Výsledky vyhľadávania

jedinec

jedinec 2 (samostatný živý, živý tvor, bytosť (rastlina al. živočích))
biont gréc. biol.
hominid (j. z čeľade primátov zahrnujúcej vyhynuté druhy a človeka, napr. opočlovek, pračlovek) lat.
solitér (j. vyskytujúci sa jednotlivo) franc. kniž.
eobiont (najjednoduchší živý organizmus) gréc. biol.
monéra (predpokladaný prvotný živý jednobunkový organizmus) gréc. biol.
makroorganizmus (organizmus viditeľný okom) gréc. biol.
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
patogén (choroboplodný zárodok, mikroorganizmus schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.
baktéria (mikroskopický jednobunkový mikroorganizmus bez jadra) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý mikroorganizmus biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
vírus (najjednoduchší nebunkový mikroorganizmus vyvolávajúci choroby) lat. biol.
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
streptokok (mikroorganizmus vyvolávajúci infekcie, napr. angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
stafylokok (guľovitýmikroorganizmus tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (mikroorganizmus na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
parazit (cudzopasný organizmus využívajúci iný organizmus ako zdroj potravy a ako životné prostredie a tak mu škodiaci, cudzopasník) gréc. biol. porovnaj príživník 2
pseudoparazit (organizmus, kt. náhodne vnikol do tela iného organizmu) gréc. zool.
endozoá (organizmus žijúci vnútri telových dutín živočíchov) gréc. zool. plur.
endofág (organizmus žijúci a živiaci sa vnútri živočíchov a rastlín) gréc. biol.
biofág (organizmus živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (organizmus živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
symbiont (organizmus žijúci v trvalom spolužití s iným organizmom) gréc. biol.
kozmopolit (rastlina al. živočích rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (organizmus schopný obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
alochtón (organizmus pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (organizmus pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu) gréc. odb.
penetrant (organizmus, kt. prenikol na nové územie za hranicu svojho pôvodného výskytu) lat. ekol.
ekáda (prispôsobený organizmus vzniknutý výberovým pôsobením okolia) gréc. genet.
stenochor (organizmus vyskytujúci sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
hydrobiont (organizmus viazaný spôsobom života na vodné prostredie) gréc. biol.
saprobiont (organizmus žijúci v znečistenej vode, živiaci sa rozkladajúcimi sa látkami) gréc. biol.
planktón (drobný organizmus tvoriaci zložku spoločenstva drobných organizmov vznášajúcich sa vo voľnej vode) gréc. biol.
amfibiont (obojživelný organizmus) gréc. biol.
geobiont (organizmus žijúci v pôde trvalo, celý život) gréc. biol.
geoxenum (organizmus žijúci náhodne, dočasne v pôde) gréc. biol.
geophila (organizmus žijúci v pôde počas určitého vývojového štádia) gréc. biol.
litofilný organizmus gréc. biol.
petrikolný organizmus (organizmus žijúci na kameňoch, skalách) gréc. + lat. biol.
tyrfobiont (organizmus žijúci na rašelinisku) gréc. biol.
psamobiont (organizmus žijúci v piesku) gréc. biol.
troglofil (organizmus žijúci v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (organizmus žijúci v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
chionofóbny organizmus (organizmus žijúci na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
chionofilný organizmus (snehomilný organizmus žijúci na miestach so snehovou pokrývkou) gréc. biol.
halofóbny organizmus (organizmus neznášajúci slané prostredie) gréc. biol.
eurybiont (organizmus s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilný organizmus (organizmus so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
halobiont (slanomilný organizmus žijúci v slanom prostredí) gréc. biol.
psychrofilný organizmus (chladnomilný, studenomilný organizmus rastúci pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. biol.
termofilný organizmus (teplomilný organizmus, kt. optimálna teplota je 60 – 70 °C) gréc. biol.
fotofilný organizmus (svetlomilný organizmus) gréc. biol.
sciofóbny organizmus (svetlomilný, slnkomilný organizmus vyskytujúci sa na silno osvetlených netienených miestach) gréc. biol. bot.
fotoautotrof (organizmus prijímajúci energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
sciofilný organizmus (tieňomilný organizmus rastúci v tieni al. unikajúci do tieňa) gréc. biol. bot.
troglobiont (jaskynný organizmus trvalo žijúci v jaskyniach) gréc. biol.
osmotrofný organizmus (organizmus prijímajúci potravné roztoky povrchom tela, napr. baktérie) gréc. zool.
dekompozitor lat. + franc.
reducent lat.
deštruent (organizmus rozkladajúci organickú hmotu na jednoduchšie látky) lat. ekol.
litofágny organizmus (organizmus so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
anaeróbny organizmus (organizmus žijúci bez vzdušného kyslíka) gréc. biol.
entomofág (organizmus živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
mycetofág (organizmus živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
heterotrof (organizmus živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
detritofág (organizmus živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
saprofytický organizmus (organizmus živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
gynandromorf (organizmus, kt. má časť tela tvorenú samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
intersex (pohlavne prechodný organizmus so samčími i samičími znakmi) lat. biol.
androgýn gréc. biol.
hermafrodit gréc. biol. lek.
unisexuál (organizmus so znakmi oboch pohlaví) lat.-angl.
monovoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci iba raz za rok) gréc. + lat. biol.
polyvoltínny organizmus (organizmus vyvíjajúci sa a rozmnožujúci v priebehu jedného roka viackrát za sebou) gréc. + lat. biol.
mutant (organizmus vzniknutý, vyznačujúci sa obmenou, dedičnou zmenou) lat. genet. porovnaj rastlinaživočíchspoločenstvo 2

