Výsledky vyhľadávania

módny

módny franc.
fešácky angl.-nem. hovor. expr.
šik franc. hovor.
štramácky nem. hovor.
seladónsky vl. m. aj pejor.
fashionable /fešnebl/ (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusný, vkusne oblečený, uhladený, ladný, pekný, švihácky) angl. kniž.
apartný (vkusný, nápadný) franc. a. klobúk

pekný

pekný 1 (príjemne pôsobiaci na zmysly)
šik franc. hovor.
fešácky angl.-nem. hovor. expr.
módny franc.
štramácky nem. hovor.
seladónsky (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusný, vkusne oblečený, uhladený, švihácky) vl. m. aj pejor.
šarmantný (príťažlivý, pôvabný, čarovný) franc.-angl.
fashionable /fešnebl/ (vyberaný, vkusný, módny) angl. kniž.
graciózny (pôvabný, jemný) lat. kniž.
estetický (krásny, vkusný) gréc.
gustiózny (vkusný, vkusne vyzerajúci) lat. hovor. g. jedlo
parádny (nápadne p., ozdobný) špan. hovor.
cifrovaný (s ozdobami, ozdobný, ozdobený) maď.?
foremný (p. tvarmi, pekne tvarovaný, úhľadný, pravidelný) lat.
junónsky (krásny, urastený, driečny) vl. m. j. postava

ladný

šik franc. hovor.
fešácky angl.-nem. hovor. expr.
módny franc.
štramácky nem. hovor.
seladónsky (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusný, vkusne oblečený, uhladený, pekný, švihácky) vl. m. aj pejor.
šarmantný (príťažlivý, pôvabný, čarovný) franc.-angl.
fashionable /fešnebl/ (vyberaný, vkusný, módny) angl. kniž.
graciózny (pôvabný, jemný) lat. kniž.

ozdoba

cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.

vkusný

fešácky angl.-nem. hovor. expr.
šik franc. hovor.
štramácky nem. hovor.
seladónsky (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusne oblečený, uhladený, ladný, pekný, švihácky) vl. m. aj pejor.
estetický (pekný, krásny) gréc.
gustiózny (pekný, vkusne vyzerajúci, najmä o jedle) lat. hovor.
apartný (nápadný, osobitý) franc. a. klobúk
moderný franc.
in angl. hovor.
fashionable /fešnebl/ (dobovo obľúbený, zodpovedajúci dobovému vkusu) angl. kniž. byť in
decentný (slušný, jemný, nevtieravý, zdržanlivý, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.

uhladený

uhladený 2 (upravený)
módny franc.
fešácky angl.-nem. hovor. expr.
šik franc. hovor.
štramácky nem. hovor.
seladónsky (vyberaný v obliekaní, správaní, vkusný, vkusne oblečený, ladný, pekný, švihácky) vl. m. aj pejor.

obľúbený

moderný franc.
in (dobovo o., zodpovedajúci dobovému vkusu) angl. hovor. byť in
populárny (všeobecne o., známy, slávny) lat.
trendový (ladiaci s celkovým smerom vývinu) angl.

vyberaný

štýlový lat. š. nábytok
distingvovaný (slušný, jemný, uhladený, ušľachtilý, jemnocitný) franc.
gardový (výborný, výlučný, výnimočný) franc. g. voj. oddiel
delikatesný (jemný, vyberaný, lahodný) franc.
graciózny (jemný, pôvabný, ladný) lat. kniž.
nóbl (vznešený, jemný, panský, urodzený) franc. hovor.
salónny (spoločensky v., vycibrený, uhladený) franc.
aristokratický (vybraný, ušľachtilý, jemný, vznešený) gréc. kniž.
fajný (jemný, uhladený) nem. hovor.
kabinentný (vybraný, dokonalý, jedinečný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
elektívny lat. odb.
selektívny (výberový) lat.
exkvizitný (vzácny, znamenitý) lať. kniž. zastar.
fešácky angl.-nem. hovor. expr.
módny franc.
seladónsky vl. m. aj pejor.
šik franc. hovor.
štramácky (v. v obliekaní, správaní, vkusný, vkusne oblečený, uhladený, ladný, pekný, švihácky) nem. hovor.
fashionable /fešnebl/ (vkusný) angl. kniž. porovnaj výbornýakostný 1

ťahák

ťahák 1 (strhujúca kniha, film a pod.)
hit angl.
šláger (obľúbený, úspešný, módny, vyhľadávaný výrobok, trhák) nem. hovor. expr.
bestseller (kniha s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.

výrobok

fabrikát (továrenský, umelý v.) lat. aj pejor.
produkcia (súhrn výrobkov) lat.
output (výsledok, výstup pôsobenia výrobných faktorov) angl. ekon.
artikel (v. na predaj, tovar) lat.-nem.
substitút (v. nahradzujúci iný v. s podobnými vlastnosťami) lat. ekon.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny v. s osobitným poslaním a pod.) lat. hovor.
špécia (vybraný, osobitný, mimoriadny v., najmä potrav.) lat. hovor.
inovácia (nový v., novinka) lat.
hit angl.
šláger (obľúbený, úspešný, módny, vyhľadávaný v., ťahák, trhák) nem. hovor.
funglovka (nový v.) ? subšt.
no-name /nounejm/ (neznačkový v. s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.
aušus nem. hovor. expr.
brak nem.
šmejd nem. slang.
šrot (chybný, bezcenný v., tovar) nem. slang.
fušerina (chybný, nekvalitný v.) nem. slang.
typ (v. ako predstaviteľ série s charakteristickými znakmi) gréc.
prototyp (prvý skúšobný v. na sériovú výrobu) gréc. tech.
model (pôvodný v. slúžiaci ako vzor na výrobu ďalších kusov) tal.
etalón franc. fyz.
normál (model pomôcky, prístroja al. zariadenia predstavujúci meraciu jednotku príslušnej veličiny, meradlo základnej jednotky, základná miera) lat. tech.
bestseller (v. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.
naturálie (výrobky, najmä poľnohosp. plodiny, poskytované namiesto mzdy al. ako súčasť mzdy) lat.
konzerva (trvanlivá potravina v plechovom, sklenom al. plastovom obale, trvanlivé jedlo v obale, plechovka) franc.-nem. porovnaj plechovka
artefakt (umelo vyrobený predmet) lat. kniž. a odb.
eolit (kamenný artefakt z konca treťohôr, kt. ľudské opracovanie je sporné, pracovný nástroj) gréc. archeol.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. nádoba, prilba a pod.) gréc.
porcelán (v. z vypálenej hmoty zloženej z kaolínu, živca a minerálnych prísad) tal.-nem. porovnaj porcelán
keramika (v. z pálenej hliny, najmä hlinené nádoby) gréc. porovnaj keramika
šamot (v. zo žiaruvzdornej práškovej hmoty, drviny zo žiaruvzdorných zemín) tal.-nem.
rafinát (v. získaný čistením s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. tech.
textília (v. vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním, najmä plur. textílie) lat. porovnaj tehlanádobatkaninadrôtúborcukrík a pod.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.