Výsledky vyhľadávania

vykonávať

vykonávať
realizovať (uskutočňovať) lat.
absolvovať (zúčastňovať sa) lat.
praxovať gréc.
praktizovať (v. činnosť so zámerom zaučiť sa na určitú prácu, pripravovať sa, zaučovať sa, cvičiť sa na určité povolanie v skutočnej činnosti) gréc.-lat. hovor.
praktikovať
praktizovať (uskutočňovať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.
operovať (v. činnosť, úkon, riadený postup); v. chirurgický zákrok lek.) lat.
exekvovať (v. rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať) lat. práv. porovnaj konať

uskutočňovať

uskutočňovať
realizovať (vykonávať) lat.
praktikovať
praktizovať (vykonávať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.
konkretizovať (zvecňovať, zhmotňovať, znázorňovať) lat.
implementovať (uplatňovať, dopĺňať, dokončovať, napĺňať) lat.
hypostazovať (zvecňovať, spredmetňovať) gréc. filoz.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

uplatňovať

uplatňovať
realizovať (vykonávať, uskutočňovať) lat.
praktikovať
praktizovať (vykonávať, uskutočňovať, robiť, u. v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.
aplikovať (používať vedomosti, skúsenosti, spôsoby a pod.) lat. kniž. a odb.
implementovať (uskutočňovať, dopĺňať, dokončovať, napĺňať) lat.
pretendovať (u. si, robiť si nároky na niečo, uchádzať sa) lat. kniž.
majorizovať (u. princíp väčšiny) lat. kniž.

pracovať

pracovať 1 (vykonávať prácu, robiť)
praktikovať
praktizovať (vykonávať, uskutočňovať, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.
montovať (zostavovať z hotových častí do celku) franc.
fachať
fachčiť (ťažko, namáhavo p., drieť) nem. slang.
mordovať sa (úmorne, namáhavo p., drieť, lopotiť sa, namáhať sa) nem. hovor. expr.
turbovať sa (namáhať sa, napínať sa) lat. hovor. expr.
muklovať (ťažko p., ako väzeň) čes. slang.
laborovať (robiť niečo namáhavo, trápiť sa s niečím, mať ťažkosti, zdolávať) lat.
molestovať sa (unúvať sa, namáhať sa) lat. expr.
flákať (neporiadne, zle p., odbavovať prácu) ? expr.
šturmovať (náhlivo p. na poslednú chvíľu, ponáhľať sa, náhliť sa, doháňať, dokončievať náhlivo úlohu) nem.-rus. hovor.
fušovať (nešikovne, zle, neodborne, babrácky, nekvalitne, povrchne p.) nem. hovor. pejor.
majstrovať lat.-nem. hovor.
kutiť nem.-čes. expr.
muštrovať (robiť amatérsky ručnú prácu, ručne zhotovovať) nem. hovor.
improvizovať (robiť bez prípravy, narýchlo) tal.-franc.
ora et labora /-ó- -bó-/ (modli sa a pracuj) lat. kniž.

zákaz

zákaz
interdikcia (zakazovanie) lat. odb.
inhibícia (prekážka, zábrana, potlačenie, zastavenie, útlm, zadržovanie, spomalenie, obmedzenie, zníženie) lat. odb.
embargo (z. konania al. šírenia niečoho, napr. uverejnenia správy publ.; z. obchodného styku s určitým štátom, dovozu al. vývozu tovaru ekon. práv.) špan.
konfinácia (úradné obmedzenie pohybu, príkaz zdržiavať sa na určitom mieste) lat. práv.
silencium (z. vykonávať určité povolanie) lať. kniž. zastar.
prohibícia (z. výroby, dovozu a predaja, najmä alkoholu) lat.
konfiškácia (z. predaja, rozširovania novín, kníh a pod., ich zhabanie) lat.
kontumácia (z. voľného pohybu psov a mačiek v rámci opatrení na zamedzenie šírenia nákazy hosp. zvierat) lat. veter.
tabu (z. vyslovovať určité slová, vykonávať určité činnosti, používať určité predmety a pod.) polynéz. náb.
demilitarizácia (odstránenie, zrušenie, obmedzenie al. z. ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.
aviticita (z. disponovania so zdedeným majetkom, scudzenia zdedeného šľachtického pozemkového vlastníctva) lat. hist. práv.
pax dei /deí/ (z. súbojov, potýčok, v stredoveku) lat. kniž.
treuga Dei (z. bojov počas cirk. sviatkov, boží mier) lat. cirk.
interdikt (z. konania bohoslužieb určitým osobám al. na určitom území, trest v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.

