triediť

klasifikovať (t. vo vedných disciplínach) lat.

kategorizovať (deliť, rozdeľovať na skupiny, zatrieďovať, zaraďovať, začleňovať do skupín) gréc.

sortírovať

sortovať (roztrieďovať podľa druhu, akosti, veľkosti a pod.) franc. hovor.

typizovať (rozdeľovať podľa znakov, vlastností a pod.) gréc.-lat.

škatuľkovať (rozdeľovať, zaraďovať, najmä nasilu, neprimerane) lat.

brakovať (vyraďovať, vylučovať, vyberať chybný tovar, zvieratá a pod.) nem.

systematizovať

systemizovať (usporadúvať, zatrieďovať veci, javy a pod. do sústavy) gréc.

vylučovať

vylučovať 1 (zbavovať účasti, vyraďovať)

eliminovať (odstraňovať) lat. kniž.

diskvalifikovať (vyraďovať zo šport. súťaže) lat. šport.

dištancovať (zastavovať šport. činnosť ako trest za priestupok) lat. hovor.

deklasovať (vyraďokvať z určitej spoločenskej skupiny) franc.

prekludovať (z práva jeho neuplatnením v lehote) lat. práv.

exkomunikovať (v. z cirkvi) lat. cirk.

brakovať (vyraďovať, triediť, vyberať chybný tovar, zvieratá a pod.) nem.

vyraďovať

eliminovať (vylučovať, odstraňovať) lat. kniž.

deklasovať (v., vylučovať z určitej spoločenskej skupiny) franc.

diskvalifikovať (v., vylučovať zo šport. súťaže) lat. šport.

knokautovať (porážať súpera v boxe rozhodným úderom, zrazením k zemi) angl.

brakovať (vylučovať, triediť, vyberať chybný tovar, zvieratá a pod.) nem.

skartovať

škartovať (v., vytrieďovať nepotrebné spisy, listiny, písomnosti) gréc.-tal.

plieniť

rabovať (drancovať, lúpiť) nem.

brakovať (brať vo veľkom množstve, drancovať) nem. hovor.

pľundrovať (drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr. porovnaj ničiť 1

vyberať

vyberať 1 (voliť z väčšieho množstva)

typovať (voliť, odhadovať ako vhodnú osobu) gréc. t. páchateľa

selektovať (robiť výber) lat. kniž. a odb.

losovať (náhodne v. lístkom, kockou a pod.) nem.

brakovať (v., vyraďovať, vylučovať, triediť chybný tovar, zvieratá a pod.) nem.

draftovať (v. hráčov do profesionálneho družstva) angl. šport.

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.