Výsledky vyhľadávania

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

skok

salto (s., pri kt. telo opíše úplný kruh, premet vo vzduchu) tal.
salto mortale /-tá-/ (nebezpečný viacnásobný premet) tal.
flop (s. do výšky cez latku v polohe naznak) angl. šport.
straddle /-redl/ (valivý s. do výšky) angl. šport.
horin /horajn/
horajn (valivý bočný s. do výšky) angl. vl. m.
sweeny /svíni/ (strihom zvratný starší s. do výšky) vl. m. šport.
halma (starogréc s. do diaľky i do výšky z miesta i z rozbehu) gréc. hist.
paraalpinizmus (s. pomocou padáka z končiarov veľhôr) franc. + lat. šport.
bungee jumping /bandží džamp-/ (s. z výšky a voľný pád na silnom pružnom gumenom lane) angl.
jeté /že-/ (baletný s. z jednej nohy na druhú) franc. tan.
kadet (krasokorčuliarsky s. s polobratom vo vzduchu) franc.
flip (jednoduchý odpichnutý krasokorčuliarsky s.) angl. šport.
axelpaulsen /-ze-/ (krasokorčuliarsky s. s obratom) vl. m. šport.
rittberger (krasokorčuliarsky s. točený v smere nájazdového oblúka odrazom z pravej nohy z oblúku vzad s dopadom na rovnakú nohu al. naopak) vl. m. šport.
toeloop /toulúp/ (odpichnutý rittberger) angl.
lutz /luc/ (krasokorčuliarsky s. točený proti smeru zakrivenia nájazdového oblúka s dopadom na opačnú nohu do jazdy dozadu) vl. m. šport.
salchov (krasokorčuliarsky s. točený v smere zakrivenia nájazdového oblúka s odrazom z pravej nohy na ľavú al. naopak) vl. m. šport.
kurbeta (2-3 skoky dopredu na zadných nohách bez dotyku zeme prednými nohami, figúra vysokej špan. jazdeckej školy) franc.-tal.
lancáda (s., pri kt. kôň natiahne predné i zadné nohy do vodorovnej polohy, figúra vysokej špan. jazdeckej školy) franc. šport.
krupáda (s. šikmo nahor z podrepu, levády, figúra vysokej špan. jazdeckej školy) franc.
balotáda (s. koňa s prednými nohami pritiahnutými k telu a zadnými pokrčenými) franc. šport.
kapriola (najťažší s. vysokej špan. jazdeckej školy šport.; ta. skoková figúra tan.; s., poskok všeobecne) tal.
eskapáda (zlý s. jazdeckého koňa) franc.

uchádzač

uchádzač 1 (čakateľ)
kandidát (u. o miesto, úrad, členstvo a pod., čakateľ) lat.
ašpirant (žiadateľ, čakateľ) lat.
reflektant (záujemca) lat. kniž.
petent (žiadateľ) lat. kniž.
pretendent (u. uplatňujúci si na niečo nárok) lat. kniž.
kancelista (nižší kancelársky úradník) lat. zastar.
akcesista (nižší kancelársky úradník, čakateľ) lat. hist.
koncipient (u. advokátstva al. notárstva) lat.
doktorand (u. pripravujúci sa na získanie doktorátu) lat.
exspektant (čakateľ na banský úrad) lat. hist.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
katechumen (žiadateľ o kresťanský krst pripravujúci sa na vstup do cirkvi) gréc. cirk.
novic (čakateľ na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.

začiatočník

debutant (z. vystupujúci prvý raz verejne, najmä umelecky) franc.
adept (z. vo vede, umení a pod.) lat.
praktikant (z. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.
patvarista (súdny al. advokátsky praktikant) lat. zastar.
volontér (neplatený dobrovoľný pracovník pripravujúci sa na určité povolanie) franc.
greenhorn /grín-/
grínhorn (nováčik, zelenáč) angl. pejor.
elév franc. kniž.
embryo gréc. pren. expr.
novic lat. expr.
bažant nem. voj. slang.
peón špan. voj. slang.
milionár tal. voj. slang.
páža franc. voj. slang.
kadet (nováčik) franc.
lamer (úplný z., beznádejne hlúpy používateľ v oblasti výpočtovej techniky, internetu) angl. slang.
neofyt (nový horlivý vyznávač určitého názoru, nováčik v cirkvi, organizácii a pod.) gréc.

syn

junior [jr.] (mladší z dvoch mužov, príbuzných rovnakého mena) lat.
princ (s. panovníka, nevládnuci príslušník panovníckeho al. kniežacieho rodu) franc.-nem.
kadet (mladší al. najmladší šľachtický s. al. brat nedediaci pozemky, žiak dôstojníckej školy) franc.
M’ /mek/ (prvá časť ír. a škót. zložených vlastných mien) kelt.
Ben (prvá časť hebr. zložených vlastných mien) hebr. arab.
Bin (prvá časť arab. zložených vlastných mien) arab.
-son (posledná časť švéd. zložených vlastných mien) germ.
primogenitúra (prvorodený s. a jeho potomstvo) lat. hist. práv.
sekundogenitúra (druhorodený s. a jeho potomstvo) lat. hist. práv.
et tu mi fili! (aj ty, syn môj!, posledné slová Cézara podľa Seutonia) lat.

