Výsledky vyhľadávania

zrnitosť

zrnitosť
granulácia lat. odb.

postup

postup 1 (spôsob konania; ustálený spôsob práce)
proces lat.
prax gréc.
úzus (bežný, obvyklý p.) lat. kniž.
operácia (riadený p., výkon, vykonávanie činnosti, úkon) lat.
akcia (zámerný p. s istým cieľom) lat.
metodika (pracovný p.) gréc.
praktika (osvedčený p.) gréc.
procedúra (zvyčajný p. najmä zložitý) lat.
metóda (p. na dosiahnutie cieľa; p. získavania poznatkov) gréc.
mechanizmus (ustálený, samovoľný, neuvedomelý p.) gréc.
technika (súbor postupov, prostriedkov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt) gréc.
know-how (súbor výrobných, tech. a obch. postupov a znalostí ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
rutina (ustálený, mechanický, netvorivý p. v určitej činnosti) franc. aj pejor.
manier
maniera (ustálený, opakujúci sa, vyhranený p. práce, tvorby) franc.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (obratný p., premyslené konanie, ťah, úskok) franc.
scenár (postupnosť, rozpis krokov pri dosahovaní cieľa, plán) gréc.-lat. pren. publ.
program (vopred stanovený sled, náplň, obsah nejakej činnosti, najmä kultúrneho podujatia, rokovania) gréc.
maršruta (nariadený, prikázaný p.) franc.-nem. hovor.
stratégia
taktika (premyslený, zámerný p. pri určitej činností vedúcej k dosiahnutiu určeného cieľa) gréc.
diplomacia (obratný, premyslený p., umenie rokovať, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren.
indukcia (myšlienkový p. od jednotlivého, jedinečného k všeobecnému) lat. log.
dedukcia (myšlienkový p. od všeobecného k jednotlivému) lat. filoz.
analýza (vedecká metóda rozkladajúca jav al. predmet na jednotlivé časti na zistenie jeho vlastností) gréc.
syntéza (spojenie, zjednotenie jednotlivých častí do celku) gréc.
konkretizácia lat. odb.
hypostáza (p. spredmetňovania, zvecňovania myšlienkových javov a procesov) gréc. filoz.
abstrakcia
abstrahovanie (p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie) lat.
generalizácia (metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie) lat.-franc. kniž.
redukcionizmus (metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie) lat. filoz.
heuristika (metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov) gréc.
synkríza (metóda poznania sveta u Komenského) gréc. filoz.
štrukturalizmus (vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku) lat.
dubitácia (rečnícky p., predstieranie váhania, hľadania riešenia na upútanie pozornosti) lat. kniž.
chronológia (určovanie časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
emanácia (p. vznikania nižšieho z vyššieho, vzniku sveta výronom božstva) lat. filoz.
liturgia (bohoslužobný p.) gréc.-lat.
hermeneutika (súbor pravidiel výkladu textov, jazyka, diel a pod.) gréc. filoz.
regres
regresia (spätný p., pochod, vývoj, návrat do predchádzajúceho stavu, na prekonaný stupeň vývoja, ústup) lat. kniž. a odb.
glotogónia (p. vzniku ľudskej reči) gréc. lingv.
glotogenéza (p. vzniku jazykov al. jaz. skupín) gréc. lingv.
etnogenéza (p. vzniku národností a národov z rodov a kmeňov) gréc.
hominizácia (p. telesných a sociálnych zmien od primátov k človeku, poľudštenie) lat. antrop.
sapientácia (p. vývoja k vyspelému človeku s rozvinutým rozumom) lat. antrop.
antropogenéza (p. vzniku, vývoja a vytvárania človeka ako biol. a sociálnej bytosti) gréc. odb.
senescencia (proces starnutia) lat. lek.
reakcia (pochod, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky) lat. chem.
syntéza (p. získavania zložitých chemických látok z jednoduchších, zlučovanie) gréc. chem.
fotosyntéza (základný metabolický p., premena kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
homogenizácia (p. prevedenia rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
vulkanizácia (p. pretvárania kaučuku na technickú gumu ohrevom a pôsobením činiteľov) vl. m. tech.
humifikácia (pôdotvorný proces) lat. odb.
fosilizácia lat. geol.
petrifikácia (p. vedúci k skameneniu odumretého organizmu, skamenenie) gréc. + lat. kniž. a odb.
intuskrustácia (petrifikácia, ak minerálne látky prenikajú do organických zvyškov a tam sa usadzujú) lat. + nem.
granulácia
granulovanie (p. úpravy látok do stavu zrnitosti, tvorenie zrniek, hrudiek) lat.
flokulácia (p. úpravy vody urýchľovaním usadzovania malých častíc pridávaním prísad do kalov, vločkovanie, zrážanie) lat. vod.
industrializácia (p. premeny poľnohosp. krajiny na priemyselnú, spriemyselnenie, zavedenie priemyslu) lat.
technológia (výrobný p. pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
plejbek
playback /plejbek/ (p. využívajúci vopred nahratý zvukový záznam v televízii, filme a pod.) angl.
aurea mediocritas /-kri-/ (zlatá stredná cesta k šťastiu) lat. kniž.
postup liečenia pozri liečenie
postup merania pozri meranie
postup vyšetrovania pozri vyšetrovanie
postup vyučovania pozri vyučovanie porovnaj spôsob 1

