Výsledky vyhľadávania

žid, Žid

Hebrej vl. m. zastar.
izraelita vl. m.
icík vl. m. hovor. pejor.
Semita (príslušník afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia, pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
helenista (ž. hovoriaci po gréc.) gréc. vl. m. hist.
Aškenáz (ž. zo strednej a východnej Európy, hebr. označenie)
Sefard (pôvodne špan. ž., vyhnaný po 1492 a teraz žijúci v Turecku, na Balkáne, v severnej Afrike a Holandsku)
Falaš (čierny, etióp. ž.) hebr.
maran (posmešné označenie násilne pokrsteného Ž. al. Maura, 15. – 16. st.) arab.-špan. hist.
Ahasver (večný ž., odsúdený na večné blúdenie za uderenie Ježiša Krista) vl. m.
diaspóra (Židia mimo oblasti svojho pôvodu, mimo Izrael) gréc.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

sviatok

anthesteria /-tes-/ (starogréc. aténsky s. na počesť boha Dionýza) gréc. hist.
jul (starogerm. s. na oslavu zimného slnovratu) lat.
sabat hebr.
šábes (žid. s., siedmy deň v týždni zasvätený pokoju a oddychu, pripadajúci na sobotu; s. všeobecne pren.) hebr. hovor.
pascha aram.-gréc.
pesach (žid. s. nekvasených chlebov, slávený po prvom jarnom úplnku, pripomínajúci vyvedenie z Egypta) hebr. náb.
chanuka (žid. náb. s. na pamiatku nového vysvätenia jeruzalemského chrámu, osemdňová slávnosť) hebr. náb.
purim /púrím/ (žid. s. pripomínajúci záchranu Židov pred prenasledovaním perz. kráľa, slávený koncom februára) hebr.
sukot (žid. týždenný s. slávený na jeseň pri vinobraní, pripomínajúci putovanie púšťou) hebr.
šavout (žid. s. slávený sedem týždňov po Veľkej noci) hebr.
jom kipur (najväčší žid. s., s. zmierenia) hebr. kniž.
epifánia (s. Troch kráľov, Zjavenie Pána, 6. januára) gréc. cirk.
Vianoce (tradičné pôvodne kresťanské sviatky spojené s obdarúvaním) nem.
halloween /helovín/ (večer pred s. Všetkých svätých) angl.
bajrám (jeden z hlavných moslimských sviatkov) perz.-tur.
sabantuj (národný s. Tatárov a Baškirov po skončení jarných prác na poli) tur. porovnaj slávnosť 1

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.
prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.
ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.
lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.
minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister
redaktor lat.-franc.
editor (člen redakcie) lat.
šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.
akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.
skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.
rover (starší p. skautskej organizácie) angl.
woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.
forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.
komparzista franc.-tal.
štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.
prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.
p. rodiny, rodu
antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.
benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.
patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.
nestor vl. m.
senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.
vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.
princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník
polit. smeru a pod.
reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.
jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.
neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.
tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.
fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.
islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.
revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.
nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.
šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.
pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.
maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.
feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.
sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.
monarchista gréc.
rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.
federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.
eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.
technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.
sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.
ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.
guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.
unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
pankáč angl.
punk /pank/
punker /panker/
panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.
hippie /-pi/ angl.
hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.
skinhead /-hed/
skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
p. armády, vojska, ozbrojených síl
paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.
komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.
partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.
četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.
ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.
milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.
vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.
gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.
mafián tal.
mafioso /-ózo/
mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik
p. spoločenskej al. polit. vrstvy
paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.
oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.
plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.
helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.
optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.
feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ
šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná
bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.
inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.
populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.
peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.
buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.
proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.
lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.
bíreš maď.
hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.
pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.
šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit
váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit
bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit
p. polit. organizácie
partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.
frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.
labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.
whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.
toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.
girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.
dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.
pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.
komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.
komunista (stúpenec komunizmu) lat.
boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.
eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.
socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.
marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.
stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.
maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
fašista (stúpenec fašizmu) tal.
nacista lat.
naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.
frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.
henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.
cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.
iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.
karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.
rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.
p. posádky
kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.
navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.
kozmonaut gréc.-rus.
astronaut gréc.-angl.
taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.
p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.
efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.
geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.
senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.
duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.
triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.
decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.
prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.
votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.
doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.
pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.
peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.
senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.
kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.
genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.
delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.
deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec
p. umeleckého smeru
ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.
surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
p. filoz. smeru
idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.
panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.
realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.
relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.
tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.
p. cirkvi
monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.
polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.
judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.
saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.
farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.
zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.
levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.
gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.
kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan
gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.
adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.
arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.
habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.
jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.
pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.
valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.
husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
arminián vl. m. hist. náb.
remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.
predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.
diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.
presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.
puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.
kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.
kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.
ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.
mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.
moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.
scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.
kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.
laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.
sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.
mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.
maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.
kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.
raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.
uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.
farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních
prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.
mohamedán vl. m.
moslim arab.
muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim
sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.
lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.
džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit
taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.
jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.
naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.
satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.
špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