žiak

premiant (vynikajúci ž.) lat.
prímus (najlepší ž v triede al. škole) lat. hovor.
bifliar nem. hovor.
štuker (ž. učiaci sa snaživo, usilovne, ale často aj mechanicky) nem. slang.
blicoš (ž. vyhýbajúci sa školskej dochádzke, záškolák) nem. slang.
eminens (vynikajúci ž.) lat. zastar.
reprobant (ž., kt. prepadol pri skúške, bol uznaný za nespôsobilého) lat. škol. hist.
repetent (ž. opakujúci pre neprospech ročník) lat. škol.
scholár (ž. al. študent v stredoveku) lat. hist.
scholastik (ž., študent, najmä jezuitskéj školy) gréc.-lat. cirk. hist.
elév (ž. na niektorých školách, učeň, chovanec, odchovanec) franc.
mendík (chudobný ž. na ľudovej škole pomáhajúci v škole al. na fare za stravu) lat.
pikolík (čašnícky učeň) tal. hovor.
kadet (ž. al. študent na dôstojníckej škole) franc.
junker (ž. dôstojníckej školy v cárskom Rusku) nem. hist.
muríd (ž. moslimského učiteľa al. náčelníka kmeňa) arab.
študent lat.
študák lat. slang.
študiózus (ž. strednej školy al. poslucháč vysokej školy) lat. zastar.
gymnazista (ž. strednej výberovej školy pripravujúcej na vysokoškolské štúdium) gréc. škol.
parvista lat. zastar.
primán (ž. prvého ročníka gymnázia, prvák) lat.
sekundán (ž. druhého ročníka gymnázia, druhák) lat.
tercián (ž. tretieho ročníka gymnázia, tretiak) lat.
kvartán (ž. štvrtého ročníka gymnázia, štvrták) lat.
kvintán (ž. piateho ročníka gymnázia, piatak) lat.
sextán (ž. šiesteho ročníka gymnázia, šiestak) lat.
septimán (ž. siedmeho ročníka gymnázia, siedmak) lat.
oktaván (ž. ôsmeho ročníka gymnázia, ôsmak) lat.
preparand (ž. prípravného ročníka starého gymnázia) lat. zastar.
syntaxista (ž. štvrtého r. starého gymnázia) gréc. hist.
humanista (ž. piateho a šiesteho ročníka bývalého šesťtriedneho gymnázia) lat. škol. zastar.
lyceista (ž. strednej výberovej školy poskytujúcej všeobecné vzdelanie) lat. + gréc.
principista (ž. prvej al. druhej triedy latinskej strednej školy) lat. hist.
realista (ž. strednej sedemročnej školy zameranej na matematiku, prírodné a technické odbory) lat. zastar.
privatista (ž. strednej školy študujúci súkromne) lat.
maturant (študent v období záverečnej skúšky na strednej škole; človek s úplným stredoškolským vzdelaním) lat.
abiturient (študent gymnázia al. strednej školy po al. tesne pred ukončením strednej školy, zložením záverečnej skúšky) lat.
konzervatorista (študent na vyššej strednej hud., tan. al. dram. škole) lat.
beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.
externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.
univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.
akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.
burš (nem. vysokoškolák) nem. hist.
medik (poslucháč lekárstva) lat.
technik (poslucháč technickej vysokej školy)
stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.
jurista (poslucháč práv) lat.
teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.
bócher (žid. bohoslovec.) hebr.
softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.
diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.
absolvent (človek po úspešnom ukončení strednej al. vysokej školy, školenia, kurzu) lat.
postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.
goliard franc.
vagant (potulný, žobravý stredoveký študent šíriaci študentskú poéziu) lat.
seminarista (chovanec ústavu pre výchovu katolíckych kňazov) lat.
suplikant (študent, kt. cez prázdniny chodieval vyberať príspevky na školy a fary) lat. zastar.
štipkár (ž. al. študent, kt. dostáva od štátu al. inštitúcie peňažnú podporu na štúdium) lat. slang.
alumnista (chovanec ústavu pri škole (počas reformácie) poskytujúceho lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie) lat.
frekventant (návštevník školy, kurzu a pod.) lat. porovnaj vysokoškolákstredoškolák