Výsledky vyhľadávania

pôsobenie

pôsobenie
akcia (činnosť, práca) lat.
efekt (účinok, účinnosť, výsledok) lat.
reakcia (spätné p., odpoveď, ohlas na určitý podnet, popud) lat.
reflex (reakcia organizmu na vonkajšie podnety) lat.
meteorotropizmus (reakcia živého organizmu na zmeny počasia) gréc.
influencia (vplyv, ovplyvňovanie) lat.
interakcia (vzájomné p., vzájomné ovplyvňovanie) lat. kniž. a odb.
synergizmus gréc. odb.
synergia (spoločné p., spolupôsobenie, súčinnosť, spolupráca; p. rovnakým smerom) gréc. kniž. a odb.
sugescia (podmanivý vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
sugestívnosť
sugestivita (pôsobivosť, príťažlivosť, podmanivosť na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
demagógia (p. na city a pudy ľudí prázdnymi heslami a sľubmi, zneužívanie zdanlivo rozumných, ale falošných argumentov na ovplyvňovanie, klamanie a zavádzanie ľudí) gréc.
resocializácia (p. na páchateľa trestného činu zamerané na jeho opätovné zaradenie do života spoločnosti) lat. práv.
retroaktivita (spätné p. práv. predpisu) lat. práv.
reklama (verejné p. na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
barnum
barnumčina vl. m. pejor.
humbug (hlučná, premrštená, krikľavá, zveličená reklama) amer. hovor. expr.
kohézia (p. príťažlivých síl, súdržnosť) lat.
propulzia (p. pohonných prvkov pri pohybe lietadla al. lode, ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode) lat. dopr.
didaktogénia (záporné p. učiteľa na žiaka) gréc. psych.
meteoropatia (škodlivé p. poveternostných zmien na nervovú sústavu človeka, živočíchy, rastliny) gréc. odb.
alelopatia (nepriaznivý vplyv jednej rastliny na druhú) gréc. bot.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnené duševné p. na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
teurgia (p. na nadprirodzené sily, aby slúžili človeku) gréc. porovnaj vplyvpríťažlivosť

ovplyvňovanie

ovplyvňovanie
influencia (vplyv, pôsobenie) lat.
ingerencia (vplyv, zasahovanie) lat. kniž.
interakcia (vzájomné o., pôsobenie) lat. kniž. a odb.
sugescia (podmanivé pôsobenie, vplyv na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
heterosugescia (o. citov, názorov a postojov bez rozumovej úvahy, vyvolané vonkajšími podnetmi) gréc. + lat. psych.
persuázia (o. postojov človeka presviedčaním) lat. kniž.
manipulácia
manipulovanie (násilné, bezohľadné riadenie, zaobchádzanie) lat. publ.
demagógia (zneužívanie zdanlivo rozumných, ale falošných argumentov na o., klamanie a zavádzanie ľudí, prekrucovanie) gréc.
lobbizmus
lobizmus
lobbing
lobovanie (o. poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý spoločenský záujem) angl. polit.
reklama (verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
píár
pí ár angl. hovor.
PR (cieľavedomé o. verejnosti so zámerom vytvorenia al. zachovania jej pozitívneho vzťahu k osobe al. organizácii odbor, odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou) angl. skr. porovnaj vplyvzásahpôsobenie

