Výsledky vyhľadávania

rastlinný

phylo- /fi-/
phyto- /fi-/
fyto- gréc. v zlož. sl.
vegetabilný lať. zastar. kniž.
fytogénny (rastlinného pôvodu) gréc. geol.
vegetačný (týkajúci sa rastlinstva) lat. v. pásmo
fytomorfný (majúci ráz, tvar rastliny) gréc. biol.
fytologický (týkajúci sa vedy o rastlinách) gréc.
herbálny (bylinný) lat.

rastlina

phylo- /fi-/
phyto- /fi-/
fyto- gréc. v zlož. sl.
herba lat.
organizmus (samostatný živý rastlinný jedinec) gréc. biol.
sorta (odroda kultúrnej r.) franc. tal.
kultivar (vyšľachtená odroda úžitkovej r., šľachtenec) lat. angl.
kultúra (hromadne pestovaná r. al. plodina) lat. poľnohosp.
asektátor (rastlinný druh dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon (tzv. malý, málo odlišný rastlinný druh) vl. m. bot. zastar.
linnéon (tzv. veľký, široký rastlinný druh) vl. m. bot.
solitéra (r. rastúca osamote, jednotlivo) franc. záhr.
segetál (neužitočné rastliny, buriny) lat. poľnohosp.
anuela (jednoročná r., letnička) lat. bot.
biena (dvojročná r.) lat. bot.
perena (trvalá r. žijúca niekoľko rokov, trvalka) lat. záhr.
remontantka (r. kvitnúca opakovane v priebehu vegetačného obdobia) franc. záhr.
planta (mladá r. určená na presadenie, priesada) lat.
neofyt (r. rozšírená na určitom území v geol. nedávnej dobe) gréc. bot.
sukulent (suchomilná r. so zdužnatenými stonkami alebo listami prispôsobená životu v suchom prostredí) lat. bot.
ikebana (rastliny upravené orient. spôsobom v nádobe) jap. porovnaj úprava kvetov
kozmopolit (r. rozšírená po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (r. schopná obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
exot (r. pochádzajúca z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
stenochor (r. vyskytujúca sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
solitér (r. vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
herba (sušená liečivá r.) lat. farm.
exsikát (r. vylisovaná a usušená pre herbár) lat. bot.
eurybiont (r. s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilná r. (r. so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
fotofilná r. (svetlomilná r.) gréc. biol.
heliofyt (svetlomilná r. rastúca na silno osvetlených netienených miestach) gréc. bot.
termofyt (teplomilná r.) gréc. bot.
psychrofyt (chladnomilná, studenomilná r. žijúca pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. bot.
mezotermná r. (r. vyžadujúca priemernú ročnú teplotu 15 – 20 ºC) gréc. bot.
termofilná r. (teplomilná r., kt. optimálna teplota je 60 – 70 ºC) gréc. biol.
sciofyt (tieňomilná r. rastúca na tienistých miestach) gréc. bot.
skiofyt gréc. bot.
umbrofyt (r. rastúca v tieni iných rastlín al. objektov) lat. + gréc. bot.
ombrofil (r. rastúca len na vlhkých a tmavých miestach) gréc. bot.
hygrofyt (vlhkomilmá r. rastúca vo veľmi vlhkom prostredí) gréc. bot.
