činiteľ

činiteľ 2 (okolnosť, (spolu)pôsobiaca sila)

subjekt lat. kniž.

faktor lat.

gén (faktor dedičnosti, jednotka genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha) gréc. biol.

ekos (faktor vonkajšieho prostredia) gréc. biol.

mutagén (faktor vyvolávajúci zmeny, obmeny u živých organizmov, fyz. al. chem.) lat. + gréc. genet.

noxa (príčina vyvolávajúca chorobu, škodlivina) lat. lek.

patogén (choroboplodný č. schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.

agens (príčina vyvolávajúca niektoré javy, aktívna, č., pôvodca) lat. kniž. a odb.

moment (č., okolnosť, hľadisko) lat.

pilier (základný č.) román. kniž. pren.

determinant (určujúci č.) lat.

médium (sprostredkujúci č.) lat. odb.

koeficient (spoločný, súčiniteľ pri neznámych al. premenných v matematických výrazoch) lat. mat.

korektív (opravný, nápravný, vyrovnávajúci č.) franc.

psychoid (sprostredkujúci č. medzi hmotným, fyzickým, biologickým a nehmotným, duševným) gréc. filoz. psych.

kapitál (výrobný č. mimo práce a pôdy) lat. ekon.

škodlivina

exhalácia

exhalát (pevná, kvapalná a plynná odpadová látka vypúšťaná do ovzdušia, znečisťujúca ovzdušie) lat. tech.

patogén (choroboplodný činiteľ schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.

noxa (príčina vyvolávajúca chorobu) lat. lek.

príčina 1 (to, čo niečo spôsobuje)

causa proxima /kauza/ (bezprostredná, priama p.) lat. práv.

causa remota /kauza/ (vzdialená, nepriama p.) lat. práv.

causa mortis /kauza/ (p. smrti) lat. práv.

agens (aktívna p. vyvolávajúca niektoré javy, činiteľ, pôvodca kniž. a odb.; pôvodca chorobného procesu, choroby, nákazy lek.) lat.

stresor (p. nadmerného napätia organizmu, stavu organizmu pri nadmernej záťaži) angl. lek.

noxa (p. vyvolávajúca chorobu, škodlivina) lat. lek.

etiopatogenéza (súbor príčin vzniku choroby) gréc. lek.