Výsledky vyhľadávania

pri, pri-

para-

par- gréc. v zlož. sl.

ad-

ac-

af-

iuxta- /jux-/ lat. v zlož. sl.

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)

aparát lat.

mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.

mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.

aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.

tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.

panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.

patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.

robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.

automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.

bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.

changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.

pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.

manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.

detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.

tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.

sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.

statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.

gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.

aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.

stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.

regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.

adaptér

adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.

booster /buster/

buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.

selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.

ciachovačka

ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.

siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.

klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.

tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.

alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.

semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.

maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.

paralyzátor

paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.

kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.

turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.

vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.

periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.

reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.

teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.

triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.

refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.

ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.

heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.

heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.

telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.

siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.

mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.

stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.

binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.

monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.

komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.

diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.

stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.

spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.

deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.

emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.

homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.

autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.

letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.

extinktor lat. zastar.

minimax (hasiaci prístroj) lat.

sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.

psychrofor gréc. lek.

refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.

akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.

aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.

kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.

indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.

pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.

lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.

filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.

separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.

dekantér

dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.

centrifúga lat.

centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.

dozátor

dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.

pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.

reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.

vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.

klimatizácia gréc.

air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.

ventilácia

ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.

aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.

multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.

digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.

exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.

bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.

kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.

regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.

pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.

mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.

konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.

blanšér franc.

blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.

espreso

espresso

preso

presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.

samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.

toastovač /tou-/

toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.

gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.

barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.

stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.

depilátor

epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.

fön

föhn

fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.

kulma nem.

ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.

mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.

amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.

galaktometer

laktomer

laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.

galaktoskop

laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.

butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.

ebuliometer

ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.

ovoskop

ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.

sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.

redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.

gápeľ

gepeľ nem. poľnohosp. zastar.

žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.

monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.

endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.

fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.

röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.

tomograf gréc. lek.

cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.

stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.

kardiograf

elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.

stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.

kardiostimulátor gréc. + lat.

pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.

fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.

defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.

tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.

tonometer gréc. lek.

sfygmomanometer

sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.

sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.

oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.

rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.

laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.

pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.

sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.

tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.

bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.

spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.

respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.

inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.

myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.

litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.

fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.

monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.

gastroskop

stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.

rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.

otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.

otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.

audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.

perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.

oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.

fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.

optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.

olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.

esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.

algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.

vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.

hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.

inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.

kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.

tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.

tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.

oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.

ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.

ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.

solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.

solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.

sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.

termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.

ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.

fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.

pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.

reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.

palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.

juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.

music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.

polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.

telekomunikácia

telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.

telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.

ligifón

ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.

mobil

handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.

handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.

telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.

telefax gréc. + angl.

fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.

teleautograf gréc.

telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.

reproduktor lat. ozn.tech.

reprák lat. slang.

amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.

megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.

mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.

hi-fi

hifi

Hi-fi

Hi-Fi

Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.

blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.

ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.

gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.

magnetofón gréc.

magneťák

magič

magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.

diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.

volkmen

walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

diskman

discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.

fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.

equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.

mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.

mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.

fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.

kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.

videokamera lat. + gréc.-lat.

kamkordér

kamkorder

camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.

bioskop

kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.

laterna magika

laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.

rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.

magnetoskop gréc. odb.

videorekordér lat. + angl.

videomagnetofón lat. + gréc.

video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.

projektor (premietací prístroj) lat. film.

videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.

diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.

epidiaskop

epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.

episkop

epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.

televízia

televízor gréc. + lat.

telka

telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.

eidophor /ejdofor/

eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.

stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.

tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.

mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.

anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.

dipól gréc.

dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.

satelit lat. hovor.

satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.

hardvér

hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.

upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.

monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.

displej

display /displej/

screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.

interface /-fejs/

interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.

modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.

skener

scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.

dekódovač

dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3

peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.

detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži

cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.

xerograf

xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.

hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.

eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.

ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.

voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.

ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.

ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.

wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.

logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.

kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.

reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.

relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.

crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.

cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.

akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.

generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.

alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.

dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.

konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.

detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.

invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.

tranformátor lat.

trafák

trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.

tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.

kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.

laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.

maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.

raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.

gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.

rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.

dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.

spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.

pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.

rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.

luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.

pyranometer gréc. fyz.

solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.

reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.

senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.

konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.

port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.

elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.

dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.

tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.

dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.

kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.

termometer gréc.

termometrum (teplomer) gréc. odb.

pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.

talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.

termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.

pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.

termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.

termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.

kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.

kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.

transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.

dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.

tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.

tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.

tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.

taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.

pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.

hodograf

hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.

spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.

cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.

log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.

gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.

pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.

duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.

skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.

sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.

ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.

nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.

barometer

manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.

aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.

hypsometer

hypsotermometer

barotermometer

termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.

barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.

dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.

areometer gréc.

denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.

pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.

limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.

medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.

mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.

batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.

echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.

anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.

citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.

danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.

sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.

oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.

chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.

chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.

chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.

chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.

pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.

pondusovky (hodinyso závažím) lat.

horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.

holiotropión (slnečné hodiny) gréc.

hydroskop (vodné hodiny) gréc.

klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.

orloj lat.

horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.

metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.

vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.

vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.

amortizátor

amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.

katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.

moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.

reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.

multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.

seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.

geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.

seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.

fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.

refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.

chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.

sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.

ombrometer

ombrograf gréc.

pluviometer

pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.

chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.

totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.

ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.

drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.

hygroskop

hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.

psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.

polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.

evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.

humidostat lat. + gréc.

hydrostat

hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.

eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.

frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.

psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.

impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.

klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.

eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.

variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.

pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.

boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.

teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.

tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.

goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.

astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.

kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.

buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.

astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.

kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.

gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.

rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.

sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.

gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.

cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.

oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.

triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.

rádiolokátor lat.

radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.

ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.

teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.

gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.

odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.

sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.

protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.

lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.

noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.

katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.

karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.

štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.

akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.

diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.

linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.

trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.

konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.

elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.

redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.

elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.

paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.

lift (výťah) angl. hovor.

paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.

skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.

krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.

ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.

injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.

pumpa nem.

nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.

monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.

volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.

kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.

korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.

elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.

spojler

spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.

propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.

variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.

trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.

katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.

rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.

takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.

bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.

dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.

tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.

slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.

rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.

heling

helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.

gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný

turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.

garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.

žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.

roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.

tabelátor

tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.

inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.

armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.

ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.

batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.

by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.

redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.

fiting

fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.

hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.

sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.

bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.

praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.

sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.

gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.

flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.

izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.

terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

hra

hra 3 (športový zápas, stretnutie)

-bal angl. v zlož. sl.

fair play /fér plej/ (čestná, slušná h podľa pravidiel) angl. šport.

partia (jedna, jednotlivá h.) lat.

singel (h. jednej dvojice, dvojhra, v tenise) angl. šport.

double /dabl/ (h. so 4 hráčmi, dvoma dvojicami, napr. v tenise) angl.

mix

mixdouble /-dabl/

mixdebl (zmiešaná h. so 4 hráčmi) angl. šport.

setball

setbal (rozhodujúca h., lopta, podanie v samostatnej časti športového zápasu, v tenise al. volejbale) angl. šport.

tajbrejk

tiebreak /tajbrejk/ (skrátená h. v tenise pri nerozhodnom výsledku setu, keď sa každé podanie počíta ako h.) angl. šport.

game /gejm/

gem

gém (jedna h. v tenise, úsek setu, pri kt. podáva ten istý hráč) angl. šport.

power-play /paueplej/ (presilová hra bez brankára, s ďalším hráčom, v hokeji) angl. šport.

simultánka (h. jedného šachistu proti viacerým súperom súčasne) lat. šach.

turnaj (stredoveká bojová rytierska h., najmä na koňoch) franc. hist.

futbal (kolektívna h., pri kt. sa kope do lopty, aby sa lopta dostala do súperovej bránky) angl. šport.

soccer /soker/ (angl. označenie európskeho futbalu) angl.

futsal (futbal v uzavretých, zakrytých priestoroch, s upravenými pravidlami) angl. šport.