činnosť

činnosť 1 (vykonávanie práce, povolania, záujmu)
energeia gréc. filoz.
akcia (práca, pôsobenie; zámerná č., konanie s istým cieľom) lat.
aktivita
aktívnosť (zvýšená č., konanie všeobecne) lat.
hypoaktivita (znížená, oslabená č.) gréc. + lat. psych.
hyperaktivita (nadmerná neúčelná pohybová č., pohybový nepokoj) gréc. + lat. psych.
ofenzíva (rozsiahla útočná aktivita) lat.
agilita
agilnosť (horlivá č., horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.
organizácia (č. spočívajúca v usporadúvaní, príprave niečoho, príprava, riadenie, správa) gréc.-lat.
prax (účelná cieľavedomá č. meniaca skutočnosť; č. v určitom odbore s cieľom pripraviť sa na povolanie) gréc.
operácia (vykonávanie č., úkon, riadený postup) lat.
transakcia (peňažná, ekon. operácia, peňažný prevod, úkon, zmluva) lat. ekon.
špecialita (č., v kt. niekto vyniká) lat.-franc.
doména franc.
parketa (č., v kt. sa niekto vyzná, kt. rozumie) franc. hovor. publ.
-fikácia (utváranie) lat. v zlož. sl.
maratón (dlhá, namáhavá, náročná č.) vl. m. pren.
kampaň (č. proti niekomu al. niečomu, za niekoho al. niečo; zvýšená č. na splnenie úloh, najmä v poľnohospodárstve) franc.
permanencia (stála, trvalá, nepretržitá č.) lat. kniž.
spontánnosť
spontaneita (samovoľná, živelná, neuvedomená, dobrovoľná č., živelnosť, dobrovoľnosť) lat. kniž.
voluntarizmus (svojvoľné konanie, svojvôľa) lat. kniž.
partizánčina (svojvoľná, nezákonná č. na vlastnú päsť) franc. pren. pejor.
kooperácia (spolupráca, súčinnosť) lat.
team-work /tím-/ (spolupráca, súčinnosť skupiny úzko spolupracujúcich ľudí) angl. publ.
synergia gréc. kniž. a odb.
synergizmus (spoločné pôsobenie, spolupráca, spolupôsobenie, súčinnosť) gréc. odb.
šport (č. na posilnenie telesnej kondície spojená so súťažením a snahou o zvýšenie výkonu) angl.
publicistika lat.-franc.
žurnalistika franc.
žurnalizmus (č. zameraná na informovanie verejnosti a pôsobenie na ňu v masových informačných prostriedkoch, novinárstvo) franc. zried.
diplomacia (č. zameraná na uskutočnenie cieľov zahraničnej politiky rokovaním) franc.
justícia (č. súdov, súdnych orgánov, súdnictvo) lat.
judikatúra (rozhodovacia č. súdov) lat. práv.
delikvencia (protipráv. konanie, páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná č.) lat.
kriminalita (protipráv. konanie, páchanie trestných činov, trestná č., zločinnosť) lat. práv.
prekriminalita (protipráv. konanie, páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.
diverzia (záškodnícka č., rozvratníctvo, rozvracačstvo, záškodníctvo, najmä na nepriateľskom al. nepriateľom obsadenom území) lat.
subverzia (podvratná č., rozvratníctvo, podvratníctvo) lat.
sabotáž (zámerné ničenie, poškodzovanie, znemožňovanie výroby, dopravy a pod. z dôvodu odporu k štátnemu zriadeniu, záškodníctvo, rozvratníctvo) tur.-franc.
ilegalita
disidencia
disent lat.
underground /andergraund/ (tajná, podzemná, nepovolená, zakázaná, protizákonná, nezákonná, protipráv. č., podzemie) angl.
špionáž franc.
špiónstvo román.-nem.
rozviedka (prieskumná, výzvedná č., vyzvedačstvo) rus.
kontrašpionáž (č. zameraná proti nepriateľskej špionáži) lat. + franc. porovnaj konanie 1práca 1práca 2