tkanivo

tkanivo 1 (súhrn buniek rovnakej stavby a funkcie)
histo- gréc. v zlož. sl.
blastém (zárodočné t., zárodočný list) gréc. biol.
prozenchým (základné t. rastlín) gréc. bot.
epiderma (ochranné krycie t. rastlinných orgánov, pokožka tvorená jednou vrstvou buniek) gréc. bot.
parenchým (t. rastlín z tenkostenných buniek) gréc. bot.
sklerenchým (t. rastlín tvorené bunkami s hrubými stenami) gréc. bot.
pulpa (t. tvoriace vnútornú časť niektorých plodov, dužina, dreň) lat. bot.
nucellus (t. vypĺňajúce vajíčko rastlín, pletivové jadro) lat. bot.
fibra lat. lek.
fibro- lat. v zlož. sl.
ino- (mäkké spojivové t., väzivo) gréc. v zlož. sl.
granulácia (väzivové t. novoutvorené v období hojenia) lat. lek.
cikatríza (väzivové t. nahradzujúce zničené t., jazva) lat. lek.
kalus (novoutvorené väzivové al. kostné t. v mieste zlomeniny) lat. lek.
pulpa lat. anat.
pulpo- (bunkové al. riedke väzivové t. vnútri niektorých orgánov, dreň) lat. v zlož. sl.
medulla
medula lat. anat.
medullo-
medulo- (dreň orgánov, kostí) lat. v zlož. sl.
myelo-
-myelia (dreň) gréc. v zlož. sl.
špik (kostná dreň) nem. hovor.
osteoid (nespevnené kostné t.) gréc. biol.
spongióza (hubovité kostné t.) gréc.-lat. anat.
retikulum (sieťovité t.) lat. biol.
epitel (t. z buniek uložených tesne vedľa seba, výstelka) gréc. anat.
dentín (zvápenatelé zubné t., zubovina) lat. lek.
parodont (t. v okolí zubov) gréc. anat.
gangréna (odumreté miestne t. zmenené vonkajšími vplyvmi, sneť) gréc. lek.
mumifikácia (suchá sneť) arab.-perz. + lat. lek.
sfacelus (vlhká sneť) lat. lek.
emfyzematózna sneť (plynatá sneť) gréc. lek.
sekvester (odumreté t., odumretá časť tkaniva) lat. lek.
dekubit
dekubitus (odumreté t. na povrchu tela u dlhodobo nehybných chorých, preležanina) lat. lek.
transplantát (t. prenášané na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.
implantát (t. toho istého jedinca prenesené na iné miesto v organizme) lat. lek.
embolus (tukové t., vzduchová bublina al. krvná zrazenina, kt. spôsobí upchatie cievy) gréc. lek.

