Výsledky vyhľadávania

text

text pozri prejav 1

prejav

prejav 2 (verejná reč)
speech /spíč/ angl. lingv.
expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.
tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.
referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.
koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.
solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.
monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.
litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.
traktácia (výklad) lat. kniž.
manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.
adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.
pátos
patetika
patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.
sós
zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.
polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.
filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.
haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.
enkómium
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.
parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.
orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.
intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.
polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.
invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.
nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.
epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.
valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.
oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.
plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.
homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.
logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.
alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.
glosolalia
glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.
text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.
komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.
libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.
litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona
kontext (súvislý text) lat.
replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.
originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.
diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.
inzert
inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.
matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.
archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.
vulgata
vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.
titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.
titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.
kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.
formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.
pardon franc. hovor.
sory
sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.
hókus-pókus
hókuspókus lat.-angl.
abrakadabra, abrakadabraka hebr.
simsalabim
šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

upravovať

upravovať
modifikovať lat.
adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobovať) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpisovať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
štylizovať (u. do iného rázu, slohu, podoby, pretvárať) lat.-franc.
regulovať (u. breh a okolie vodného roku; u. všeobecne) lat.
korigovať lat.
rektifikovať (opravovať, napravovať) lat. kniž. a odb.
retušovať (opravovať, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripravovať, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
reformovať (robiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
štelovať (u., nastavovať na použitie a pod.) nem. hovor.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (meniť, u. zákon al. ho dopĺňať novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (meniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uvádzať vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripravovať, usporadúvať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (riadiť, usmerňovať k jednote, jednotne u., vyrovnávať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., naprávať nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdravovať kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
flambovať (u. mäso pri stole poliatím jedla alkoholom a zapálením na ovplyvnenie chuti a vône jedla) lat.-franc.
editovať (spracovávať a u. text v počítači, písať text na počítači, vkladať) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
redigovať (u. text na uverejnenie, do tlače) lat.-franc.
konzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovávať ich v požívateľnom stave, chrániť pred vplyvom prostredia, predlžovať ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
tupírovať (u. vlasy, účes šuchorením, česať hrebeňom proti smeru rastu vlasov) franc.-nem.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.
granulovať (u. látku do stavu zrnitosti, tvoriť zrnká, hrudky, drviť) lat.
cizelovať (opracovávať umelecké kovové predmety dlátkami, rydlami a pod.) franc.
planírovať (u. povrch do rovnej plochy, vyrovnávať, urovnávať, zarovnávať) lat.-nem.
štokovať (opracúvať povrch kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovať) nem. tech. slang.
valcovať (u. niečo, napr. terén, materiál a pod., valcom) nem. geom.

vlákno

vlákno 1 (nitkovitý materiál na výrobu priadze a pod.)
tussah (hrubšie plané prírodné hodvábne v.) ind. franc.
krimplen angl. text.
slotera (polyesterový hodváb) um. text.
bember (syntetické hodvábne v.) vl. m. text.
šap
šapé (odpadové hodvábne v.)
nylon
nylón (prvé amer. syntetické polyamidové v.) angl.
chemlon
silon
silón (syntetické polyamidové v. českoslov. výroby) um. text.
silon
silón (umelé text. v.) um.
krepsilon
krepsilón (silón s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.
dederon
dederón (syntetické polyamidové v. vyrábané v bývalej NDR) nem. um. text.
perlon
perlón (syntetické polyamidové v. vyrábané v Nemecku) nem.
kapron (syntetické polyamidové v. najmä na výrobu pančúch) rus. chem.
akrylón
akrylén gréc.
orlon (pevné a pružné syntetické polyakrylnitrilové v.) angl.
dralon (hrubšie syntetické polyakrylnitrilové v. na svetre a pod.) nem. text.
trevira
tesil (syntetické polyesterové v.) um. text.
terylén (brit. syntetické polyesterové v.) um. text.
diolén (polyesterové v. na tkaniny na jemnú bielizeň) lat.-gréc.
fortizán (pevné syntetické v. na padáky, balóny, remene, hadice) lat. text.
monofil (syntetické v. používané v text. priemysle) gréc. + lat. text.
lurex (kovovolesklé syntetické v. ako ozdoba textílií) um. text.
vistra (syntetické text. v. z viskózy) lat. chem.
juta (lykové v. z tropického stromu) ind.-angl.
sisal (pevné ľahké lesklé v. z listov agávy používané na laná, hrubé tkaniny) vl. m.
koir (v. z usušeného oplodia kokosového orecha používané na laná, káble, koberce a pod.) indián.-špan.
bavlna (v. zo semien bavlníka) nem.
kotón arab.-franc.
madras (druh bavlny) vl. m. text.
mako (egyptská bavlna) eg. obch.
catgut /ketgat/
ketgat
ketget
katgut (upravené v. z tenkého čreva kôz, oviec al. mačiek na zošívanie operačných rán) angl. lek.
vata (biele, do vrstiev zlisované vlákna používané v lekárstve a pod.) arab.-nem. porovnaj priadza

