k. Mojžišova, Druhý zákon) gréc. cirk.

žalmy (časť Starého zákona, chválospevy, zbierka 150 básní) gréc.-nem.

apokalypsa (časť Nového zákona, Zjavenie svätého Jána s proroctvom konca sveta) gréc. náb.

evanjelium /-ňie-/ (kresťanské svedectvo o Ježišovi Kristovi, životopis Ježiša Krista, časť biblie, Nového zákona) gréc.

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

príkaz

precept lat. lek.

recept lat.

komando (rozkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.

imperatív lat. kniž.

befel (rozkaz) nem. zastar. voj. slang.

maršruta (pokyn) franc.-nem. hovor.

diktát (vnútený p., prikazovanie, rozkaz, požiadavka, nariadenie, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.

rezervát (tajný p., rozkaz, nariadenie) lat. admin. hist.

dispozícia

propozícia (smernica, pokyny) lat.

direktíva (smernica, pokyn, nariadenie) lat.

ordre /ordr/ franc. kniž.

ordre- (nariadenie) franc. v zlož. sl.

ferman (rozkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.

reskript (písomný p. panovníka s jeho podpisom) lat. hist.

abolícia (p. na zastavenie al. nezačatie trestného konania) lat. práv.

mandát (splnomocnenie na nejaký úkon, zmocnenie, poverenie, plná moc) lat. práv.

injenkcia (súdny p., kt. súd prikazuje žalovanej strane zdržať sa krokov porušujúcich zmluvu) lat. práv.

asignácia (p. veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, poukážka, kt. veriteľ oprávňuje tretiu osobu, aby prijala plnenie od dlžníka) franc. práv. obch.

konfinácia (príkaz zdržiavať sa na určitom mieste, úradné obmedzenie pohybu) lat. práv.

avanti (pobádanie, nabádanie na pohyb vpred alebo na odchod) tal. hovor.

aport (p. psovi „Prines!“) franc.

pančašíla (päť základných príkazov pre život budhistického laika: nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje) sanskrit-hind. porovnaj rozkazpredpis 1