sila

sila 1 (zdroj, príčina pohybu)
energia (s. schopná vykonávať prácu, miera rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu) gréc. fyz.
anergia (časť energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (časť energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
dynamo- (energia) gréc. v zlož. sl.
trakcia (ťažná s., pohon na dopravu, ťahanie dopravných prostriedkov bez vlastného pohonu) lat. dopr.
intenzia (napätie) lat. lek.
reakcia (s. vznikajúca ako odpoveď na pôsobenie inej sily) lat. fyz.
impakcia (nárazová s.) lat. odb.
gravitácia (príťažlivosť, príťažlivá sila) lat. fyz.
adhézia
adhéznosť
adhezívnosť lat. fyz.
adherencia
adherentnosť (príťažlivá s. medzi látkami, predmetmi, priľnavosť) lat. odb. a kniž.
kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.
repulzia (odpudivá s., odpudivosť) lat. fyz.
impedancia (odpor sústavy proti uvedeniu do kmitavého pohybu) lat. lek.
frikcia (s. pôsobiaca proti pohybu telesa, kt. je v dotyku s iným telesom, odpor, trenie) lat. fyz.
viskozita (odpor medzi časticami tekutiny pri prúdení, vnútorné trenie tekutín, väzkosť) lat. fyz.
tono-
-tonia (napätie, tlak) gréc. v zlož. sl.
horse power /horspaur/ (konská s., kôň, staršia jednotka výkonu) angl. fyz.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-lógia
-grafia
-nómia
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnológia
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpológia
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológia
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
daktyloskopia
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmácia
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonómia
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleobiológia
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
psychotronika
parapsychológia
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
ontológia
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
gnozeológia
epistemológia
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
axiológia
timológia
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
história
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafia
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
lingvistika lat.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegetika
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiotika
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
sémantika
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonemika
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomastika
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorika
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalistika
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentalistika
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanizmus lat.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
oftalmopédia
optopédia gréc.
tyflopédia
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