schopný

talentovaný (s. na určitú činnosť, nadaný) gréc.-lat.
perspektívny (nádejný, sľubný) lat.
disponovaný (s. niečo konať) lat.
potentný (spôsobilý; s. uskutočniť súlož so ženou lek.) lat.
charizmatický (s. blahodarne pôsobiť na ľudí, nadaný) gréc.
štont (súci) nem. hovor. zastar. najmä v spoj. „byť š.“
fit (zdravý, svieži, pripravený, zdatný) angl. hovor.
energický (s. rázne konať, rázny, rozhodný, dôrazný, silný, činorodý) gréc. porovnaj rozhodný
produktívny (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť, výrobný) lat.
kvalifikovaný (spôsobilý vykonávať určitú prácu al. funkciu, školený, vzdelaný) lat.
kompetentný (spôsobilý, oprávnený rozhodovať, povolaný, odborný) lat.
aplikovateľný (s. použitia, uplatnenia, prispôsobenia, použiteľný, uplatniteľný) lat.
proteovský (s. neustálych premien, premenlivý) vl. m. kniž.
adaptabilný lat. kniž. a odb.
adaptívny (s. prispôsobenia, prispôsobivý) lat. odb.
euryekný (s. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, prispôsobivý) gréc. biol. ekol.
reaktivny lat. kniž. a odb.
reaktibilný (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. biol.
rezistentný (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolný) lat.
mimetický (s. napodobňovať, napodobňujúci, prispôsobivý) gréc. kniž.
mutabilný (s. zmeny, tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
perceptívny lat. odb.
receptívny (s. vnímať, vnímavý) lat. kniž. porovnaj vnímavý
reverzibilný lat. chem.
reverzný (s. prebiehať v opačných smeroch, vratný) lat. odb.
imúnny (odolný proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek. i. organizmus
patogénny (s. vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodný) gréc. biol. lek.
likvidný (s. platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
solventný (s. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
hygroskopický (s. pohlcovať a udržiavať vlhkosť) gréc. odb.
elastický (s. samovoľne sa vrátiť do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, ohybný, pružný) gréc.-lat. odb.
solubilný (s. rozpúšťať sa v roztoku) lat. chem.
lyofilný (s. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, rozpustný) gréc. chem. porovnaj rozpustný
eurytopný (s. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia) gréc. biol. e. organizmus
eurytermný (s. znášať široké výkyvy teploty) gréc. biol. e. organizmus
nidifúgny (s. hneď po narodení opustiť hniezdo a žiť samostatne) lat. zool.

