Výsledky vyhľadávania

výrobný

výrobný
produkčný lat.
produktívny (schopný vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.

podnikateľ

podnikateľ
businessman
biznismen (p. vo väčšom rozsahu) angl.
producent (výrobný p., výrobca) lat.
akordant (malý p., najmä v stavebníctve) franc.
finančník (p. v peňažníctve) franc.
impresário (p. v oblasti div. a hud. programov) tal.
nepman (p. v období tzv. novej ekonomickej politiky v sov. štáte umožňujúcej niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. + angl.
buržuj
buržoa franc.
kapitalista (vykorisťovateľ, bohatý meštiak, vlastník výrobných prostriedkov) lat. porovnaj obchodník

obnoviť

obnoviť
renovovať (obnovovať, opraviť, opravovať, uviesť, uvádzať do nového stavu) lat. kniž.
rekonštruovať (obnovovať, uviesť, uvádzať do pôvodného stavu) lat.
reštaurovať (obnovovať, opraviť, opravovať, uviesť, uvádzať do pôvodného stavu, pamiatku, režim, zriadenie, pomery) lat.
regenerovať (obnovovať pôvodný stav) lat.
revitalizovať (obnovovať, oživiť, oživovať životné funkcie, prostredie, stavbu a pod.) lat.
reprodukovať (obnovovať, opakovať výrobný proces) lat. ekon.
inovovať lat.
remontovať (obnovovať) lat. + franc.
reštituovať (obnovovať, uviesť, uvádzať do pôvodného stavu, podoby) lat. odb.
rehabilitovať (obnovať, vrátiť, vracať, navrátiť česť, dobrú povesť, práva, spoločenské postavenie, ospravedlniť, ospravedlňovať; obnovovať, vrátiť, vracať funkciu, schopnosť, pohyblivosť, nápravným cvičením, po chorobe al. úraze lek.) lat.
pacifikovať (obnovovať mier a poriadok, najmä násilím, urovnať, urovnávať nepokoje, potlačiť, potlačovať vzburu, upokojiť, upokojovať) lat.
resuscitovať
reanimovať (obnovovať základné životné funkcie, napr. po úraze, operácii, oživiť, oživovať, kriesiť, vzkriesiť) lat. lek.
dekódovať lat.
dešifrovať (obnovovať pôvodný tvar informácie, previesť, prevádzať informáciu z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej, lúštiť, rozlúštiť, vylúštiť) lat. + arab.-franc.
revolvovať (o. úver, vklad) angl. fin.

statok

statok 2 (výrobný al. existenčný prostriedok)
komodita (s. al. služba ako predmet obchodu, najmä medzinárodného) lat. obch. porovnaj tovar

opakovať

opakovať 2 (robiť ešte raz to isté)
reprízovať (druhý a ďalší raz o. predstavenie, dram. al. hud. dielo) franc.
reprodukovať (o., obnovovať výrobný proces) lat. ekon.
dublovať franc.
dupľovať lat. hovor.
reduplikovať (zdvojovať) lat. kniž. a odb.
korepetovať (nacvičovať úlohy so spevákmi al. členmi baletu opakovaním, o. úlohy, skúšať) lat.
repetovať (o. školský ročník) lat. škol. zastar.
repete lat. hovor.
ancora /anko-/ (opakovať!, znovu, ešte raz) tal. hud.
bis (dvakrát, dva razy, znovu) lat.
da capo /dakápo/ (o. od začiatku) tal. hud.

zopakovať

zopakovať 2 (urobiť ešte raz to isté)
reprízovať (druhý a ďalší raz z. predstavenie, dram. al. hud. dielo) franc.
reprodukovať
zreprodukovať (z., obnoviť výrobný proces) lat. ekon.
dupľovať
zdupľovať lat. hovor.
reduplikovať (zdvojiť) lat. kniž. a odb.
repete lat. hovor.
ancora /anko-/ (zopakovať!, znovu, ešte raz) tal. hud.
bis (dvakrát, dva razy, znovu) lat.
da capo /dakápo/ (z. od začiatku) tal. hud.