kniha

kniha 1 (tlačené slovesné al. obrazové dielo v samostanom zväzku)
biblio- gréc. v zlož. sl.
titul lat. polygr.
publikácia (dielo vydané tlačou) lat.
lektúra (knihy na čítanie) lat. zastar. hovor.
brožúra (neviazaná k. menšieho rozsahu) franc.
booklet /buk-/
buklet (brožúra o hud. diele al. interpretovi priložená k hudobnému nosiču) angl.
paperback /pejperbek, pejprbek/ (k. s mäkkou lepenou väzbou vreckového formátu) angl. polygr.
skriptá (rozmnožené vysokoškolské učebné texty) lat.
preprint (predbežná publikácia rozmnožená v malom počte, predbežný výtlačok) angl. polygr.
adligát (samostané tlačené al. rukopisné dielo zviazané s iným, najmä obsahovo odlišným dielom, príväzok) lat. knih.
breviár (obľúbená, dôležitá k.) lat. pren.
enchiridion (príručka, rukoväť) gréc. kniž. zastar.
kompendium (príručka obsahujúca základné poznatky vedného odboru, stručný prehľad, rukoväť) lat.
vademecum /-mékum/ (sprievodca v určitom odbore, vrecková príručka, rukoväť) lat.
manuál (príručka obsahujúca návod, zbierku pokynov na použitie) lat.
repertórium (stručná, zhrnujúca príručka; príručka obsahujúca prehľad učebnej látky al. poznatkov z určitého odboru, na opakovanie) lat.
epitomé (príručka v určitom odbore) gréc. lit.
receptár (k. obsahujúca predpisy, návody na prípravu, pokyny, rady) lat.
bedeker (cestovná príručka, sprievodca) vl. m.
informatórium (k. podávajúca poučenie) lat. zastar.
digest (skrátené vydanie lit. diela, najmä v USA) angl.
chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.
foliant (k. veľkého formátu) lat.
biblia (veľká, objemná al. významná k.) gréc. pren.
bachant gréc. hovor.
bichľa (hrubá, objemná k.) nem. slang.
konvolút (k. vzniknutá zviazaním niekoľkých nesúvisiacich jednotiek) lat. knihov.
inkunábula (k. vytlačená, vydaná do roku 1500, prvotlač) lat.
paleotyp (tlač z obdobia od 1501 do 1550) gréc. odb.
aldinka (k. s malým formátom vyrobená v Benátkach v tlačiarni Manutiovcov) vl. m. hist. polygr.
krudo (k. v nezložených hárkoch) lat. polygr.
leporelo (skladacia obrázková k. z tuhého papiera pre deti) špan.
šalabachter (stará opotrebovaná špinavá k.) maď. hovor.
šalát (roztrhaná k. s uvoľneným listami) tal. hovor. expr.
kódex (rukopisná k. v pevných doskách, na dvojlistoch papyrusu al. pergamenu) lat.
bibliofília (vzácna, umelecky vypravená k. vydaná v malom náklade) gréc.
bestseller (k. s mimoriadnym úspechom, najlepším odbytom, trhák) angl.
prohibitum (zakázaná, nevhodná k.) lat.
libri prohibiti (zakázané knihy, pôvodne katolíckou cirkvou) lat.
almanach arab.-gréc.
annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lat. kniž. zastar.
analektá (zborník vybraných básní, listov a pod.) gréc. lit.
pandekty gréc.-lat.
digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.
efemerida (ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron.
archiválie (písomnosti, spisy, listiny, knihy a pod. uložené v archíve) gréc. + lat.
protokol (k. so sústavnými úradnými zápismi) gréc.
monografia (vedecké dielo podrobne rozoberajúce jeden problém, jednu otázku, jednu osobnosť) gréc.
román (veľké epické, najmä prozaické dielo so zložitým dejom, zobrazujúce život viacerých osôb vo vývoji) franc. lit.
sága (román podávajúci dejiny jedného al. viacerých rodov v niekoľkých pokoleniach) germ.
epopeja (rozsiahle románové dielo, najmä viacdielne, o hist. hrdinských činoch) gréc. lit.
pikareskný román (špan. dobrodružný román, s hlavným hrdinom z okraja spoločnosti, šibalom, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, 16. – 18. st.) špan. lit.
novela (prozaický útvar strednej veľkosti s pútavým príbehom a výrazným zakončením) tal. lit.
noveleta (krátka novela) lat. lit.
skaz (rus. rozprávačský ľudový žáner používajúci hovorovú reč, rozprávanie) rus. lit.
chua-pen (čín. poviedkový, rozprávačský žáner, 10. – 14. st.) čín. lit.
miscelanea (jednozväzková k. obsahujúca texty rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.
kalendár lat.