vložiť

vložiť 1 (umiestniť dovnútra)
inzerovať (vpísať text) lat. dipl. a výp. tech.
editovať (v., spracovať a upraviť text v počítači, napísať text na počítači) lat.
interponovať (vsunúť) lat. odb.
interpolovať (doplniť dodatočné vsuvky do pôvodného textu) lat. lit.
zakomponovať
vkomponovať (v. do celku, včleniť, vsunúť, zasadiť) lat.

vkladať

vkladať 1 (umiestňovať dovnútra)
inzerovať (vpisovať text) lat. dipl. a výp. tech.
editovať (v., spracovávať a upravovať text v počítači, písať text na počítači) lat.
interponovať (vsúvať) lat. odb.
interpolovať (dopĺňať dodatočné vsuvky do pôvodného textu) lat. lit.
špikovať (preťahovať kúsky slaniny, zeleniny a pod. do otvorov v mäse, preťahovať mäso kúskami slaniny a pod., prepichovať kuch.; v. do prejavu niečo na spestrenie hovor. expr.) nem.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

upraviť

upraviť
modifikovať lat.
adaptovať (u. na nové podmienky, nároky, prostredie, prispôsobiť) lat.
aranžovať (u. výklady, výstavy, hud. skladby a pod.) franc.
inštrumentovať (u. hud. skladbu pre nástrojové predvedenie, rozpísať hud. skladbu na nástroje) lat. hud.
korigovať lat.
rektifikovať (opraviť, napraviť) lat. kniž. a odb.
retušovať (opraviť, u. malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
preparovať (pripraviť, u. niečo, najmä trvalo) lat. kniž. a odb.
zoštelovať (u., nastaviť na použitie a pod.) nem. hovor.
reformovať (urobiť úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
modernizovať (u. na požiadavky novej doby, nové podmienky) franc.
apretovať (u. výrobok, najmä látku, kožu, papier, rukopis) franc. odb.
novelizovať (zmeniť, u. zákon al. ho doplniť novým zákonom) lat. práv.
rekodifikovať (zmeniť práv. úpravu, prijať nový zákon) lat. práv.
normalizovať (uviesť vzťahy medzi ľuďmi, skupinami, štátmi do súladu so záväznými pravidlami, do zvyčajného stavu) lat.
adjustovať (náležite u., pripraviť, usporiadať) lat. kniž. a odb.
glajchšaltovať (usmerniť k jednote, jednotne u., vyrovnať) nem. hovor. pejor.
sanovať (u., napraviť nepriaznivé, neželateľné podmienky, pomery, ozdraviť kniž.; u. stavbu stav.) lat.
asanovať (u. priestor, napr. stavbu z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.
editovať (napísať text na počítači, vložiť, spracovať a u. text v počítači) lat.
interpolovať (dodatočne u. pôvodný text) lat. lit.
ratinovať (u. tkaninu používanú na zimníky skučeravením lícneho vlasu) franc. text.
konzervovať
zakonzervovať (u. organické látky proti pokazeniu, uchovať ich v požívateľnom stave, predĺžiť ich skladovateľnosť) lat.
egalizovať (u. tučnosť mlieka na určitý obsah tuku) franc.
trimovať (u. srsť dlhosrstých psov) angl.

