Výsledky vyhľadávania

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

chválospev

hymna gréc. lit.
pajan (oslavná báseň) gréc. kniž. zried.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (báseň al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená báseň al. pieseň) gréc. bás.
chorál (oslavná zborová pieseň) gréc.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie) gréc. kniž.
hosanna (velebenie) hebr. náb.
glória (oslavný spev v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. ch. na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný ch. al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (ch. Panny Márie) lat. náb.
sanctus (ch. biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

začiatok

introitus lat. kniž.
origo lat.
ouvertúra /uv-/ franc. pren.
prelúdium (úvod, nástup, predohra, udalosť al. čin niečomu predchádzajúci) lat. kniž.
incipit (z. diela) lat.
kustód (z. textu ďalšej strany na predchádzajúcej strane v starých tlačiach, najmä slabika) lat. knihov.
anakrúza (nedôrazný, neprízvučný z. verša alebo rytmického radu, predrážka) gréc. lingv. lit.
arché (počiatok, princíp, pôvod vo filozofii milétskej školy) gréc. filoz.
iniciácia (začatie chem. reakcie) lat. odb.
štart (z. pretekov v behu, jazde, plávaní a pod.) angl.
buly (začatie hry v hokeji vhodením puku medzi protihráčov) angl.
sanctus (z. chválospevu biblického pôvodu používaného pri katolíckej omši) lat. cirk.
Agnus dei (z. modlitby biblického pôvodu pri omši, <i>baránok boží</i>) lat. náb.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
hidžra (z. moslimského letopočtu počítaný od odchodu Mohameda z Mekky do Mediny r. 622 po Kr.) arab.
sub initio /-cio/ (na z.) lat. kniž.
ab origine /-rí-/ (od z., od počiatku, pôvodne) lat. kniž.
ab initio /início/ (od z., od počiatku) lat.
ab ovo (od z., od prvopočiatku, <i>z vajca</i>) lat. kniž.
a limine (od z. bez prerokovania, zásadne) lat. kniž.
da capo /dakápo/ (od z., opakovať) tal. hud.
/začať/ od piky /začať/ (/začať/ od samého z.) franc.
omne principium grave (každý z. je ťažký) lat. kniž.
alfa a omega (z. aj koniec, to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz. porovnaj úvod

svätý

san tal. špan.
sankt lat.
santa špan. port. tal.
sao (ako súčasť názvov miest) port.
sanctus /-ktus/ lat.
hieratický gréc. kniž.
hiero- (posvätný) gréc. v zlož. sl. porovnaj posvätný 1

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.
daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.
džin (zlý d. v islame) arab.
šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.
génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.
genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.
Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.
Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.
pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.