Výsledky vyhľadávania

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.

buteľa

buteľka (baňatá fľaša) franc.

čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.

termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.

demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.

dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.

angster lat.

kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.

karafa arab.-tal.

garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.

karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.

fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.

daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.

flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.

sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.

šálka nem.

šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.

pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.

kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.

napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.

šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.

kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.

tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.

štamperlík

štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.

žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.

tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.

krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.

štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.

korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.

šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.

nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.

gbel (drevená n.) nem. hovor.

šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.

geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.

škop

škopík

škopok

škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.

šafeľ

šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.

girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.

lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.

vandeľ nem. hovor.

vajdlink

vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.

drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.

kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.

cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.

žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.

váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.

cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.

ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.

menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.

kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec

timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.

ťapša maď. hovor.

plech nem.

plecháč nem. hovor.

plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.

remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.

palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.

džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.

fritéza

fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.

sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.

plechovka

plechovica nem.

konzerva franc.-nem.

piksľa

piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.

téglik nem.

kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.

fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.

menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.

epilima (n. na voňavky) gréc. hist.

urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.

bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.

šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.

šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.

undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.

ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.

albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.

urna

cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.

kalamár (n. na atrament) lat.

terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.

konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.

mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.

téglik

tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.

mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.

montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.

kanister

kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.

bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.

kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.

liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.

hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.

recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.

barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.

exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.

barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.

retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.

autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.

kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.

pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.

duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.

expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.

batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.

tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.

kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.

hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.

ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.

kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.

skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.

kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.

kyathos

kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.

amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.

askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.

arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.

alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.

psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.

oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.

fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.

pelika

peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.

lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.

diota (veľká antická n.) gréc. hist.

stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.

mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.

rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.

tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.

pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.

situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.

acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.

toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.

pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.

oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.

pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.

holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.

humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.

kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.

cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.

aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.

turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.

baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.

aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.

oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.

lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.

piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.

grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

nádrž

nádrž 2 (priestor na vodu)

dok (prístavná n., zariadenie na stavbu a údržbu lodí chrániace pred pohybmi vody) angl. lod.

salina

salar (umelá n. na morskom pobreží, kde sa získava soľ odparovaním morskej vody) lat. odb.

oceanárium

oceánium (vodná n. na chov, pestovanie a pozorovanie vodných živočíchov a rastlín) gréc.-lat.

tajch (vodná n. s hrádzou) nem. nár.

recipient (vodná n. prijímajúca vodu v určitom povodí) lat. vod.

liman (umelá vodná n. vytvorená zemnou hrádzou v mierne sa zvažujúcom teréne, napr. na zachytenie topiaceho sa snehu) gréc.-rus. poľnohosp.

lagúna (zemná n. na uskladnenie kalu) tal. tech.

piscina (vodná n. na pestovanie okrasných rýb, rastlín a pod. v staroveku) lat. archit. hist. porovnaj jazero

rieka

rio špan.

recipient (vodný tok prijímajúci vodu v určitom povodí) lat. vod.

perenujúca r. (r. tečúca počas celého roka) lat. vod.

intermitentná r. (r. tečúca prerušovane, kolísavo) lat. vod.

creek /krík/ (malá r., potok v Austrálii napájaný iba prílivom) angl.

fiumare /-má/ (občas tečúci riečny tok v Stredozemí) tal.

bahr (veľká r.) arab.

Léte

Léthé (r. zabudnutia v podsvetí, v gréc. mytol.) gréc.

Styx

Acheron (rieka v podsvetí oddeľujúca mŕtvych od živých) gréc.

nádrž

nádrž 1 (veľká nádoba)

bazén (umelá vodná n.) franc.

piscina (bazén priamo pri vývere žriedla na liečebné účely) lat. stav.

cisterna gréc.-lat.

tank (n. na kvapaliny, najmä na vodu a pohonné látky al. na sypké látky) angl.

rezervoár

rezervár (n. na kvapaliny al. plyny, zásobník) franc.

žumpa (umelo vyhĺbená n. na výkaly a tekutý odpad, najmä vymurovaná) nem.

septik (n. na zachytenie a čiastočné prečistenie odpadovej vody z domov) gréc. stav.

akvárium (priehľadná n. na pestovanie vodných živočíchov a rastlín) lat.

fontána (ozdobná n. s tečúcou al. striekajúcou vodou, vodotryskom) lat.

nymfeum (fontána zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.

spiraktor (reakčná n. na zmäkčovanie vody) lat. tech.

dekantér

dekantátor (usadzovacia n., zariadenie na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, odlučovač) lat.

recipient (n. na uchovávanie plynov) lat. chem.

kalfas (n. na miešanie malty, maltovnica) nem. stav. slang.

impluvium (pravouhlá plytká n. na dažďovú vodu v átriu starorím. domu) lat. archit.