ruderálna r. (r. rastúca na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách) lat. ekol. biol.
antropofyt (r. sprevádzajúca človeka, vyskytujúca sa v blízkosti ľudských sídel) gréc. ekol.
fimikolná r. (r. rastúca na hnoji a živočíšnych výlučkoch) lat. bot.
nitrofyt (r. rastúca na pôde bohatej na dusík) gréc. bot.
ombrofób (r. neznášajúca vlhko a tieň) gréc. bot.
xerofilná r. (suchomilná r. prispôsobená suchému podnebiu) gréc. bot.
sklerofyt (r. prispôsobená suchému prostrediu zmenšenou plochou transpirujúcich orgánov) gréc. bot.
tropofyt (r. schopná prispôsobenia na suché aj vlhké prostredie) gréc. bot.
aerofyt (r. viazaná výlučne na vzdušné prostredie) gréc. bot.
fotoautotrof (r. prijímajúca energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
nitrofóbna r. (r. neznášajúca vyšší obsah dusíka v pôde) gréc. bot.
halofyt (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
halofytná r. (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
pelofyt (r. žijúca na hlinitej bahnitej, zabahnenej pôde) gréc. bot.
halobiont (slanomilná r. žijúca v slanom prostredí) gréc. biol.
halofóbna r. (r. neznášajúca slané prostredie) gréc. biol.
helofyt (močiarna r. s koreňmi v bahnitom dne a stonkou, listami a kvetmi nad hladinou) gréc. bot.
limnofyt (sladkovodná r.) gréc. bot.
hydrofyt gréc. bot.
submerzná r. (vodná r. úplne al. prevažne ponorená do vody) lat. bot.
reofyt (r. prispôsobená životu v tečúcich vodách) gréc. zool.
pyrogénna r. (r. podporovaná v šírení požiarmi, vyskytujúca sa okolo železničných tratí s prevádzkou parných lokomotív) gréc. bot.
litofágna r. (r. so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
petrofyt (r. prispôsobená životu na kameňoch a skalách) gréc. bot.
chazmofyt (r. rastúca na sklanatom podklade) gréc. bot.
alpínka (vysokohorská r. pestovaná na skalke, skalnička) vl. m. bot. záhr.
oreofyt (vysokohorská r. rastúca od 800 do 1 200 m nad morom) gréc. bot.
psamofyt (r. rastúca na piesočnatých pôdach) gréc. bot.
troglobiont (r. trvalo žijúca v jaskyniach) gréc. biol.
troglofil (r. žijúca v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (r. žijúca v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
kryofyt (r. žijúca na povrchu snehu al. ľadu) gréc. bot.
chionofyt (snehomilná r. žijúca na miestach so snehovou pokrývkou, prikrytá snehom) gréc. bot.
chionofóbna r. (r. žijúca na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
geofyt (r. prekonávajúca nepriaznivé obdobie pod zemou) gréc. bot.
parazit (cudzopasná r.) gréc. biol.
ektofyt (rastlinný parazit žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
endofyt (rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha) gréc. biol.
epifyt (necudzopasná r. rastúca al. prichytená na tele iných rastlín) gréc. bot. porovnaj jedinec 2

