vymôcť

vytrucovať (dosiahnuť, získať, domôcť sa, vynútiť vzdorovaním) sl. + nem. hovor.

exekvovať (vykonať rozhodnutie, najmä súdne, ktoré nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.

vymáhať

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, ktoré nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.

solicitovať (dožadovať sa naliehavo práva, pomoci a pod.) lat. zastar.

reklamovať (žiadať uvoľnenie z niečoho, napr. z voj. služby) lat. porovnaj žiadať

vyvlastniť, vyvlastňovať

expropriovať (vyvlastňovať, vyvlastniť) lat. práv.

rekvirovať (zobrať, brať, zabrať, zaberať, zhabať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (zobrať, brať majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, zhabať, habať, odňať, odnímať) lat.

arizovať (odňať, odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonať, vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, zhabať, habať) lat. práv.

vykonať

realizovať (uskutočniť) lat.

absolvovať (zúčastniť sa) lat.

exekvovať (v. rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymôcť, zhabať) lat. práv.

persolvovať (v. omšu) lat. cirk.

vykonávať

realizovať (uskutočňovať) lat.

absolvovať (zúčastňovať sa) lat.

praxovať gréc.

praktizovať (v. činnosť so zámerom zaučiť sa na určitú prácu, pripravovať sa, zaučovať sa, cvičiť sa na určité povolanie v skutočnej činnosti) gréc.-lat. hovor.

praktikovať

praktizovať (uskutočňovať, robiť, uplatňovať v skutočnej, bežnej činnosti) gréc.-lat.

operovať (v. činnosť, úkon, riadený postup); v. chirurgický zákrok lek.) lat.

exekvovať (v. rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať) lat. práv. porovnaj konať

vziať

vziať 1 (zbaviť vlastníctva, odobrať)

rekvirovať (zobrať, zabrať, zhabať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (zobrať majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, zhabať, odňať) lat.

arizovať (odňať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, zhabať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastniť) lat. práv.

anektovať (zabrať, pripojiť násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládnuť územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadiť, zabrať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tezaurovať (odňať, odobrať, vyňať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovať ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (zobrať, odňať, nepriznať práva al. výhody, neuznať rovnosť, znevýhodniť, obmedziť) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietnuť, zamietnuť žalobu súdom, neuznať súdom, odoprieť, odňať právo) lat. práv.

brať

brať 1 (zbavovať vlastníctva, odoberať (násilím))

rabovať (drancovať, plieniť, lúpiť) nem.

brakovať (b. vo veľkom množstve, drancovať, plieniť) nem. hovor.

pľundrovať (plieniť, drancovať, vykrádať) nem. hovor. expr.

rekvirovať (zaberať, habať z úradnej moci za vojny a pod.) lat.

konfiškovať (b. majetok vlastníkovi v prospech štátu, panovníka bez náhrady, habať, odnímať) lat.

arizovať (odnímať žid. majetok podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekvovať (vykonávať rozhodnutie, najmä súdne, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote, vymáhať, habať) lat. práv.

expropriovať (vyvlastňovať) lat. práv.

anektovať (zaberať, pripájať násilím územie cudzieho štátu) lat.

okupovať (ovládať územie štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadzovať, zaberať cudzie štátne územie) lat. voj. polit.

tunelovať (vykonávať podvodné finančné operácie s cieľom odčerpania majetku z podniku, banky a pod., vykrádať, rozkrádať podvodmi) angl. slang.

tezaurovať (odnímať, odoberať hotovostné peniaze al. zlato z obehu a uschovávať, hromadiť ich v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminovať (odnímať, nepriznávať práva al. výhody, neuznávať rovnosť, znevýhodňovať, obmedzovať) lat. práv. ekon.

abjudikovať (odmietať, zamietať žalobu súdom, neuznávať súdom, odopierať, odnímať právo) lat. práv.