lekár

lekár
doktor lat. hovor.
felčiar nem. hovor. pejor.
medikus lat. zastar.
aeskulap
eskulap gréc. žart.
fyzikus gréc. zastar.
hakim arab.
iatro- /ja-/ gréc. v zlož. sl.
primár (vedúci oddelenia v nemocnici, prednosta) lat.
ordinár (vedúci odborný l. v nemocnici podriadený prednostovi oddelenia) lat. lek.
sekundár (l. podriadený prednostovi) lat.
medicinman (liečiteľ u prírodných národov, mastičkár, kúzelník, čarodejník) lat. + angl.
kuršmid nem. hovor. zastar.
felčiar nem. hist.
šarlatán (neodborný liečiteľ, mastičkár, ránhojič) franc. pejor.
protomedik
protomedikus (najvyšší krajinský, kráľovský, dvorný l.) gréc. + lat. hist.
hakim (l. v Oriente) arab.
demiurg (remeselník v starom Grécku, aj l., tvorca) gréc. hist.
šaman (liečiteľ, čarodejník, veštec u primitívnych kmeňov) sanskrit
veterinár (l. poskytujúci zdravotnú starostlivosť zvieratám, zverolekár) lat.
terapeut (l. liečiaci rôznym spôsobom, napr. diétou) gréc.
diagnostik (l. rozpoznávajúci a určujúci chorobu pacienta) gréc. lek.
hygienik (l. zaoberajúci sa ochranou zdravia a opatreniami, kt. ju zabezpečujú) gréc. lek.
konziliant
konziliár (účastník porady lekárov z rôznych odborov pri zložitých prípadoch, poradca) lat. lek.
alopat (l. liečiaci metódou snažiacou sa v tele vyvolať obranný mechanizmus liekmi opačného účinku) gréc. lek.
homeopat (l. liečiaci metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady podobné sa lieči podobným) gréc. lek.
magnetizér (liečiteľ liečiaci pomocou predpokladanej schopnosti živého tela pôsobiť na iné organizmy) gréc.-franc.
chiropraktik
cheiropraktik (l. liečiaci metódou založenou na mechanickom pôsobení na chrbticu so zámerom liečiť choroby v iných častiach tela) gréc. lek.
praktik (všeobecný l.) gréc. hovor.
internista (odborník na choroby vnútorných orgánov) lat.-nem.
chirurg gréc.
operatér (odborník v odbore, kt. používa mechanické pôsobenie na tkanivá a orgány rukou al. pomocou nástrojov) lat.-franc. gréc.
šéfchirurg (vedúci, hlavný chirurg) franc. + gréc.
kardiochirurg (l. zaoberajúci sa chirurgiou srdca, srdciar) gréc. lek.
traumatológ (l. zaoberaúci sa poraneniami, úrazmi) gréc.
anesteziológ (l. uskutočňujúci znecitlivenie; odborník v znecitlivení, zbavení bolesti) gréc.
resuscitátor (l. vykonávajúci obnovu základných životných funkcií napr. po úraze, operácii) lat. lek.
onkológ (l. zaoberajúci sa nádormi a nádorovými chorobami) gréc.
dermatológ (l. kožných chorôb) gréc. lek.
alergiológ (odborník v odbore, kt. sa zaoberá zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.
kardiológ (l. zaoberajúci sa srdcom a jeho chorobami, srdciar) gréc. lek.
hepatológ (l. zaoberajúci sa pečeňou a jej chorobami) gréc.
hematológ (l. zaoberajúci sa krvou) gréc. lek.
diabetológ (odborník na cukrovku) gréc. lek.
ortopéd (l. zaoberajúci sa vrodenými a získanými chybami a chorobami podporného a pohybového ústrojenstva) gréc.
reumatológ (l. zaoberajúci sa chorobami kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc. lek.
laryngológ (odborník na choroby hrtana) gréc.
otiater
otológ (ušný l.) gréc.
otorinolaryngológ (l. zaoberajúci sa ušnými, nosnými a krčnými chorobami) gréc.
oftalmológ gréc. lek.
okulista (l. zaoberajúci sa očnými chorobami) lat. zastar.
stomatológ (l. zaoberajúci sa chorobami zubov, ústnej dutiny a čeľustí, zubný l.) gréc.
foniater (l. zaoberajúci sa stavbou, chorobami a liečením hlasu, reči a sluchu) gréc. lek.
urológ (l. zaoberajúci sa chorobami močových ústrojov) gréc.
gynekológ (l. zaoberajúci sa chorobami ženských pohlavných orgánov) gréc. lek.
akušér franc. zastar.
tokológ (pôrodník) gréc. lek.
sexuológ (l. zaoberajúci sa pohlavným životom) lat. + gréc.
venerológ (l. zaoberajúci sa pohlavnými chorobami) lat. + gréc. lek.
logopéd (l. zaoberajúci sa poruchami reči a výslovnosti a ich nápravou) gréc.
pediater (l. zaoberajúci sa chorobami detského organizmu) gréc.
neonatológ (l. zaoberajúci sa vývojom a liečbou novorodencov, najmä predčasne narodených) gréc. + lat.
neurológ (l. zaoberajúci sa chorobami nervovej sústavy) gréc. lek.
psychiater (l. zaoberajúci sa duševnými chorobami) gréc. lek.
patológ (l. zaoberajúci sa chorobnými javmi a pochodmi v organizme) gréc. lek.
prosektor
sekant (patológ vykonávajúci pitvy) lat.
obducent (l. vykonávajúci pitvu mŕtvoly na zistenie príčiny smrti) lat. lek.
ad manu medici (do rúk lekára) lat.