annuárium (k. obsahujúca súpis dní, týždňov a mesiacov bežného roka v časovom postupe, so zábavnou prílohou) lat. kniž. zastar. porovnaj kalendár 2
anály lat. kniž.
kronika (k. podrobne opisujúca hist. udalosti v časovom slede, letopis) gréc.
album (k. s kresbami a podpismi priateľov a pod. na pamiatku, pamätník) lat.
atlas (k. so súborom zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
erbovník nem.
armoriál (k. so zobrazeniami erbov, znakov hodnosti, moci, rodov, krajín, miest a pod. a uvedením ich držiteľov, najmä rukopisná) lat.
dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.
medailón (esejistický žáner o významnej osobnosti) tal.-franc.
non-fiction /-fikšn/ (žáner na rozhraní románu a reportáže, založený na faktoch) angl. lit.
utópia (k. opisujúca niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (k. vyvolávajúca pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (k. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (k. založená na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (k. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (k. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
western (k. s dobrodružným námetom z amer. divokého západu) angl.
kovbojka (dobrodružná k. zo života a prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
mayovka (dobrodružná k. zo života, prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružná k. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
vernovka (dobrodružná vedecko-fantastická k. od franc. spisovateľa J. Verna) vl. m.
detektívka (k. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
kriminálka (k. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (k. nemravne zobrazujúca pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúca z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
nervák (napínavá, vzrušujúca k. spôsobujúca napätie, vzrušenie) lat. hovor.
herbár (k. o liečivých rastlinách) lat. zastar.
bestiár (stredoveká k. s úvahami o živote zvierat) lat.
survey /servej/ (k. so zhrnujúcimi údajmi získanými na základe informácií z terénu, časopisov, kníh o určitom, najmä sociálnom jave) angl.
Kámasútra (k. o pohlavnej rozkoši, príručka erotiky) ind.
pragensium /-genzium/ (k. o Prahe) vl. m.
biblia (kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc.
antilegomenon (k. Nového zákona, kt. prijatie bolo pôvodne sporné) gréc. náb.
targúmy (preklad Starého zákona do aramejčiny) aram.
septuaginta (preklad Starého zákona z hebrejčiny do gréčtiny) lat.
vulgata (preklad biblie z gréčtiny a hebrejčiny do latinčiny) lat.
hexapla (preklad biblie do šiestich jazykov) gréc. teol.
oktapla (biblia v ôsmich jazykoch) lat. náb.
polyglota (biblia vo viacerých jazykoch, kvôli porovnaniu al. porozumeniu) gréc.
kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou) gréc.-lat.
katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
homiliár (zbierka kázní cirk. otcov vo forme výkladu biblických textov) gréc.-lat. cirk.
homília gréc. cirk.
postila (k. obsahujúca výklad biblického textu prečítaného pri omši) lat. cirk.
breviár (modlitebná k. rímskokatolíckych kňazov) lat.
epištolár (cirk. k. obsahujúca čítanie z listov apoštolov k veriacim) gréc.-lat. cirk.
horológium (k. modlitieb konaných povinne v určitých hodinách) gréc.-lat. cirk.
graduál (k. obsahujúca omšové spevy) lat. cirk.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (k. náb. piesní, básní, modlitieb so smutným al. s oslavným obsahom, pôvodne starozákonných žalmov) gréc. náb. lit.
žalmy (zbierka 150 básní, chválospevy, kniha Starého zákona) gréc.-nem.
kancionál (zborník náb. piesní s notami, spevník) lat.
antifnár (zborník bohoslužobných spevov so striedaním dvoch zborov na cirk. rok) gréc. cirk. hud.
funebrál (zbierka pohrebných piesní) lat. cirk.
evanjeliár (bohoslužobná k. obsahujúca úplný text štyroch evanjelií) gréc.
evanjelistár (bohoslužobná k. obsahujúca úryvky z evanjelií čítaných pri omši) gréc. cirk.
misál (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby a čítanie používané pri omši, omšová k.) lat. cirk.
