Výsledky vyhľadávania

dej

dej
proces (plynulý priebeh d., diania, vývinu) lat.
fabula (súbor udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova) lat. lit.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka lit. diela; jeho d., námet) franc.
scenár (textová predloha pre film., televízne al. rozhlasové dielo, podrobný d. filmu a pod. rozpísaný na obrazy, rozpis d.) gréc.-lat. div. film.
motív (základná, vedúca myšlienka, námet umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (myšlienka, námet umeleckého diela prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
epizóda (podružný príbeh, d. vložený do hlavného deja lit. diela, dejová vložka, odbočka) gréc. lit.

sloveso

sloveso
verbum lat. lingv.
reflexívum (zvratné s.) lat. lingv.
impersonale (neosobné s., napr. prší, cnie sa) lat. lingv.
kopula (sponové s., spona, tvary slovesa byť) lat. gram.
perfektívum (dokonavé s.) lat. lingv.
imperfektívum (nedokonavé s.) lat. lingv.
tranzitívum (prechodné s. vyžadujúce predmet v akuzatíve) lat. lingv.
intranzitívum (neprechodné s.) lat. lingv.
fiktitívum
kauzatívum (odvodené s. s významom robiť al. urobiť niečo al. niekoho niečím al. nejakým, čo označuje základ slova) lat. lingv.
duratívum (trvacie s. vyjadrujúce dej dlhšie trvajúci) lat. gram.
iteratívum (opakujúce s. vyjadrujúce dej jednoducho násobený) lat. lingv.
frekventatívum (s. vyjadrujúce opakovaný dej) lat. lingv.
terminatívum (dokonavé s. vyjadrujúce začiatok aj koniec deja) lat. lingv.
ingesívum (s. vyjadrujúce začiatok trvacieho al. opakovacieho deja) lat. lingv.
finitívum (s. označujúce koniec deja, napr. dobehnúť) lat. lingv.
inchoatívum
inkohatívum (začínacie, počínacie s., napr. starnúť) lat. lingv.
dezideratívum (s. vyjadrujúce želanie, snahu, žiadosť) lat. lingv.

čas

čas 3 (gramatická kategória slovesa)
tempus lat. lingv. zried.
prézent (prítomný č.) lat. lingv.
préteritum (minulý č.) lat. lingv.
aorist (minulý č.) gréc. lingv.
perfektum (č. vyjadrujúci v minulosti ukončený dej, kt. výsledkom zasahuje do prítomnosti) lat. lingv.
pluskvamperfektum lat. lingv.
antepréteritum (č. vyjadrujúci dej minulý predchádzajúci pred iným minulým dejom, predminulý č.) lat. lingv.
rezultatív (minulý č. zasahujúci výsledkami do prítomnosti) lat. lingv.
imperfektum (minulý č. označujúci neukončený al. sprievodný dej minulý) lat. lingv.
injunktív (starý indoeurópsky č.) lat. lingv.
futúrum (budúci č.) lat. lingv.
postfutúrum (budúci č. nasledujúci po inom budúcom čase) lat. lingv.
antefutúrum (budúci č. predchádzajúci pred iným budúcim časom) lat. lingv.