basketbal /-ked-/ angl. šport.

basket

baskit (h. s loptou vhadzovanou do vysoko upevnených košov) angl. slang.

volejbal (loptová h., pri kt. sa lopta odbíja rukami ponad sieť do poľa súpera) angl. šport.

beach /bíč/

beachvolejbal /bíč-/ (plážový volejbal) angl.

bejzbal

baseball /bejzból/ angl. šport.

hardball /-bol/ (h. s drevenou pálkou a tvrdou loptičkou) angl. šport. zried.

softbal (jednoduchšia forma bejzbalu s mäkšou loptičkou na menšom ihrisku) angl. šport.

handbal (kolektívna loptová h. s 11 hráčmi, hádzaná) angl. šport. zastar.

codeball /koudból/ (h. s loptou hraná medzi štyrmi stenami, amer. hádzaná) angl.

pólo (kolektívna loptová h. vo vode; loptová h. hraná na koňoch s pálkami) ind.-angl. šport.

ragby

rugby /rag-/ (h., pri kt. sa body dosahujú dopravením a položením vajcovitej lopty za základnú čiaru súperovho územia al. kopnutím do hornej časti bránky) angl. šport.

speedball /spídbol/ (amer. loptová h. vytvorená spojením basketbalu, futbalu a ragby) angl. šport.

kroket (h. s drevenou guľou, kt. má hráč prehnať pomocou drevenej paličky 12 bránkami k cieľovému kolíku) angl.-franc.

tenis (h. s loptou odrážanou raketou ponad sieť, hraná 2 al. 4 hráčmi) angl.

paddle tennis /pedl/ (prípravný detský tenis) angl. šport.

squash /skvoš/ (loptová h. pre dvoch hráčov hraná odrážaním malej gumovej loptičky od stien pomocou rakety) angl. šport.

rackets /rekits/ (h., pri kt. sa odráža tvrdá loptička s priemerom 2,5 cm malou raketou o stenu) angl. šport.

pingpong angl.

pinec angl. slang.

table-tennis /tejblte-/ (h. s malou celuloidovou loptičkou odrážanou raketou ponad sieť na stole, hraná 2 al. 4 hráčmi, stolný tenis) angl. šport. zastar.

bedminton (sieťová h. s raketami a košíkovou operenou loptičkou) vl. m. šport.

poona /pú-/ (indián. h. s loptičkou s pierkami) vl. m. šport.

kriket (h. s malou tvrdou koženou loptou odrážanou palicami, pri kt. sa družstvá snažia získať viac prebehnutí medzi bránkami) angl. šport.

fídbal

fied-ball /fídbol/ (h. s pálkou, spojenie kriketu a bejzbalu) angl. šport.

golf (h. s malou tvrdou loptičkou dopravovanou palicou do jamky na trávnatom ihrisku) angl. šport.

minigolf (golf na malom, osobitne upravenom ihrisku) lat. + angl.

curling /kerling/ (h. so zvláštnym kotúčom, kt. má zostať na označenom cieli na ľade) šport.

pétanque /petank/ (h. s ťažkými kovovými guľami hádzanými na jednu malú drevenú guľu) franc.

boccia /bočča/ (h. s guľami, kt. treba umiestniť čo najbližšie k cieľu, malej guľke) tal. šport.

pelota (baskická h. s malou tvrdou loptou zachytávanou a odrážanou od steny do ihriska pomocou košíka lyžicovitého tvaru) špan. a franc. šport.

jai alai /chaj alaj/ (pelota ako stávkový šport v Španielsku, Latinskej Amerike, USA) bask. šport.

ringo (sieťová h., pri kt. si dve mužstvá prehadzujú cez sieť dva gumené krúžky tak, aby ich súper nechytil) angl. šport.

gorodky (rus. ľudová h., hádzanie drevenej tyče tak, aby zrazila drevené valčeky zostavené do rôznych tvarov) rus. šport.

hokej (h., pri kt. sa hráči usilujú palicou dostať puk al. loptu do bránky, hraná na ľade al. na zemi) angl. šport.

bandy

bandyhokej /ben-/ (pozemný hokej s loptičkou) angl. šport.

hokejbal (hokej s loptičkou) angl. šport.

lacrosse /lakros/ (h. kanadského pôvodu podobná pozemnému hokeju s paličkou a loptou) franc.