mikroorganizmus

mikroorganizmus gréc. biol.
protista (jednobunkový organizmus) gréc. biol.
baktéria (mikroskopický jednobunkový organizmus bez jadra) gréc. biol.
vírus (najjednoduchší m. vyvolávajúci choroby) lat. biol.
HIV /háívé/ (vírus spôsobujúci chorobu aids) angl. skr. lek.
fág (vírus, kt. hostiteľom sú baktérie) gréc. biol.
bacil (tyčinkovitý m. biol.; choroboplodný mikroskopický organizmus, ľudové označenie) lat.
stafylokok (guľovitý m. tvoriaci strapcovité zhluky, vyvolávajúci hnisanie) gréc. biol.
streptokok (m. vyvolávajúci infekcie, najmä angínu, šarlach a pod., usporiadaný do retiazok) gréc. biol.
rickettsia /riket-/
riketsia (m. na rozhraní medzi vírusmi a baktériami) vl. m. biol.
patogén (choroboplodný zárodok schopný vyvolať chorobu) gréc. biol. lek.

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
optopédia gréc.
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

neschopný

nulový (slabý, úbohý, zlý) lat.-tal. expr.
indisponovaný (dočasne n. zvyčajného výkonu) lat.
impotentný (nemohúci, napr. umelecky) lat. kniž. pren.
insuficientný (nedostatočný, slabý, o činnosti obličiek, srdca) lat. lek.
inkompetentný (nespôsobilý, neoprávnený rozhodovať, neodborný) lat.
invalidný (n. práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
imobilný (n. pohybu, nehybný) lat.
akinetický (n. pohybu, nehybný, ochrnutý) gréc. lek. porovnaj nehybný
inertný (n. reagovať, nevšímavý) lat.
impotentný (n. uskutočniť súlož so ženou; n. oplodnenia, o mužovi) lat. lek.
infertilný (n. splodiť al. donosiť) lat. biol.
sterilný (n. tvoriť zrelé pohlavné bunky, tvoriť potomstvo, jalový) lat. genet.
sterilizovaný (zbavený plodnosti) lat.
lyofóbny (n. zadržovať kvapalinu al. rozpúšťať sa v nej, nerozpustný) gréc. chem.
stenoekný (n. prispôsobenia veľmi odlišným podmienkam prostredia, neprispôsobivý) gréc. biol. ekol.
stenotopný (n. žiť v širokom rozsahu podmienok prostredia, obmedzený na jedno al. málo životných prostredí) gréc. biol. s. organizmus
stenotermný (n. znášať široké výkyvy teploty, citlivý na zmeny teploty) gréc. biol. s. organizmus
halofóbny (n. žiť v slanom prostredí) gréc. biol.
negramotný (n. čítať a písať) sl. + gréc.
insolventný (n. zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
grogy (n. ďalšieho boja, v boxe) angl. šport. porovnaj vyčerpaný

telo

corpus /ko-/
korpus lat. lek.
soma gréc. biol.
-sómia gréc. v zlož. sl.
sarko- gréc. v zlož. sl.
organizmus (živé t., súbor telesných ústrojov, ústrojenstvo) gréc. biol.
fyzikum (t. človeka) gréc. zried.
cadáver /ka-/
kadáver (mŕtve t., mŕtvola) lat.
múmia (mŕtve t. človeka al. zvieraťa chránené pred rozkladom, konzervované vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
pseudomúmia (mŕtve t. živočícha zachované aj s mäkkými tkanivami inak ako vysušením, najmä zmrznutím a pod.) gréc.
zombi (mŕtve t., do kt. vstúpila nadprirodzená moc a vzkriesila ho k životu, v magickom náboženstve, vúdú) afr.
thallus (t. bezcievnych rastlín, rias, húb, machorastov, stielka) gréc. bot.
mens sana in corpore sano /méns sána korpore sánó/ (v zdravom t. zdravý duch) lat.