poverenie

poverenie
akreditovanie
akreditácia (p. vykonávať činnosť, napr. p. diplomatickým zastupovaním, zastupovaním novín) lat. odb.
nominácia (menovanie, ustanovenie) lat.
delegovanie (p. výkonom činnosti, určenie právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti) lat. ekon.
designácia
dezignácia (p. funkciou určenie, označenie, navrhnutie, ustanovenie niekoho do funkcie) lat.
autorizácia (povolenie, oprávnenie, schválenie) lat.
mandát (príkaz, zmocnenie, plná moc, splnomocnenie na nejaký úkon) lat. práv.
gescia (p. vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu) lat. ekon. práv.
dekrét (listina s úradným rozhodnutím, napr. poverením, menovaním) lat.
ordinácia (p. duchovnou službou v evanjelickej cirkvi, uvedenie do duchovného úradu) lat. cirk.
investitúra (uvedenie biskupa do úradu, udelenie léna biskupovi, menovanie biskupa) lat. cirk. hist. porovnaj splnomocnenie

kňaz

kňaz
farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyt
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in pectore /pek-/ lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastik
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficián
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabbi
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))
rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.
brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.
pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.
rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.
konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.
arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.
exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.
expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.
anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.
okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.
tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.
tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.
diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.
abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.

miera

miera 1 (rozsah, veľkosť, rozmery)
metr-
metro- gréc. v zlož. sl.
modul lat. odb.
štandard (obvyklá, bežná, ustálená m.) angl.
normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná m., priemer) lat.
minimum (najmenšia možná m.) lat.
maximum (najvyššia možná m.) lat.
prime rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.
rendita (m. zúročenia pôžičiek bez zohľadnenia možného zisku al. straty pri predaji cenných papierov) tal. peňaž.
energia (m. rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu) gréc. fyz.
ekvivokácia (priemerná m. množstva stratenej informácie, neurčitosti prenášanej informácie) lat. inform.
entropia (m. neurčitosti náhodného procesu) gréc. mat. štat.
entropia (m. neusporiadanosti systému) gréc. fyz. chem.
litráž (m. udaná v litroch) gréc.-franc. odb.
inteligenčný kvocient
IQ (m. úrovne inteligencie zistená testami) angl. psych.
paralaxa (m. vzdialenosti kozmických, nebeských telies) gréc. astron.
acidita (m. kyslosti vyjadrená v jednotkách pH, kyslosť) lat. chem.
arkus (oblúková uhlová m., veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.
karát (m. rýdzosti drahých kovov, 1/24 obsahu zlata v zliatine) arab.
pari passu (v rovnakej m., v rovnakom stupni) lat. kniž.
ex aequo /ekvo/ (rovnakou m., rovnakým dielom, rovnako) lat. kniž.
m. schopnosti pozri schopnosť
m. výkonnosti pozri výkonnosť porovnaj stupeň 2

sila

sila 1 (zdroj, príčina pohybu)
energia (s. schopná vykonávať prácu, miera rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu) gréc. fyz.
anergia (časť energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (časť energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
dynamo- (energia) gréc. v zlož. sl.
trakcia (ťažná s., pohon na dopravu, ťahanie dopravných prostriedkov bez vlastného pohonu) lat. dopr.
intenzia (napätie) lat. lek.
reakcia (s. vznikajúca ako odpoveď na pôsobenie inej sily) lat. fyz.
impakcia (nárazová s.) lat. odb.
gravitácia (príťažlivosť, príťažlivá sila) lat. fyz.
adhézia
adhéznosť
adhezívnosť lat. fyz.
adherencia
adherentnosť (príťažlivá s. medzi látkami, predmetmi, priľnavosť) lat. odb. a kniž.
kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.
repulzia (odpudivá s., odpudivosť) lat. fyz.
impedancia (odpor sústavy proti uvedeniu do kmitavého pohybu) lat. lek.
frikcia (s. pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, odpor, trenie) lat. fyz.
viskozita (odpor medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.
tono-
-tonia (napätie, tlak) gréc. v zlož. sl.
horse power /horspaur/ (konská s., kôň, staršia jednotka výkonu) angl. fyz.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 49. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.