florbal (hokej v uzavretých zakrytých priestoroch s ľahkou loptou a hokejkami, nie na ľade) angl.

cageball /kejdžból/ (rekreačná h. s veľkou loptou) angl.

bowling /bou-/ (h. s kolkami na parketovej dráhe) angl.

biliard (spoločenská stolová h. s guľami a palicou, tágom) franc.

preferans

preferanc (biliard s piatimi kolkami) franc.

torbala (loptová h. pre nevidiacich) ? šport.

paintball /pejntbal/ (bojová h., v kt. protivníci strieľajú farbiacimi nábojmi, želatínovými guľkami) angl. šport.

pato (jazdecká h. gaučov, latinskoamer. pastierov dobytka, pri kt. jazdci hrajú na dve bránky s koženou loptou) indián.

gymkhána (zábavné jazdecké al. motocyklové hry) ind. šport.

episkyros (starogréc. loptová kopacia h.) gréc. šport.

harpastum (starorím. loptová kopacia h.) gréc.-lat. hist.

nemejské hry (starogréc. šport. hry v behu, zápasení a pod.) vl. m. hist.

istmické hry (starogréc. hry na počesť boha Poseidóna so šport. a umeleckými súťažami) gréc. hist.

juvenílie (starorím. hry mládeže) lat. hist. porovnaj pretekysúťaž 2

pomocník

famulus lat.

asistent (odborne vzdelaný p., pomocný odborný pracovník) lat.

aktivista (iniciatívny spolupracovník, činorodý člen organizácie) lat.

faktótum (kto všetko dokáže zariadiť, pravá ruka) lat. kniž.

adlátus (pobočník, zástupca) lat.

adjutor (podporovateľ) lat. zastar.

paraklet (radca, utešovateľ) gréc. kniž. zastar.

konfident (tajný p., dôverník, spolupracovník polície, platený donášač, udavač) lat.

komplic (spoločník, pomocník pri trestnom čine, spoluvinník, spolupáchateľ) lat.-franc. pejor. slang.

sekundant (p., svedok a rozhodca pri súboji) lat.

subjekt (p., v obchode, služobne podriadený) lať. kniž. zastar.

preceptor (učiteľský p.) lat. hist.

adjunkt (úradnícky p.) lat. zastar.

bojtár (p. baču al. valacha, honelník) maď. nár.

inštrumentár (p. podávajúci lekárovi nástroje pri operácii) lat. lek.

inšpicient (p. režiséra v divadle vykonávajúci dozor nad priebehom predstavenia) lat. div.

figurant (p. pri zememeračských prácach) lat. geod.

krupier (p. bankára pri rulete) franc.

au pair

au-pair /o pér/ franc.

oper (p. v domácnosti v cudzine za stravu a ubytovanie, najmä s cieľom naučiť sa jazyk, opatrovateľ detí) franc. hovor.

vikár (p. farára, duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi) lat. cirk.

miništrant (p. prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch) lat. cirk.

turiferarius (miništrant, kt. nosí kadidelnicu pri bohoslužbe) lat. cirk.

akolyt

akolyta (osoba s posledným nižším svätením, do 1972) gréc.-lat. cirk.

diak (p. pri bohoslužbe v pravoslávnej cirkvi) gréc.-rus. cirk.

legát (p. miestodržiteľa v provinciách starého Ríma) lat. hist.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)

melódia gréc.

melo- gréc. v zlož. sl.

cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.

sólo (s. jednotlivca) tal.

monodia (jednohlasý s.) tal. hud.

duo

dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.

ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.

kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.

sket

scat /sket/

sketovanie

scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.

koloratúra lat. hud.

tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.

fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.

trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.

parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.

heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.

bel canto /ka-/

belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.

jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.

machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.

organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.

gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.

karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín duše) lat.

chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.

sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.

gregorián vl. m.

gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.

intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.

Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, deň hnevu) lat. cirk.

roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.

antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.

impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.

responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.

psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.

lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.

jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.

nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.

glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.

aleluja

haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.

tedeum

Tedeum

Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.

Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.

sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.

dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.

dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

časť

pars lat.

-mér

-meria

-méria

mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.

element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.

segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.

komponent

sekcia (zložka, súčasť) lat.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.

leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.

ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.

etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.

rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.

intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.

pasáž franc.

pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.

fragment

partia lat.

pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.

epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.

percento (stá č. celku, stotina) lat.

promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.

partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.

atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1

kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.

elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.

fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.

komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.

senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.

kolónka lat.-franc.

rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.

oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.

set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, sada v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.

per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.

totum pro parte (celok za č.) lat. lit.

pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.

tomus gréc.-lat. kniž.

volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.

maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.

perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.

perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.

rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.

paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.

dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.

petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.

enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.

morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.

afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.

prefix

preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.

O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.

infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.

sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.

postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.

formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.

kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.

lekcia (kapitola v učebnici) lat.

arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.

téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.

refrén franc.

tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.

verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.

kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.

invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.

akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.

časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie

expozícia lat.

prológ gréc. lit.

protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.

kolízia

konflikt (zauzlenie deja) lat.

kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.

peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.

katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.

finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.

epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.

parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.

exodus (odchod zboru) gréc.-lat.

stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.

postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.

promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.

preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.

časti textu stredovekej listiny

invokácia (úvodná č.) lat. hist.

arenga

exordium

proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.

narácia

diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.

komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.

aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.

eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.

koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.

kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.

plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.

juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.

mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.

gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.

haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)

súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2

lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.

galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

skéna

skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.

chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.

epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.

satelit

trabant

suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.

dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.

periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie

časti oltára

menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.

stipes (podnožie)

predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.

antependium lat.

frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.

cibórium lat.

tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.

baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.

umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.

retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.

sepulcrum (priestor na relikvie)

edikula

tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.

časti omše

epikléza

epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.

ofertórium (obetovanie) lat. cirk.

sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.

epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.

evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.

pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.

graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.

Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, Pane, zmiluj sa) gréc.

homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.

exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.

perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.

matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.

karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.

tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.

hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.

limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.

landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.

roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.

targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto

korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.

modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.

prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.

korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.

outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?

rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.

rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.

centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.

trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.

antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.

taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.

rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.

sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.

tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.

parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.

hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.

zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.

časti antického stĺpa

abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.

echinus

echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.

hypotrachelion

epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.

ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.

spira (pätka stĺpa) gréc. archit.

torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.

trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.

plint

plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.

časti antickej gréckej rímsy

geison

gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.

kyma (podporujúci článok) gréc. archit.

sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.

entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.

vlys franc.-nem.

fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.

architráv lat.

epistyl

epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.

volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.

frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.

kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.

segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.

anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.

ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.

terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.

ekuména

ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.

anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.

subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.

astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.

tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.

sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.

sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.

umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)

penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.

lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.

eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.

hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.

epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.

epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.

diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.

prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.

hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.

abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.

ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.

jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.

falanga

phalanx /fa-/

falanx gréc. anat.

phalango-

falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.

lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.

sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.

explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.

akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.

mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.

metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.

abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.

opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.

metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.

pedicel

pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.

torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.

internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.

radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.

lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.

šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.

sára (horná č. čižiem) maď.

lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.

konštrukcia lat. stav.

skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.

rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.

suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.

šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.

matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.

patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.

fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.

rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.

stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.

izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.

franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.

epeda ?

tapacírung

tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

č. odevu, úboru pozri úbor

konečná, záverečná, posledná č. pozri koniec 1záver 1

úvodná, začiatočná č. pozri úvodzačiatok

vnútorná, stredná č. pozri jadro 1polovica 2 porovnaj oblasť 1obal 2vrstva 1

videnie

videnie 1 (vnímanie zrakom)

-opia

-opsia

opto- gréc. v zlož. sl.

stereoskopia (priestorové v.) gréc. fyz.

stereopsia (priestorové v., pri kt. vzniká priestorový dojem) gréc. lek.

fotopické v. (v. pri dennom osvetlení, denné v.) gréc. lek.

trichromázia (normálne farebné v., normálna schopnosť rozoznávať tri základné farby) gréc. lek.

vízus (ostrá rozlišovacia schopnosť oka) lat. lek. fyziol.

oxyblepsia

oxyopia (neobyčajne ostré v.) gréc. lek.