práca

práca 2 (ľudská činnosť jako spoločenský jav)
akcia (činnosť, pôsobenie) lat.
akord (úkolová p. odmeňovaná podľa merných jednotiek, napr. od kusa) franc. hovor.
penzum (uložená, vymedzená p., úloha) lat. kniž.
brigáda (dobrovoľná, výpomocná, spoločensky užitočná p., najmä skupinová) franc.
subotnik (brigáda v sobotu v bývalom ZSSR) rus.
fuška (neoprávnene vykonávaná p., najmä remeselnícka) nem. hovor.
galeje (nútené trestanecké práce, najmä veslovanie na lodiach) tal. hist.
mita (nútená p. v Lat. Amerike, v baniach, poľnohospodárstve) indián.
katorga (nútené práce v Rusku za cára) gréc.-rus.
barščina (povinná nevoľnícka robota v cárskom Rusku) rus. hist.
akcidencia (príležitostná, vedľajšia p.) lat. zastar.
kooperácia (spolupráca, súčinnosť) lat.
team-work /tím-/ (spolupráca, súčinnosť skupiny úzko spolupracujúcich ľudí) angl. publ.
lekcia (školská úloha, cvičenie) lat.

vplyv

vplyv
influencia (pôsobenie, ovplyvňovanie) lat.
ingerencia (ovplyvňovanie, zasahovanie) lat. kniž.
sugescia (podmanivý v. na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
sugestívnosť
sugestivita (podmanivosť, pôsobivosť na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
facilitácia (priaznivý v. podmienok na priebeh duševných procesov, výkonnosti) lat. psych.
kontrola (v. na územie, výrobu a pod., správa, riadenie niečoho) franc.
maternát (rozhodujúci v. matky v rodine) lat. kniž.
paternát (rozhodujúci v. otca v rodine) lat. kniž.
alelopatia (nepriaznivý v. jednej rastliny na druhú) gréc. bot.
maritimita (v. morskej klímy na priľahlú pevninu) lat. meteor.
autorita (úcta, uznávaná vážnosť) lat.
prestíž (významnosť postavenia, vážnosť, dôstojnosť) franc. porovnaj pôsobenieovplyvňovanie

výsledok

výsledok
produkt lat.
rezultát lat. kniž. a odb.
efekt (účinok, účinnosť, pôsobenie) lat.
fakt (skutočná udalosť, jav, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť) lat.
facit (záver, zhrnutie) lat. kniž.
konklúzia (konečný úsudok, rozhodnutie, záver) lat. kniž.
output (v. pôsobenia výrobných faktorov, výstup výroby, výroba) angl. ekon.
skóre (v. al. stav šport. zápasu vyjadrený pomerom gólov, bodov) angl. šport.
remíza (nerozhodný v. šport. zápasu, hry) franc. šport.
debakel (veľká prehra, porážka, neúspech, pohroma) franc.
rekord (vrcholný, najlepší, mimoriadny v., najmä v športe) lat.-angl.
toto (celkový v. výhier pri dostihoch) lat.
mat arab.
šachmat perz.
šach mat (prehra súpera v šachu) perz. pozri prehra porovnaj záver 2

účinok

účinok
efekt (účinnosť, výsledok, pôsobenie) lat.
efektivita
efektívnosť lat.
eficiencia (účinnosť, výkonnosť, pomer medzi prínosom a nákladmi) angl.-lat.
katarzia (očisťujúci, povznášajúci, uvoľňujúci ú. vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
brizancia (ničivý ú. výbuchu na najbližšie okolie, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.
detonácia (zvukový účinok výbuchu) lat.
egutácia (ú. kvapkajúcej vody v jaskyniach) lat. geol.

súdržnosť

súdržnosť
kompaktnosť (celistvosť, súvislosť) lat.
konzistencia
konzistentnosť (stupeň, miera tuhosti al. hutnosti, tuhosť, hutnosť, pevnosť) lat.
solidarita
solidárnosť (pospolitosť, porozumenie, spoluúčasť, spolupatričnosť, svornosť rôzneho stupňa a formy, vzájomná podpora, zhoda, vzájomnosť) lat.
kolegialita
kolegiálnosť (priateľskosť, družnosť, svornosť, spolupatričnosť) lat.
monogamia (trvalá s. párov vtákov a cicavcov) gréc. zool.
kohézia (pôsobenie príťažlivých síl) lat.
tenacita (tuhosť) lat. odb.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 49. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.