tvorenie

tvorenie 1 (utváranie, vytváranie)
-fikácia lat. v zlož. sl.
-plasia /plázia/
-plázia gréc. v zlož. sl.
formovanie (dodávanie tvaru, vonkajšej podoby, utváranie, vytváranie, stvárňovanie) lat.
proliferácia (novotvorba tkaniva vznikajúca delením buniek) lat. lek.
biogenéza (t. organických látok živými organizmami, vznik a vývin organizmov z iných organizmov) gréc. biol.
hemopoeza (t. krvných buniek, krvotvorba) gréc. lek.
leukopoéza
leukocytopoéza (t. bielych krviniek) gréc. biol.
hematopoéza (t. červených krviniek, krvotvorba) gréc. biol.
erytropoéza (t. červených krviniek v kostnej dreni) gréc. lek.
trombóza (zapchatie tepny al. žily krvnou zrazeninou, t. krvnej zrazeniny) gréc. lek.
embólia (zapchatie cievy, zanesenie cievy krvnou zrazeninou) gréc. lek.
laktácia (t. a vylučovanie mlieka z mliečnej žľazy cicavcov) lat. lek. biol.
hypogalakcia (znížená t. mlieka u dojčiacej matky) gréc. lek.
hypergalakcia (zvýšená t. mlieka u dojčiacej matky) gréc. lek.
gametogenéza (t. a dozrievanie, vývoj pohlavných buniek) gréc. biol.
luteinizácia (t. žltého telieska vo vaječníku) lat. biol.
osifikácia (t. kostného tkaniva, kostnatenie) lat. biol.
osteoplázia (novotvorba kostného tkaniva) gréc. lek.
dentícia (t., rast, prerezávanie zubov) lat. lek.
uropoéza (t. moču) gréc. fyziol.
kalkulóza (t. kameňov v tele) lat. lek.
exsudácia (t. výpotku prestupovaním tekutiny a krvných buniek z ciev do tkanív al. telových dutín) lat. lek.
vezikácia (t. pľuzgierov) lat. lek.
ulcerácia (t. vredov, vredovatenie) lat. lek.
fonácia (t. hlasu v hrtane) gréc.
artikulácia (tvorenie, vytváranie a vyslovovanie hlások, výslovnosť) lat. lingv. fon.
ortofónia (správna artikulácia) gréc. lingv.
inartikulácia (nezreteľná artikulácia) lat. kniž. a odb.
vokalizácia (správna t. a vyslovovanie samohlások pri speve) lat. hud.
litogenéza (t. hornín, najmä usadených) gréc. geol.
granulácia
granulovanie (tvorenie zrniek, hrudiek, postup úpravy látok do stavu zrnitosti) lat.
idealizácia gréc.-lat.
abstrakcia (t. pojmov o predmetoch, kt. v skutočnosti neexistujú al. nie sú známe) lat.
flexia (ohýbanie slov, skloňovanie, časovanie) lat. lingv.
konjugácia (ohýbanie slovies, tvorenie slovesných tvarov) lat. gram.
mócia (t. podstatných mien pridaním znaku pohlavia, prechyľovanie, napr. zubárka od zubár) lat. lingv.
derivácia (t. slov) lat. lingv.
afixácia (t. slov predponami, príponami) lat. lingv.
prefixácia (t. slov predponami) lat. lingv.
sufixácia (t. slov príponami) lat. lingv.
multiverbizácia
luriverbizácia (t. viacslovných pomenovaní existujúcich popri jednoslovných pomenovaniach s rovnakým významom, napr. omdlieť – upadnúť do mdlôb) lat. lingv.
univerbizácia (t. jednoslovných pomenovaní existujúcich popri viacslovných pomenovaniach s rovnakým významom) lat. lingv.
neoglosia (t. umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
habituácia (vytváranie, vznik návyku správať sa určitým spôsobom, návykové správanie, návykovosť) lat. psych.
florogenéza (postupné vytváranie rastlinstva na určitom území) lat. + gréc.
fruktifikácia (vytváranie plodu, dozrievanie) lat. bot.
geokarpia (vytváranie plodu pod povrchom pôdy, napr. podzemnica olejná) gréc. bot.
karburácia (vytváranie zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory mimo pracovný priestor valcov motora) franc. tech. porovnaj vznik