nyktalopia (v. počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

ametropia (porucha oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna porucha zraku) gréc. lek.

katarakta (zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

skotóm (výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté v.) lat. + gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (porucha zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

myopia

brachymetropia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

polyopia (chorobné v. jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (trojité videnie) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (porucha zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

mikropsia (porucha zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (porucha zraku, pri kt. oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

astigmatizmus (porucha zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (porucha zraku spočívajúca vo farebnom videní bezfarebných predmetov al. vo videní farebných škvŕn) gréc. lek.

erytropsia (porucha zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (porucha zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

optronika (technika nočného videnia) gréc. fyz. porovnaj farbosleposť

bolesť

dolor lat.

-algia

-algesia

algo-

-odynia

-dynia

odyno-

-agra gréc. v zlož. sl. lek.

topoalgia

topalgia (b. zasahujúca určité miesto) gréc. lek.

nyktalgia (nočná b.) gréc. lek.

algézia (vnímanie b.) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené vnímanie b.) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené vnímanie b.) gréc. lek.

synalgia (vnímanie b. aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.

paralgézia

paralgia (vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

ostealgia

osteodýnia (b. kosti, v kostiach) gréc. lek.

osteopatia (b. v kostiach, kĺboch) gréc. lek.

rachialgia gréc. lek.

spinalgia (b. chrbtice, v chrbtici) lat. + gréc. lek.

spondylalgia (b. stavcov chrbtice) gréc. lek.

notalgia

notodýnia (b. v chrbte) gréc. lek.

coccygodynia /kokk-/ (b. kostrče) gréc. lek.

reumatizmus gréc. lek.

reuma (bolestivá zápalová choroba kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámka) gréc. hovor.

artralgia (b. kĺbov) gréc. lek.

omalgia (b. v kĺbe ramena) gréc. lek.

gonalgia (b. v zhybe, kĺbe kolena) gréc. lek.

koxalgia (b. v bedrách) lat. + gréc. lek.

nefralgia (stála, menej silná b. v bedrovej oblasti pri niektorých ochoreniach obličiek) gréc. lek.

sakralgia

sakrodýnia (b. v krížoch) lat. + gréc. lek.

ischias (b. v krížoch vystreľujúca do dolnej končatiny, spôsobená ochorením sedacieho nervu) gréc. lek.

lumbago lat. lek.

lumbalgia lat. + gréc. lek.

hexenšus (choroba prejavujúca sa prudkou bolesťou v krížoch, zaseknutie v krížoch, úsad, húser) nem. slang.

tenalgia (b. šľachy) lat. lek.

myodýnia (b. svalu) gréc. lek.

myalgia (b. vo svaloch, zápal, reumatizmus) gréc. lek.

akrodýnia (b. končatín) gréc. lek.

melalgia (b. končatín, najmä dolných) gréc. lek.

brachialgia (b. v pleci) lat. + gréc. lek.

daktylalgia (b. prstov) gréc. lek.

pedialgia (b. nôh) gréc. lek.

tarzalgia (b. v priehlavku nohy) gréc. lek.

plantalgia (b. chodidla pri státí, najmä pri plochej nohe) lat. gréc. lek.

onychalgia (b. nechtov) gréc. lek.

cefalalgia

kefalea gréc.

cerebralgia (b. hlavy) lat. + gréc. lek.

migréna (prudká b. hlavy so záchvatmi) gréc.-franc.

hemialgia

hemikrania (záchvatovitá b. polovice hlavy) gréc.

trichalgia (b. pri dotyku vlasov) lat. lek.

glosodýnia (b. jazyka) gréc. lek.

gnatalgia (b. v čeľusti al. tvári) gréc. lek.

gingivalgia lat. + gréc. lek.

ulalgia (b. ďasna) gréc. lek.

dentalgia lat. + gréc. lek.

odontagra

odontalgia

odontodýnia (b. zubov) gréc. lek.

rinalgia (b. nosa) gréc. lek.

otagra

otalgia

otodýnia (b. v uchu) gréc. lek.

otoneuralgia (b. ucha nervového pôvodu) gréc. lek.

visceralgia (útrobná b.) lat. + gréc. lek.

stomachalgia

stomachodýnia (b. žalúdka) gréc. lek.

gasralgia

gastrodýnia (kŕčovitá b. žalúdka) gréc. lek.