pontifikál (bohoslužobná k. obsahujúca texty pre biskupa okrem omše) lat. cirk.
lekcionár (bohoslužobná k. obsahujúca epištoly, čítanie a evanjeliá pre jednotlivé dni cirk. roku) lat. cirk.
sakramentár (bohoslužobná k. obsahujúca modlitby používané pri omšiach a pri udeľovaní sviatosti, 6. – 9. st.) lat. cirk. hist.
vesperale /-rá-/ (katolícka bohoslužobná k. s nešporovými textami a notáciou) lat. cirk.
plenár (stredoveká bohoslužobná k. s textami čítanými počas omše) lat. cirk.
agenda (príručná bohoslužobná k. s modlitbami a predpismi) lat. cirk.
rituál (k. s obradovými predpismi a zvyklostí pri výkone bohoslužieb) lat. cirk.
penitenciál (k. cirk. pravidiel na stanovenie trestu za hriechy) lat. cirk.
bullárium (zbierka pápežských listín) lat. hist.
agenda (zbierka bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
mineja (bohoslužobná k. vo východných cirkvách obsahujúca spevy na všetky mesiace v roku) gréc.-rus. cirk.
euchológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
menológium (bohoslužobná k. v pravoslávnej a gréckej cirkvi obsahujúca legendy o svätých na každý deň) gréc. cirk.
triód (bohoslužobná k. na veľkonočné obdobie v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
oktoich (zbierka liturgických spevov východných cirkví) gréc. hist. cirk.
damaskín (rukopisný zborník kázní a poučení, Bulharsko, 17. – 18. st.) vl. m.
legenda (lit. veršovaný al. prozaický útvar rozprávajúci o živote a skutkoch cirk. svätcov) lat. lit.
hagiografia (žáner, kt. námetom sú životné príbehy a činy svätcov, príbehy zo života, životopisy svätcov) gréc. cirk. hist.
pasionál (zbierka životopisov svätých, svätcov) lat. cirk.
prológ (zbierka krátkych životopisov svätých zostavená podľa kalendára) gréc. cirk.
synaxár (zborník legiend zo života svätých v pravoslávnej cirkvi) gréc. náb.
lucidár (stredoveká náučná príručka poučujúca o bohu a svete formou rozhovoru) lat. hist.
talmud (zbierka žid. náb. zákonov a právnych predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.
gemara (zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej časti talmudu) hebr.
mišna (zbierka ústnej tradície rabínskych výkladov tóry, súbor zásad náboženského práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
tefila (žid. modlitebná k.) hebr.
korán (základná náb. posvätná k. islamu, zbierka Mohamedových výrokov) arab.
alkorán (starší názov koránu) arab.
sunna (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u sunitov) arab. náb.
achbar (k. s práv. a morálnymi predpismi na základe výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov, u šiitov) arab. náb.
hadís (zbierka, súbor výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
avadána (zbierka legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.
sútra (príručka, zbierka s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi, v brahmanizme) sanskrit lit.
manudharma (staroind. lit. pamiatka brahmanizmu) ind. lit.
purány (posvätné ind. texty hinduizmu zachytávajúce staroind. legendy, 4. – 6. st.) sanskrit
tantra (náb. texty obsahujúce učenie tantrizmu, prúdu v hunduizme, kt. vznikol spojením kultu boha Šivu a budhizmu) sanskrit náb.
véd (najstaršie ind. náb. a filoz. lit. pamiatky) sanskrit
sanhity (štyri zbierky hymnov, 12. – 10. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit
brahmana (opisy a výklady obetných obradov, 10. – 8. st. pr. n. l., súčasť véd) sanskrit náb.
áranjaky (zbierky symbolických filoz. úvah, súčasť véd) sanskrit náb. filoz.
upanišáda (staroind. náb. filoz. knihy obsahujúce komentáre k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit
pančatantra (staroind. zbierka poučných bájok, rozprávok a príbehov) sanskrit lit.
njájasútra (traktát ind. filoz. školy, podľa kt. poznanie vedie k odstráneniu zla a utrpenia) sanskrit filoz.
šástra (staroind. príručka al. odb. spis) sanskrit hist. lit.
zendavesta (posvätné knihy starých Peržanov) perz. porovnaj dielozbierka 2slovník 1učebnica