ústrojenstvo

orgán gréc. biol.
organo- (útvar tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou) gréc. v zlož. sl.
trakt (ústroje) lat. anat.
organizmus (súbor telesných ústrojov, živé telo) gréc. biol. porovnaj ústroj

živočích

zoon gréc. kniž.
zoo- gréc. v zlož. sl.
organizmus (samostatný živočíšny jedinec, živý tvor, bytosť) gréc. biol.
animal (živočíšny tvor) lat. kniž. aj pejor.
kozmopolit (ž. rozšírený po celej Zemi) gréc. biol.
exot (ž. pochádzajúci z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
endemit (druh, rod al. čeľaď vyskytujúca sa len na malom území) gréc. bot. zool.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň) lat. biol.
albín (ž. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
gynander (obojpohlavný ž.) gréc. zool.
ovipariá (vajcorodé živočíchy rozmnožujúce sa vajcami) lat. zool.
vektor (ž. prenášajúci pôvodcov nákazlivých chorôb, prenášač) lat. lek.
krepuskulárny ž. (ž. aktívny iba v čase po západe slnka) lat. odb.
reofóbny ž. (ž. žijúci v stojatých vodách) gréc. zool.
reofilný ž. (prúdomilný ž. žijúci v tečúcich vodách) gréc. zool.
epifauna (vodné živočíchy žijúce prichytené na dne vodných nádrží a tokov) gréc. zool.
amfibiont (obojživelný ž.) gréc. biol.
edafón (súbor živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
zooedafón (súbor živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
megaedafón (väčšie živočíchy žijúce v pôde, nad 20 mm) gréc. biol.
makroedafón gréc.
makrofauna (väčšie živočíchy žijúce v pôde, 2 – 20 mm) gréc. + lat.
mezofauna (veľké živočíchy žijúce v pôde, 0,2 až 2 mm) gréc. + lat. zool.
mikroedafón gréc.
mikrofauna (živočíchy žijúce v pôde, do veľkosti 0,1 mm) gréc. + lat. biol.
limikolný ž. (ž. žijúci v bahne al. na ňom) lat. zool.
fytofilný ž. (rastlinomilné ž. vyhľadávajúci rastliny ako úkryt al. potravu) gréc. zool.
synantrop (ž. vyskytujúci sa v blízkosti človeka, ľudského obydlia) gréc. biol. akol.
inkvilín (ž. žijúci v hniezde, nore, hálke iných živočíchov bez prospievania al. škodenia svojmu hostiteľovi) lat. zool.
epizoá (necudzopasné živočíchy žijúce na povrchu tela iného živočícha) gréc. zool.
lignikolný ž. (ž. žijúci trvalo v dreve) lat. zool.
kryptozoá (živočíchy žijúce skryto, pod kameňmi, pod kôrou a pod.) gréc. zool.
omnivor lat. biol.
pantofág gréc. zool.
heterofág (ž. živiaci sa rôznorodou potravou, všetkými druhmi rastlinnej aj živočíšnej potravy, všežravec) gréc. zool. zastar.
polyfág (ž. živiaci sa rôznorodou rastlinnou a živočíšnou potravou) gréc. zool.
monofág gréc. zool.
stenofág (ž. živiaci sa len jedným druhom potravy) gréc. biol.
oligofág (ž. živiaci sa len niekoľkými druhmi potravy) gréc. zool.
geofág (ž. požierajúci pôdu a tráviaci organické časti z nej) gréc. biol.
organotrof (ž. živiaci sa inými ústrojnými látkami) gréc. biol.
heterotrof (ž. živiaci sa inými organickými látkami) gréc. biol.
xylofág (ž. živiaci sa výhradne drevom) gréc. zool.
fungivorný ž. (ž. živiaci sa hubami) lat. zool.
mycetofág (ž. živiaci sa hubami a plesňami) gréc. biol.
herbivor (ž. živiaci sa výhradne rastlinami, najmä bylinami a trávami, bylinožravec) lat. zool.
fytofág (ž. živiaci sa rastlinnou potravou, trávou, bylinožravec) gréc. biol.
florivor (ž. živiaci sa kvetmi) lat. zool.
karpofág gréc.
fruktivorný ž. (ž. živiaci sa plodmi rastlín) lat.
radicivorný ž. (ž. živiaci sa podzemnými časťami rastlín, koreňmi a pod., koreňožravý ž.) lat. zool.
fytosaprofág (ž. živiaci sa telami odumretých rastlinných organizmov) gréc. zool.
detritofág (ž. živiaci sa rozpadajúcou sa odumretou organickou hmotou) lat. + gréc. zool.
hematofágny ž. (ž. živiaci sa krvou iných organizmov) gréc. zool.
insektivorný ž. (hmyzožravý ž., hmyzožravec) lat. odb.
entomofág (ž. živiaci sa hmyzom) gréc. biol.
apivorný ž. (ž. živiaci sa včelami a ich larvami) lat. zool. biol.
karnivor lat.
zoofágny ž. (ž. živiaci sa výhradne mäsom, mäsožravec) gréc. biol.
sarkofág (ž. živiaci sa mäsom odumretých živočíchov) gréc. biol.
nekrofág (ž. živiaci sa mŕtvym telom iného živočícha) gréc. zool.
ichtyofág gréc. zool.
piscivorný ž. (ž. živiaci sa rybami) lat. zool.
epizit gréc.
predátor (ž. živiaci sa lovom a zabíjaním koristi, dravec) lat. zool.
šelma nem.
beštia (dravé, divé zviera) lat.
skatofág (ž. živiaci sa výkalmi iných živočíchov) gréc. biol.
saprofytický ž. (ž. živiaci sa hnijúcimi látkami, zvyškami rastlín a živočíchov) gréc. biol.
biofág (ž. živiaci sa na úkor živých rastlín a živočíchov) gréc.
ektofág (ž. živiaci sa na povrchu hostiteľa) gréc. biol.
lochneska (ž. žijúci údajne v škótskom jazere Ness) vl. m. hovor.
yeti /jeti/ (ž. podobný človeku, žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