kantharos /-ta-/ (n. al. studňa v átriu starokresťanských kostolov) gréc.

serdáb (n. na dažďovú vodu pre karavány v stredoázijských a arab. púšťach) perz. porovnaj nádoba

čitateľ

receptor (č. lit. diela) lat. lingv.

recipient (príjemca jaz. prejavu, napr. č., poslucháč a pod.) lat. lingv.

príjemca

receptor lat. kniž.

recipient (p. jaz. prejavu, napr. čitateľ, poslucháč a pod. lingv., príjemca všeobecnekniž. a odb.) lat.

percipient (oprávnený p.) lat. práv.

adresát (p. listu, zásielky; prijímateľ jaz. prejavu lingv.) franc.

akceptant (p. ponuky, zmenky) lat. peňaž.

cesionár (nový veriteľ nadobúdajúci pohľadávku od postupiteľa, postupník) lat. práv.

oblát (p. ponuky, návrhu na uzavretie zmluvy) lat. práv. obch.

rentier /-ť-/ (p. pravidelného bezprácneho dôchodku z vlastníctva, napr. pôdy, cenných papierov) franc.

beneficient (p. platby) lat. peňaž.

poslucháč

poslucháč 1 (kto počúva)

auditórium (poslucháči, poslucháčstvo) lat. kniž.

publikum (poslucháči, diváci, obecenstvo, verejnosť) lat.

recipient (príjemca jaz. prejavu, napr. p., čitateľ a pod.) lat. lingv.

percipient (príjemca informácie) lat. kniž. a odb.

jazero

limno- gréc. v zlož. sl.

loch kelt. geogr.

lagúna (pobrežné j. oddelené od mora piesočným valom, plytká pobrežná zátoka) tal.

liman (pobrežné j. neúplne oddelené kosou od voľného mora; umelá vodná nádrž vytvorená zemnou hrádzou v mierne sa zvažujúcom teréne napr. na zachytenie topiaceho sa snehu poľnohosp.) gréc.-rus.

maar /már/ (kráterové j.) nem. geol.

tajch (vodná nádrž s hrádzou) nem. nár.

salina

salar (soľné j. v suchých oblastiach v medzihorských panvách v Amerike a Austrálii) lat. geogr.

piscina (vodná nádrž na pestovanie okrasných rýb, rastlín a pod., v staroveku) lat. archit. hist.

recipient (vodná nádrž prijímajúca vodu v určitom povodí) lat. vod.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)

logos gréc. kniž. a filoz.

logo-

-lóg gréc. v zlož. sl.

onomato- gréc. v zlož. sl.

lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.

synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.

homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.

antonymum gréc.

opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.

tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.

homofón

homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.

homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.

dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.

paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.

palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.

heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.

ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.

hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.

hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.

autosémantikum

autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.

synsémantikum

synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.

definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.

definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.

archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.

neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.

pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.

eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.

melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.

augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.

deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.

dialektizmus (nárečové s.) gréc.

regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.

okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.

kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.

disfemizmus

dysfemizmus

vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.

trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.

slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.

argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.

expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.

hypokoristikon

hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.

onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.

expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.

profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.

žurnalizmus franc.

publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.

prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.

solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.

idióm

idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.

klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.

klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.

parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.

poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.

radif

redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.

lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.

kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.

akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.

logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.

anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.

juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.

indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.

indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.

simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.

kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.

derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.

desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.

denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.

deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.

enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.

oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.

parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.

vokabulum

vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.

reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.

paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.

mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.

abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.

incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.

razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.

hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.

biblicizmus

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.

tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.

responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.

europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.

jazykový prvok v inom jazyku

slavizmus (slovan.) lat.

slovakizmus (slov.) lat.

bohemizmus

bohemikum (čes.) lat.

moravizmus (moravský) vl. m.

polonizmus (poľ.) lat.

ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.

rusizmus (rus.) vl. m.

slovenizmus (slovinský) lat.

bulharizmus (bulh.) vl. m.

hungarizmus lat.

maďarizmus (maď.) vl. m.

rumunizmus (rum.) vl. m.

grécizmus (gréc.) vl. m.

latinizmus (lat.) vl. m.

hebreizmus

hebraizmus (hebr.) vl. m.

germanizmus

germanikum (nem.) lat.

romanizmus (románskych jazykov) lat.

italizmus

italianizmus

talianizmus (tal.) vl. m.

galicizmus (franc.) vl. m.

hispanizmus (špan.) lat.

lusitanizmus (port.) vl. m. lat.

anglicizmus (angl.) lat.

amerikanizmus (amer.) vl. m.

arabizmus (arab.) vl. m.

indianizmus (indián.) vl. m.

japonizmus (jap.) vl. m.

orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.

ad verbum

de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

zúčtovanie

storno (opravné z., zrušenie chybne zaúčtovanej položky) tal. účt.

skontrácia (z. a vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi dvoma stranami) tal. účt.