schopný

schopný
talentovaný (s. na určitú činnosť, nadaný) gréc.-lat.
perspektívny (nádejný, sľubný) lat.
disponovaný (s. niečo konať) lat.
potentný (spôsobilý; s. uskutočniť súlož so ženou lek.) lat.
charizmatický (s. blahodarne pôsobiť na ľudí, nadaný) gréc.
štont (súci) nem. hovor. zastar. najmä v spoj. „byť š.“
fit (zdravý, svieži, pripravený, zdatný) angl. hovor.
energický (s. rázne konať, rázny, rozhodný, dôrazný, silný, činorodý) gréc. porovnaj rozhodný
produktívny (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť, výrobný) lat.
kvalifikovaný (spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, školený, vzdelaný) lat.
kompetentný (spôsobilý, oprávnený rozhodovať, povolaný, odborný) lat.
aplikovateľný (s. použitia, uplatnenia, prispôsobenia, použiteľný, uplatniteľný) lat.
proteovský (s. neustálych premien, premenlivý) vl. m. kniž.
adaptabilný lat. kniž. a odb.
adaptívny (s. prispôsobenia, prispôsobivý) lat. odb.
euryekný (s. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, prispôsobivý) gréc. biol. ekol.
reaktivny lat. kniž. a odb.
reaktibilný (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. biol.
rezistentný (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolný) lat.
mimetický (s. napodobňovať, napodobňujúci, prispôsobivý) gréc. kniž.
mutabilný (s. zmeny, tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
percepčný
perceptívny lat. odb.
receptívny (s. vnímať, vnímavý) lat. kniž. porovnaj vnímavý
reverzibilný lat. chem.
reverzný (s. prebiehať v opačných smeroch, vratný) lat. odb.
imúnny (odolný proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek. i. organizmus
patogénny (s. vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodný) gréc. biol. lek.
likvidný (s. platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
solventný (s. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
hygroskopický (s. pohlcovať a udržiavať vlhkosť) gréc. odb.
elastický (s. samovoľne sa vrátiť do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, ohybný, pružný) gréc.-lat. odb.
solubilný (s. rozpúšťať sa v roztoku) lat. chem.
lyofilný (s. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, rozpustný) gréc. chem. porovnaj rozpustný
eurytopný (s. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol. e. organizmus
eurytermný (s. znášať široké výkyvy teploty) gréc. biol. e. organizmus
nidifúgny (s. hneď po narodení opustiť hniezdo a žiť samostatne) lat. zool.

činiteľ

činiteľ 2 (okolnosť, (spolu)pôsobiaca sila)
subjekt lat. kniž.
faktor lat.
gén (faktor dedičnosti, jednotka genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha) gréc. biol.
ekos (faktor vonkajšieho prostredia) gréc. biol.
mutagén (faktor vyvolávajúci zmeny, obmeny u živých organizmov, fyz. al. chem.) lat. + gréc. genet.
noxa (príčina vyvolávajúca chorobu, škodlivina) lat. lek.
patogén (choroboplodný č. schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
agens (príčina vyvolávajúca niektoré javy, aktívna, č., pôvodca) lat. kniž. a odb.
moment (č., okolnosť, hľadisko) lat.
pilier (základný č.) román. kniž. pren.
determinant (určujúci č.) lat.
médium (sprostredkujúci č.) lat. odb.
koeficient (spoločný, súčiniteľ pri neznámych al. premenných v matematických výrazoch) lat. mat.
korektív (opravný, nápravný, vyrovnávajúci č.) franc.
psychoid (sprostredkujúci č. medzi hmotným, fyzickým, biologickým a nehmotným, duševným) gréc. filoz. psych.
kapitál (výrobný č. mimo práce a pôdy) lat. ekon.

dielec

dielec
prefabrikát (dopredu hromadne vyrobený stavebný výrobný d.) lat. stav.
panel (veľký plošný d. z betónu, dreva a pod. pre montované stavby) lat.-hol. stav.
sendvič (panel z dvoch al. viac vrstiev určitej látky spojených inou látkou) vl. m. tech. pren.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
celta (stanová plachta, stanový d.) nem. slang. porovnaj nosník

priestor

priestor
-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
fórum
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostrum
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambo
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
osárium
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
dopravný p.:
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kajuta
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
depo
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
lodžia
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sanssouci
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéna
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
galgala
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Armageddon
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytérium
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
apsida
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kaaba
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
manier
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
stratégia
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrakcia
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regres
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulácia
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
plejbek
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.
postup liečenia pozri liečenie
postup merania pozri meranie
postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie
postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 12. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.