rastlina

phylo- /fi-/
phyto- /fi-/
fyto- gréc. v zlož. sl.
herba lat.
organizmus (samostatný živý rastlinný jedinec) gréc. biol.
sorta (odroda kultúrnej r.) franc. tal.
kultivar (vyšľachtená odroda úžitkovej r., šľachtenec) lat. angl.
kultúra (hromadne pestovaná r. al. plodina) lat. poľnohosp.
asektátor (rastlinný druh dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon (tzv. malý, málo odlišný rastlinný druh) vl. m. bot. zastar.
linnéon (tzv. veľký, široký rastlinný druh) vl. m. bot.
solitéra (r. rastúca osamote, jednotlivo) franc. záhr.
segetál (neužitočné rastliny, buriny) lat. poľnohosp.
anuela (jednoročná r., letnička) lat. bot.
biena (dvojročná r.) lat. bot.
perena (trvalá r. žijúca niekoľko rokov, trvalka) lat. záhr.
remontantka (r. kvitnúca opakovane v priebehu vegetačného obdobia) franc. záhr.
planta (mladá r. určená na presadenie, priesada) lat.
neofyt (r. rozšírená na určitom území v geol. nedávnej dobe) gréc. bot.
sukulent (suchomilná r. so zdužnatenými stonkami alebo listami prispôsobená životu v suchom prostredí) lat. bot.
ikebana (rastliny upravené orient. spôsobom v nádobe) jap. porovnaj úprava kvetov
kozmopolit (r. rozšírená po celej Zemi) gréc. biol.
ubikvist (r. schopná obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
exot (r. pochádzajúca z ďalekých, tropických krajín) gréc. odb.
stenochor (r. vyskytujúca sa v úzkej oblasti výskytu) gréc. bot.
solitér (r. vyskytujúca sa jednotlivo) franc. kniž.
herba (sušená liečivá r.) lat. farm.
exsikát (r. vylisovaná a usušená pre herbár) lat. bot.
eurybiont (r. s pomerne malými nárokmi na životné prostredie) gréc. biol.
mezofilná r. (r. so strednými nárokmi na vlhkosť, živiny a pod.) gréc. biol.
fotofilná r. (svetlomilná r.) gréc. biol.
heliofyt (svetlomilná r. rastúca na silno osvetlených netienených miestach) gréc. bot.
termofyt (teplomilná r.) gréc. bot.
psychrofyt (chladnomilná, studenomilná r. žijúca pri nízkych teplotách, 4 – 15 °C) gréc. bot.
mezotermná r. (r. vyžadujúca priemernú ročnú teplotu 15 – 20 ºC) gréc. bot.
termofilná r. (teplomilná r., kt. optimálna teplota je 60 – 70 ºC) gréc. biol.
sciofyt (tieňomilná r. rastúca na tienistých miestach) gréc. bot.
skiofyt gréc. bot.
umbrofyt (r. rastúca v tieni iných rastlín al. objektov) lat. + gréc. bot.
ombrofil (r. rastúca len na vlhkých a tmavých miestach) gréc. bot.
hygrofyt (vlhkomilmá r. rastúca vo veľmi vlhkom prostredí) gréc. bot.
ruderálna r. (r. rastúca na opustených miestach zanesených odpadom, v blízkosti ľudských sídel, na rumoviskách) lat. ekol. biol.
antropofyt (r. sprevádzajúca človeka, vyskytujúca sa v blízkosti ľudských sídel) gréc. ekol.