kompenzácia lat.

offset (zánik pohľadávok vzájomným započítaním záväzkov) angl.

clearing /klí-/ (pravidelné bezhotovostné vyrovnávanie započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov) angl.

písmo

písmo 1 (sústava grafických znakov na zachytenie reči)

šrift nem. zastar.

kurzíva lat.

italika (tlačové ležaté vyznačovacie p., šikmé doprava) vl. m. polygr. zried.

latinka (moderná kurzíva bežne používaná v oblasti latinského písma) vl. m.

egyptienka (latinkové p. bez výrazného tieňovania a s pätkami) franc. polygr.

medieval (latinkové p. s naklonenou osou, zosilnenými oblými tvarmi) lat. polygr.

antikva lat. polygr.

romana (tlačové stojaté p.) angl. polygr. zried.

garamond (pätkové p.) vl. m. polygr.

rotunda (lomené zaoblené p.) lat. polygr.

skript (tlačové p. napodobňujúce ručné písanie al. kreslenie) lat. polygr.

font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu p.) angl. výp. tech.

estrangelo (starobylé sýrske p.) semit.-gréc.

hieratické p. (staroegyptské kňažské p. vniknuté z hieroglyfov písané na papyrus) gréc.

démotické p. (staroegyptské ľudové p. vniknuté z hieroglyfov, 7. st. pr. n. l) gréc.

kapitála (starorím. p. tesané do kameňa, základ písmen latinky, veľkej abecedy) lat.

rustika (veľké, monumentálne starorím. a rané stredoveké p.) lat.-nem. hist.

tirónske noty (lat. starorím. skratkové p.) vl. m. hist.

švabach (lomené gotické p.) nem. vl. m. hist.

textúra (rukopisné lomené gotické p.) lat.

tabulatúra (stredoveké uzlové p.) lat. hist.

notula (stredoveké, málo dôkladné, povrchné p. používané v administratívnych písomnostiach, 13. – 15. st.) lat. hist.

bastarda (gotické p., najprv rukopisné, 14. – 18. st.) germ.-franc. polygr.

fraktúra (nem. renesačné p. vzniknuté z gotického p., s ostrými lomenými aj oblými ťahmi) lat. typ.

oblongáta (predĺžené p., 13. – 14. st.) lat.

ogam (kelt. p. v Írsku, Škótsku a Walese, od 4. st.) ír.

runy (starogerm. P. ryté do dreva al. kameňa) germ.

hlaholika

glagolica (najstaršie slovan. p. zostavené Konštantínom) slovan. hist.

cyrilika (slovan. p. vytvorené z gréc. veľkých písmen a hlaholiky, 9. st.) vl. m.

azbuka (slovan. p. používané najmä v Rusku) rus.

skoropis (rus. p. písané jednoduchšie, 15. st.) rus. lingv.

graždanka

gráždanka (rus. p. vzniknuté z cirk. cyriliky, 1798) rus.

kharóšthí (slabičné ind. p. do 4. st.) sanskrit

gurumukhí (slabičné ind. p. vytvorené v 16.st. pre pandžábčinu) sanskrit

dévanágarí (severoind. p. používané pre sanskrit a niektoré novodobé ind. jazyky, 8. st.) ind. lingv.

katakana (slabičné jap. p., 8. – 9. st.) jap.

hiragana (slabičné jap., 11. st.) jap.

kipu (uzlové indián., Južná Amerika do 16.st.) kečuánčina

hieroglyfy (nečitateľné, nerozlúštiteľné, nejasné p.) gréc. pren. expr.

perlička (menšie p. na písacom stroji) román. admin.

pazigrafia (medzinárodné znakové p. nevyžadujúce znalosť iného jazyka, napr. noty, arab. číslice) gréc. odb.

piktografia (obrázkové p. pomocou obrázkových, medzinárodne zrozumiteľných znakov znázorňujúcich informáciu) lat. + gréc. lingv.

stenografia (sústava p. na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopis) gréc.

kaligrafia (ozdobné, úhľadné pravidelné p. vyžadujúce odborné znalosti a zručnosť, krasopis) gréc. typ.

steganografia (tajné p. vzniknuté pokrytím napísaného textu vrstvou vosku) gréc. dipl.

semeiografia (znakové p.) gréc.

Braillovo p. /brajovo/ (slepecké p., hmatom čitateľné body) vl. m.

stupeň veľkosti tlačového p.

diamant (4 body) franc. + gréc. polygr.

perl (5 bodov) lat. polygr.

nonpareille /-rej/ (6 bodov) franc. polygr.

kolonel (7 bodov) nem. polygr.

petit (8 bodov) franc.

borgis (9 bodov) román. polygr.

garamond (10 bodov) vl. m. polygr.

cicero (12 bodov) lat. polygr.

tercia (16 bodov) lat. polygr.

parangón (18 bodov) gréc. polygr.

text (20 bodov) lat. polygr. porovnaj abeceda

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 31. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.