pocit

pocit 1 (zmyslový al. citový zážitok al. stav)
senzus lat.
psychroalgia (p. chladu a bolesti) gréc. lek.
fosfén (svetelmý vnem vyvolaný mechanickým al. elektrickým podnetom) gréc. lek.
déj¸ vu /deža vi/
déj¸ vécu /deža veki/ (p., že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil, klamný zmyslový dojem, vidina, mam, klam) franc. psych.
nauzea (p. nevoľnosti spravidla predchádzajúci vracanie, nutkanie k vracaniu) gréc.-lat. lek.
libido (príjemný p. sprevádzajúci pohlavné vzrušenie) lat. lek. biol.
inštinkt (mimovoľný p., predvídanie, vnuknutie, tušenie) lat.
emócia (prežívanie skutočnosti, vzťahu ako príjemného al. nepríjemného, silný cit, pohnutie mysle, vzrušenie) lat. psych.
eufória (p. uvoľnenia, radosti, zadosťučinenia, dobrej nálady, zdravia, pohody, spokojnosti, povznesenosti, sily, šťastia, príjemný stav telesnej a duševnej pohody) gréc. lek. psych.
hedónia (príjemný p. spokojnosti) gréc.
katarzia (povznášajúci, uvoľňujúci p. očisťujúci od nežiadúceho, zlého, vyvolaný umeleckým dielom) gréc. lit.
opresia (p. stiesnenosti, stiesnenosť) lat. lek. zried.
tenzia (citové napätie, úzkosť) lat. psych.
deprivácia (dlhodobý citový stav spojený s nemožnosťou uspokojovania základných telesných a duševných potrieb) lat. psych.
komplex lat. hovor.
mindrák (p. menejcennosti) nem. hovor. expr.
skoptofóbia (strach zo zosmiešnenia, hanby, spojený s p. menejcennosti) gréc. lek.
resentiment (p. krivdy s hnevom, nenávisťou, pomstychtivosťou, záporný citový postoj) lat. psych.
taedium vitae /té- víté/ (p. zhnusenosti, znechutenia zo života, nechuti do života) lat. lek. psych.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, p. menejcennosti, stratou záujmov, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
melanchólia gréc. lek.
melancholickosť (duševný stav prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, smútkom, clivota, ťažkomyseľnosť, trudomyseľnosť) gréc.
nostalgia (nadmerná citlivosť, túžba po niečom známom a príjemnom, ale vzdialenom, napr. po prostredí, ľuďoch) gréc. kniž. a odb.
spleen /splín/
splín (skľúčenosť spojená s nudou, omrzenosťou, p. zunovania, clivota) gréc.-angl.
chandra (p. omrzenosti, skľúčenosti, nudy, ťažkomyseľnosti v rus. prostredí) gréc.-rus.
dystýmia
tymopatia (duševné rozladenie, trudomyseľnosť, úzkosť) gréc. lek.
anxieta (úzkosť bez konkrétnej príčiny, podoby, neurčité tiesnivé napätie) lat. lek. psych.
dysfória (citový stav úzkosti, nepokoja, podráždenia, napätia, rozladenosti) gréc. psych.
frustrácia (citový stav vyvolaný neuspokojením telesnej al. duševnej potreby al. znemožnením činnosti na dosiahnutie cieľa) lat.
tréma (napätie, neistota, strach, nervozita pred vystúpením na verejnosti, skúškou a pod.) lat.-tal.
extáza (citový stav spojený s nevnímaním okolia a útlmom poznávacích funkcií) gréc. psych.
démonománia (p. posadnutosti zlým duchom) gréc. lek. porovnaj priazeňodpor 1napätie 1vnem

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
manier
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.
omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.
optima forma (najlepším s.) lat. kniž.
à la /ala/ (na s., podľa) franc.
katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.
stesso (tým istým s.) tal. hud.
s. úpravy pozri úprava 3
s. výroby pozri výroba 1
s. obchodu pozri obchod 1
s. vlády pozri vláda 2
s. myslenia pozri myslenie
s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1
s. vnímania pozri vnímanie
s. konania pozri konanie 1postup 1
s. reči pozri reč 3
s. výslovnosti pozri výslovnosť
s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie
s. písania pozri rukopis 1
s. výživy pozri výživa
s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus
s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2
s. tlače pozri . tlač
s. liečenia pozri liečenie
s. hlasovania pozri hlasovanie
s. dopravy, prepravy pozri doprava 1
s. spevu pozri spev 1
s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.
s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt
s. sochárstva pozri sochárstvo
s. merania pozri meranie
s. zisťovania pozri zisťovanie
s. zobrazovania pozri zobrazenie
s. fotografovania pozri záber
s. skoku pozri skok
s. plávania pozri plávanie
s. zlatníctva pozri zlatníctvo
s. viazania pozri viazanie
slovesné spôsoby
faktív
indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.
konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.
subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)
etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.
sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.
solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.
hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.
elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.
infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.
particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.
supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.
transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.
gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.
modus (slovesný spôsob) lat. lingv.
faktív
indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.
interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.
imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.
adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.
irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.
dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.
expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.
subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.
konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.
optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

miestodržiteľ

miestodržiteľ
guvernér franc.
orátor (zástupca panovníka al. cudzej vlády) lat. zastar.
regent (dočasný zástupca nedospelého al. neprítomného panovníka vykonávajúci v jeho mene správu štátu) lat.
gubernátor (m. vo vrcholnom správnom krajinskom úrade v Prahe a Brne, 1763 – 1848) lat. hist.
markgróf (zástupca panovníka v pohraničnom území franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.
falgróf (zástupca panovníka v jeho neprítomnosti, raný stredovek) nem. hist.
bán (zástupca panovníka v závislej krajine, kráľovský m. u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
exarcha (zástupca panovníka Byzantskej ríše na dobytom území) gréc.
satrapa
hypatos (splnomocnený m. provincie v Perz. ríši) gréc. hist.
naváb
nabob (m. v ind. provinciách, moslimský feudál v Indii) arab.-ind. hist.
dej (titul tur. m., vládcu v Alžírsku) arab. hist.
jarl (kráľovský m. vo Švédsku, stredovek) škand. hist.
válí (správca provincie v Osmanskej ríši) arab.-tur. hist.