písať

písať 1 (zaznačovať reč písmom)
grafo- gréc. v zlož. sl.
mundovať (prepisovať, opisovať na čisto) lat. admin. zastar.
editovať (p. text na počítači, vkladať, spracovávať a upravovať text v počítači) lat.
stenografovať (p. rýchlopisom) gréc.
šifrovať (p. tajnými značkami, prevádzať, previesť text do dohovorených tajných značiek na zatajenie obsahu odovzdávanej správy) arab.-franc.
transkribovať (prepisovať, prepísať cudzí jazyk písmom domáceho jazyka podľa výslovnosti) lat.
transliterovať (prepisovať, prepísať každé písmeno jednej grafickej sústavy písmenom inej sústavy) lingv.

miesto

miesto 1 (vymedzený priestor)
post lat.-nem. kniž.
locus /-kus/ lat. lek.
flek nem. hovor.
pľac nem. hovor.
štand nem. hovor. zastar.
topo-
-topia gréc. v zlož. sl.
in loco /-ko/
loco /-ko/ (na m., v m., tu) lat. kniž.
in situ (na m., na tvári m., na svojom vlastnom m.; na pôvodnom m.) lat. kniž.
hoc loco /hok -ko/ (na tomto m.) lat. kniž.
eodem (na tom istom m.) lat. práv.
ibidem (na tom istom, rovnakom m., najmä v texte, tamtiež, tamže) lat. kniž.
huius loci /hvi-/ (na tomto m.) lat.
passim (na rôznych m., rôzne, pri citovaní v texte) lat. kniž.
ab hinc /hink/ (smerom preč od tohto m., odtiaľ) lat. kniž.
sine loco [s. l.] /-ko/ (bez m., bez udania m., napr. vydania) lat. kniž. porovnaj priestor

stupeň

stupeň 2 (miera, úroveň)
rang angl. odb.
niveau /nivó/ (úroveň) franc. odb. a kniž.
dimenzia (rozmer, miera, rozsah) lat.
grád (s. alkoholu v nápoji) lat. hovor.
pari passu (v rovnakom stupni, v rovnakej miere) lat. kniž.
tempo (s. rýchlosti) tal.
intenzita (s. sily, mohutnosti, účinnosti, výdatnosti) lat.
swing (rytmická intenzita džezu) angl. hud.
príma (s. v stupnici, pomer dvoch tónov rovnakej výšky) lat. hud.
tonika (prvý, základný s. v stupnici) gréc.-tal.
tonus (trvalý s. napätia živého tkaniva) gréc.-lat. biol.
formácia (s. vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
civilizácia (s. al. úroveň spoločenského vývoja, materiálna kultúra, prejavy ľudskej spoločnosti) lat.
primitivizmus
primitívnosť lat.
primitivita (nízky s. vývoja, kultúry, zaostalosť, obmedzenosť) lat. zried.
debilita
debilnosť (najľahší s. slabomyseľnosti) lat.
imbecilita
imbecilnosť (stredný s. slabomyseľnosti) lat. lek.
idiotia /-cia/
idiocia
idiotizmus (najťažší s. slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kiu
kjú (žiacky s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
dan (majstrovský s. tech. vyspelosti zápasníka džuda al. karate) jap.
s. prídavných mien a prísloviek
pozitív (prvý s.) lat. lingv.
komparatív (druhý s.) lat. lingv.
superlatív (tretí s.) lat. lingv.
elatív (s. vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
s. veľkosti tlačového písma
briliant (3 body) franc.
diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.
perl (5 bodov) lat. polygr.
nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.
kolonel (7 bodov) nem. polygr.
petit (8 bodov) franc.
borgis (9 bodov) román. polygr.
garmond (10 bodov) vl. m. polygr.
breviár (11 bodov) lat. polygr.
cicero (12 bodov) lat. polygr.
tercia (16 bodov) lat. polygr.
parangón (18 bodov) gréc. polygr.
text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj úroveňmiera 1hodnosť
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 65. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.