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

príživník

príživník 2 (cudzopasný organizmus, cudzopasník)
parazit gréc. biol.
komenzál (neškodný p. majúci zo súžitia prospech, bez vplyvu na hostiteľa) lat. biol.
holoparazit (úplný p. výhradne odkázaný na hostiteľa) gréc. biol.
hyperparazit (p., kt. cudzopasí na inom al. v inom cudzopasníkovi) gréc. biol.
parazitoid (p., kt. hostiteľa počas vlastného vývoja usmrcuje) gréc. biol.
patoergont (p., kt. prítomnosť v tele hostiteľa vyvoláva obrannú reakciu a vznik choroby) gréc. biol.
hematofág (p. cicajúci krv iných organizmov) gréc. zool.
fytoparazit (p. napádajúci rastliny) gréc. biol.
ektofyt (rastlinný p. žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
ektoparazit (živočíšny p. žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
endofyt (rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha) gréc. biol.
endoparazit gréc. biol.
entozoá (p. žijúci vnútri tela iného organizmu) gréc. plur.
monoxénny parazit (p. žijúci iba na jednom druhu hostiteľov) gréc. biol.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

jed

toxico- /-ko/
toxiko- (otrava) gréc. v zlož. sl.
toxikum (otravná jedovatá látka) gréc. lek.
toxín (bakteriálna jedovatá látka) gréc. biol.
toxoid (toxín zbavený jedovatých účinkov) gréc. biol.
hemotoxín (j. spôsobujúci rozklad červených krviniek) gréc. lek.
toxón (záškrtový j. spôsobujúci ochrnutie orgánov) gréc. lek.
cyankáli (prudký j., kyanid draselný) gréc. + lat.
nikotín (dusíkatá zásaditá organická látka, jedovatý alkaloid v listoch tabaku) vl. m. chem.
atropín (dusíkatá zásaditá organická látka, prudko jedovatý alkaloid v blene, ľuľkovci a durmane) gréc. chem.
strychnín (dusíkatá zásaditá organická látka, prudko jedovatý alkaloid v semenách, používaný v lek. a poľnohosp.) gréc. chem.
kurare (rastlinný j. na šípy) indián.
tubokurarín (účinná zložka kurare) indián.
apitoxín (včelí čistý j.) lat. + gréc.
ofiotoxín (hadí j.) gréc. lek. zool.
ptomaín (mŕtvolný j.) gréc.
sarin (nervový j., prudko jedovatá chemická látka) nem. chem. voj.
tabun (bojová chemická nervová jedovatá látka) um. chem.
adamsit /-zi-/ (bojová chemická kryštalická látka s obsahom arzénu) vl. m. chem.
yperit (bojová jedovatá chemická látka spôsobujúca pľuzgiere) vl. m. chem.
soman (bojová nervová látka obsahujúca fosfor a fluór) um. chem. voj.

papier

papier 1 (tenký ohybný výrobok slúžiaci na písanie, balenie a pod.)
albino (bezdrevný bielený, jednostranne hladený p. na výrobu obrúskov a pod.) lat. pap.
papirolín (bezdrevný bielený písací p. spevnený textilnou vložkou, na preukazy a pod.) gréc.-tal.
velín (jemný písací p. s hladkým priehľadom, bez ryhovania) franc.
tissue /tišu/ (jemný p. na papierové vreckovky a pod.) angl.
holand (veľmi jemný ručný p.) vl. m.
japan (jemný a pevný ručný p. z lyka jap. stromov, na bibliofilské tlače) vl. m. polygr.
havana (tenký hladený p.) vl. m.
pelúr (veľmi ľahký tenký priesvitný p., najmä farebný) franc.
pergamen (p. neprepúšťajúci tuky a tekutiny) vl. m.-lat.
amyloid (rastlinný pergamen z neglejenej čistej celulózy, ako obal na potraviny) gréc. biochem.
pergamín (tenký priesvitný p. takmer neprepúšťajúci tuky a tekutiny) lat.
kembrik (poťahový p. s plátenou razbou) vl. m.-angl.
raster (linkovaný p. s vyznačenými stĺpcami) lat.
pauzovací p. (jemný priesvitný p. na kreslenie výkresov a plánov určených na ďalšie rozmnožovanie) franc.-nem. tech. slang.
skicák (p. na prípravné kresby, náčrtky, nákresy, výkres) tal.
indigo (kopírovací p.) špan. vl. m. hovor.
tapeta (p., koža al. látka a pod. ako poťah na stenu, nábytok a pod.) gréc.-nem.
diafán (priesvitný p., plagát z neho vyrobený) gréc. odb.
pertinax (lesklý tvrdený p. používaný ako izolačná látka) lat. eltech.
térpapier (p. napustený zmesou pevných a kvapalných uhľovodíkov) nem. + lat.
šmirgeľ (brúsny p.) gréc.-nem.
makulatúra (odpadový potlačený al. popísaný p.) lat.
lomps (silný hrubý baliaci p. zo starého p.) nem.
ozalid (p. citlivý na svetlo používaný na rozmnožovanie výkresov, plánov) gréc. fot.
konfeta (pestrofarebný okrúhly papierik rozhadzovaný pri slávnostiach, zábavách a pod., najmä v plur. konfety)
umakart (p. tvrdený umelou živicou, používaný ako obklad a pod.) um. skr.
kartón tal.-franc.
papndekel (tvrdý hrubší p. s vyššou plošnou hmotnosťou, lepenka) nem. hovor.
duplex (dvojvrstvová lepenka) lat. pap.
triplex (trojvrstvová lepenka) lat. + gréc. pap.
bristol (biely kartón na kreslenie) angl.
prešpán (lesklá lepenka na knihárske práce) nem. slang.
ruberoid (asfaltovaná nepieskovaná vodoodolná lepenka) lat. + gréc. stav. porovnaj list 5