fimikolná r. (r. rastúca na hnoji a živočíšnych výlučkoch) lat. bot.
nitrofyt (r. rastúca na pôde bohatej na dusík) gréc. bot.
ombrofób (r. neznášajúca vlhko a tieň) gréc. bot.
xerofilná r. (suchomilná r. prispôsobená suchému podnebiu) gréc. bot.
sklerofyt (r. prispôsobená suchému prostrediu zmenšenou plochou transpirujúcich orgánov) gréc. bot.
tropofyt (r. schopná prispôsobenia na suché aj vlhké prostredie) gréc. bot.
aerofyt (r. viazaná výlučne na vzdušné prostredie) gréc. bot.
fotoautotrof (r. prijímajúca energiu z viditeľnej časti slnečného žiarenia) gréc. biol.
nitrofóbna r. (r. neznášajúca vyšší obsah dusíka v pôde) gréc. bot.
halofyt (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
halofytná r. (slanomilná r. rastúca na slaných pôdach) gréc. bot.
pelofyt (r. žijúca na hlinitej bahnitej, zabahnenej pôde) gréc. bot.
halobiont (slanomilná r. žijúca v slanom prostredí) gréc. biol.
halofóbna r. (r. neznášajúca slané prostredie) gréc. biol.
helofyt (močiarna r. s koreňmi v bahnitom dne a stonkou, listami a kvetmi nad hladinou) gréc. bot.
limnofyt (sladkovodná r.) gréc. bot.
hydrofyt gréc. bot.
submerzná r. (vodná r. úplne al. prevažne ponorená do vody) lat. bot.
reofyt (r. prispôsobená životu v tečúcich vodách) gréc. zool.
pyrogénna r. (r. podporovaná v šírení požiarmi, vyskytujúca sa okolo železničných tratí s prevádzkou parných lokomotív) gréc. bot.
litofágna r. (r. so schopnosťou rozrušovať horniny) gréc. biol.
petrofyt (r. prispôsobená životu na kameňoch a skalách) gréc. bot.
chazmofyt (r. rastúca na sklanatom podklade) gréc. bot.
alpínka (vysokohorská r. pestovaná na skalke, skalnička) vl. m. bot. záhr.
oreofyt (vysokohorská r. rastúca od 800 do 1 200 m nad morom) gréc. bot.
psamofyt (r. rastúca na piesočnatých pôdach) gréc. bot.
troglobiont (r. trvalo žijúca v jaskyniach) gréc. biol.
troglofil (r. žijúca v jaskyniach i mimo nich) gréc. biol.
trogloxén (r. žijúca v jaskyni iba náhodne) gréc. biol.
kryofyt (r. žijúca na povrchu snehu al. ľadu) gréc. bot.
chionofyt (snehomilná r. žijúca na miestach so snehovou pokrývkou, prikrytá snehom) gréc. bot.
chionofóbna r. (r. žijúca na miestach bez snehovej pokrývky) gréc. biol.
geofyt (r. prekonávajúca nepriaznivé obdobie pod zemou) gréc. bot.
parazit (cudzopasná r.) gréc. biol.
ektofyt (rastlinný parazit žijúci na povrchu tela hostiteľa) gréc. biol.
endofyt (rastlinný p. žijúci vnútri tela inej rastliny al. živočícha) gréc. biol.
epifyt (necudzopasná r. rastúca al. prichytená na tele iných rastlín) gréc. bot. porovnaj jedinec 2

organizmus

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 38. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.