modlitba

oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

zbierka

zbierka 2 (súbor textov, kniha so súborom textov)
album (z. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
chrestomatia (súbor vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc.
almanach arab.-gréc.
annuárium (zborník lit. prác, ročenka) lať. kniž. zastar.
analektá (zborník vybraných básní, článkov, listov a pod.) gréc. lit.
silvae /-vé/ (z. krátkych básnických a prozaických útvarov v starorím. a renesančnej literatúre) lat. lit.
romancero /-se-/ (z. krátkych lyricko-epických básní s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom) špan. lit.
diiván (z. básní arab., perz. a tur. poézie) arab.
miscelanea (jednozväzková z. textov rôznych autorov a rozmanitého obsahu bez tesnej súvislosti) lat. lit.
diplomatár (z. plných znení hist. písomností) gréc. hist.
pitaval (z. súdnych, kriminálnych prípadov, súdničiek) vl. m. lit.
normálie (z. predpisov, záväzných pravidiel) lat.
kódex (z. zákonov odvetvia práva) lat. práv.
pandekty gréc.-lat.
digesta (zborník výťahov zo spisov rím. právnikov vydaný 533 Justiniánom I.) lat.
tóra (žid. náb. zákon, žid. mravné a obradné predpisy) hebr. náb.
talmud (z. žid. náb. zákonov a práv. predpisov, súbor poučiek a výkladov žid. učencov) hebr. náb.
kánon (súbor textov, kníh, uznaných, vyhlásených, napr. cirkvou za záväzné) gréc.-lat.
katechizmus (súbor článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
korán (základná náb. posvätná kniha islamu, z. Mohamedových výrokov) arab.
šariá (súbor práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
sútra (príručka, z. s krátkymi ľahko zapamätateľnými pravidlami, výrokmi a výkladmi v brahmanizme) sanskrit lit.
avadána (z. legiend z obdobia neskorého ind. budhizmu o činoch významných budhistických osobností) sanskrit hist. náb.
pančatantra (staroind. z. poučných bájok, rozprávok a príbehov v sanskritskom jazyku) ind. lit.
efemerida (zborník, ročenka s údajmi o polohách nebeských telies v jednotlivých dňoch) gréc. astron. porovnaj súbor 1kniha 1

zákon

zákon 3 (ustálené spoločenské pravidlo, zvyklosť, obyčaj)
lex non scripa /skrip-/ (nepísaný z., obyčajové p.) lat.
daimonion (vnútorný hlas odvracajúci od nesprávneho, postupne hlas boží, svedomia, rozumu, mravnosti, mravný z.) gréc. filoz.
tóra (žid. náb. z., žid. mravné a obradné predpisy) hebr. náb.
fas (božský z., na rozdiel od ľudského, v starom Ríme) lat. hist.
kerem (z. kliatby, sľub o obetovaní človeka, zvieraťa al. majetku bohu)
omerta (mafiánsky z. mlčanlivosti) tal.
biblia (Starý a Nový z., kanonizované knihy kresťanského a žid. náboženstva, Písmo sväté) gréc. porovnaj kniha 1kniha 2