enteralgia gréc. lek.

kolika (prudká kŕčovitá b. v brušnej dutine) gréc.

enterodýnia

enterorea (b. v črevách; hnačka) gréc. lek.

hepatalgia (b. v pečeni) gréc. lek.

cholecystalgia (žlčníková b.) gréc. lek.

torakalgia

torakodýnia (b. v hrudníku) gréc. lek.

stenokardia (zvieravá záchvatová srdcová b.) gréc. lek.

kardialgia gréc. lek.

prekardialgia (b. v oblasti srdca) lat.+gréc. lek.

angialgia (b. ciev) gréc. lek.

flebalgia (b. žíl) gréc. lek.

frenalgia (b. bránice) gréc. lek.

trachealgia (b. priedušnice) gréc. lek.

pleuralgia

pleurodýnia (b. pohrudnice) gréc. lek.

proktalgia

proktodýnia gréc. lek.

rektalgia (b. konečníka) lat. + gréc. lek.

urodýnia (bolestivé močenie) gréc. lek.

strangúria (pálivá b. pri močení, bolestivé močenie) gréc. lek.

cystalgia (pomalé a bolestivé močenie s častým nutkaním) gréc. lek.

dyzúria (ťažké bolestivé močenie) gréc. lek.

orchialgia

orchiodýnia

orchioneuralgia (b. semenníka) gréc. lek.

prostatalgia

prostatodýnia (b. v predstojnej žľaze) gréc. lek.

metralgia

metrodýnia (b. maternice, v maternici) gréc. lek.

ovarialgia (b. vaječníka) lat. + gréc. lek.

dysmenorea (silná b. v podbrušku pri menštruácii) gréc. lek.

mastalgia

mastodýnia (b. prsníkovej žľazy) gréc. lek.

telalgia (b. prsnej bradavky) gréc. lek.

neuralgia (prudká záchvatová nervová b.) gréc. lek.

kauzalgia (pálčivá b. pri porušení obvodových nervov) gréc. lek.

plexalgia (b. zapríčinená ochorením nervovej spleti) lat. + gréc. lek. porovnaj choroba

chyba

chyba 1 (niečo nesprávne, nepodarené, omyl)

renons franc. pren.

error (omyl) lat.-angl. výp. tech.

kiks (omyl, zlyhanie) nem. hovor. subšť.

lapsus (omyl, nedopatrenie) lat. kniž.

lapsus linguae /-gvé/ (ch. pri hovorení, prerieknutie) lat.

lapsus calami /kalá-/ (ch. pri písaní) lat.

trapas čes. slang.

faux pas /fó pa/ (trápna spoločenská ch., nepríjemný omyl, nedopatrenie, nepríjemnosť) franc.

solecizmus (ch. proti jaz. norme, nesprávne použitie slova al. tvaru) vl. m. lingv. lit.

haplografia (ch. odpisovača spočívajúca vo vynechaní časti textu, napr. riadka) gréc. lingv. lit.

dittografia (pisárska ch. pri prepisovaní textu najmä pred vynájdením kníhtlače, opakovanie písmena, slabiky, slova al. časti textu) tal. + gréc.

error in calculo /kalku-/ (omyl vo výpočte)

renons

renonc (ch. pri hre, napr. nepriznanie farby) franc. kart.

circulus vitiosus /cirkulus viciózus/ (začarovaný, bludný, chybný kruh v dokazovaní, logická ch.) lat.

circulus in definiendo

idem per idem (kruh v definícii) lat.

circulus in demonstrando

petitio principii /-tício -cípií/ (kruh v dôkaze) lat. log.

tautológia (logická ch. pri definícii, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.

metachronizmus

parachronizmus (časová ch., posun, nesprávne časové umiestnenie deja al. udalosti do neskoršieho obdobia) gréc. odb.

amfibólia (logická ch., dvojznačnosť vznikajúca z nejasnosti gramatickej konštrukcie najmä pri použití homoným) gréc. lit. log.

paralogizmus

paralógia (nesprávne vyvodenie, odvodenie, chybný úsudok, v kt. bola ch. urobená neúmyselne, nevedomky, neúmyselný omyl) gréc. log.

ekvivokácia (ch. spôsobená viacznačnosťou slov, mnohoznačnosťou výrazov) lat. log.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 690. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.