spoločenstvo

spoločenstvo 1 (organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií so spoločnými cieľmi al. záujmami, zväzok)
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spolok) lat. franc. kniž.
komora (združenie na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
gilda (s. s hosp., náb. a stavovskými cieľmi, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy v stredoveku) nem. hist.
hanza (stredoveký obchodný zväz, spolok severonem. miest, 13. – 17. st.) nem. hist.
grémium (s. osôb určitého zamerania, najmä obchodníkov, živnostníkov; s. stavovských organizácií, združenie) lat.
fórum (s. usilujúce sa niečo presadiť, povolané niečo posúdiť) lat.
komúna (spoločnosť, združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
societa (spoločnosť, združenie) lat. kniž. a odb.
komunita (s. ľudí al. živočíchov) lat.
diaspóra (národnostné, etnické al. náb. s. v cudzom prostredí, s. rozptýlené v inom s.) gréc. odb.
golet (žid. s. v inonárodnom prostredí) hebr.
ghetto (komunita oddelená od ostatnej spoločnosti, najmä obyvateľov určitého vyznania al. rasy) vl. m. hebr. žid., černošské g.
farnosť (s. veriacich okolo kostola, cirk. obec) nem. cirk.
denominácia (protestantské s., obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
kongregácia (združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
konvent (zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
sekta (náb. s. odlúčené, odštiepené od cirkvi) lat.
Commonwealth /komonvels/ (Brit. s. národov, do 1947) angl. polit.
etnikum (skupina ľudí spojených spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné s., národ, národnosť) gréc.
leonina societas (nevýhodné spojenectvo, <i>spojenectvo s levom</i>) lat. kniž. porovnaj spoločnosť 1skupina 2združenie

pečivo

žemľa (biele polguľovité p.) lat.-nem.
kaizerka (druh žemle, hviezdička) nem. potrav.
krodón (vyprážaná žemľa) lat.-franc.
brioška (jemné sladké al. slané p. rôzneho tvaru) franc. potrav.
kiflik (p. v tvare rožka) nem. hovor.
croissant /kroasan/ (jemné lístkové biele p., najmä plnené) franc.
pagáč (pečené múčne jedlo okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
makrónka (drobné cukrovinkové p. z kokosovej múčky, mandlí al. orieškov) tal.-franc. kuch.
fánka (p. vyprážané na masti z jemného kysnutého cesta s plochým tvarom) maď. kuch.
dalamánok (podlhovasté p. z chlebového cesta) franc. nespis.
piškóta (ľahké p. z cesta z múky, cukru a vajec v tvare tyčinky al. kolieska) tal.-nem.
biskvit (p. z cesta z múky, cukru a vajec, suché trvanlivé sušienky) franc. potrav.
keks (drobné trvanlivé p., sušienka) angl.
kreker (dobné krehké trvanlivé p., najmä slané) angl. potrav.
krémovník franc.
krémeš (jemné lístkové krémové p.) maď. hovor.
doboš (jemné vrstvené p.) vl. m. cukrov.
pité franc. kuch.
pocheraj (jemné p.) germ.-franc. kuch. zastar.
torta (jemné p. pečené v celku v okrúhlej forme, s krémovou náplňou) lat.-nem.
pišinger (oblatková torta) vl. m. hovor.
malakov (torta z piškót preložená krémom, so šľahačkou a pod.) vl. m. kuch.
pasians (liate p. rôzneho tvaru, s otvorom) franc.
marcipán (jemný perník, medovník) tal.
barches (žid. nekysnuté sviatočné p.) hebr.
maces (žid. veľkonočné p., nekvasený chlieb v tvare tenkých plátkov) hebr. potrav. porovnaj oplátka

znalec

špecialista lat.-franc.
majster lat.-nem.
macher nem. hovor. expr.
šajba (odborník) rus. slang.
expert (odborník, poradca) lat.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný odborník) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.
suverén (odborník, kt. niečo vynikajúca ovláda) franc. hovor.
káder (šikovný človek, odborník) franc.
kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
polyhistor (z. mnohých vedných odborov) gréc.
kritik gréc.
kritikus (odborný znalec a posudzovateľ umeleckého al. vedeckého diela) gréc. zastar. expr. aj iron.
verifikátor (overovateľ správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.
audítor (overovateľ vedenia účtovníctva, ročnej závierky a pod.) lat. odb.
estét gréc. aj pejor.
schöngeist /šöngajst/ (z. a vyznávač krásy a umenia) nem. kniž. zried.
kulinár lat.
gastronóm (odborník v kuchárskom umení, z. prípravy jedál, kuchár) gréc.-franc.
fajnšmeker nem. subšt.
gourmet /gur-/ franc.
gourmand /gurmán/ franc.
gurmán franc.
gurmand (labužník, milovník, z. vyberaných jedál) gréc.-franc.
exegéta (vykladač správneho zmyslu textu, najmä biblie) gréc.
masoret hebr.
tradenti (žid. vykladač Starého zákona, 6.-8.st.) ? náb.
talmudista (vykladač talmudu, zbierky žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
ulema (mohamedánsky vykladač náboženstva a zákonov, z. zákonov, práv. poradca) arab.+tur. porovnaj odborník
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 80. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.