vládca

vládca
potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
diktátor
absolutista lat.
autokrat
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
gosudar
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšach
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
radža
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satan
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

hodnosť

hodnosť
dištinkcia lat.
grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktor
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinár
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandér
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archón
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
said
šerif
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
kalif
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
beg
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišah
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
baša
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
lulla
molla
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimjó
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
mulla
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
dalajláma
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandér
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
asaul
esaul
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
šikovateľ
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurát
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.
majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

hra

hra 1 (lit. dram. útvar pre divadlo)
dráma (najmä vážna h., jeden zo základných druhov umeleckej literatúry, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konania postáv) gréc.
tragédia (základný dram. útvar s vážnym obsahom, v kt. sa hrdina dostáva do konfliktu so silami silnejšími ako on, napr. osud, zákony a pod., a v zápase s nimi podlieha al. umiera, trúchlohra) gréc.
komédia (základný dram. útvar s veselým obsahom a so šťastným koncom, zmierením) gréc.
fraška (drsne, hrubo komická veselohra vysmievajúca sa najmä z hlúposti a vonkajšej podoby, so zápletkami zo všedného života) tal. lit.
farce /fars/
farsa (franc. fraška zameraná na ľudské slabosti a neresti, 14. – 16. st.) franc. div.
sotie /soti/ (franc. stredoveká satirická fraška) franc. lit.
atellána (juhotal. improvizovaná ľudová fraška) vl. m. div.
buffa
buffonáda (prehnaná fraška) tal. div.
nó (žáner jap. tradičného divadla s tancom, recitáciou, so spevom a s hudbou) jap. div.
kjógen (krátka fraška vložená do predstavenia divadla nó) jap.
burleska (hrubá, drsná, nevyberaná veselohra vysmievajúca sa vážnym témam) tal.-franc.
vaudeville /vódvil/ (veselohra so spevmi a tancami, pôvodne franc. 18. st.) franc. lit. div.
commedia dell’arte /ko-/ (tal. improvizovaná profesionálna veselohra) tal.
harlekyniáda (tal. veselohra, v kt. vystupuje komická postava v pestrom kostýme) tal. div.
klauniáda
klaunéria (komické vystúpenie) angl.
tragikomédia (h. spájajúca prvky trúchlohry a veselohry) gréc.
tragifraška (h. spájajúca extrémne prvky trúchlohry a veselohry) gréc. + tal.
doudráma (dráma pre dve postavy) lat. + gréc.
monodráma (dráma pre jednu postavu) gréc.
konverzačka (h. založená na rozhovoroch postáv, najmä vtipných) lat. hovor.
opera (hudobnodram. dielo hrané na scéne, spevohra) tal.
opera seria (vážna opera) tal.
opera semiseria (polovážna opera) tal.
opera buffa (komická opera) tal.
singspiel /zingšpíl/ (nem. a rak. komická opera s hovorenými dialógmi) nem. hud.
masque /másk/ (angl. dvorná h. s hudbou a tancom, 16. – 17. st.) arab.-franc.
ballad opera /beled/ (angl. ľudová h. so spevmi, 18. st.) angl. div.
zarzuela /sarsu-/ (špan. div. útvar spájajúci spev a recitáciu, ľudová spevohra) špan. div. hud.
pasticcio /-čo/ (baroková opera zložená z častí iných diel) tal. hud.
opereta (druh hud. divadla so zábavným dejom, s hovorenými slovom a tancami) tal. div.
muzikál (hud. zábavná h. spájajúca reč, spev, hudbu a tanec) angl.
balet (javiskové tan. dielo) tal.
melodráma (dram. útvar, činohra spojená s hudbou, prednes básne al. činohra sprevádzaná hudbou) gréc.
pantomíma (dram. útvar, pri kt. sa dej vyjadruje výhradne pohybmi tela a tváre, bez slov, nemohra) gréc.
aktovka (h. s jedným dejstvom) lat.
auto (špan. jednoaktová h.) špan. div.
proverb (krátka veselohra rozvádzajúca obsah príslovia al. porekadla, jednoaktovka) lat. div. lit.
naumachia (h. napodobujúca veľkú námornú bitku) gréc. odb.
feéria (rozprávková výpravná h.) franc.
pastorála
pastorela (h. s motívmi z pastierskeho života) tal. lit.
dilégia (dvojdielna dráma v starom Grécku) gréc. hist.
flyax (karikatúrne mimické vystúpenie s maskovanými hercami v starom Grécku) gréc. div.
praetexta /pre-/
praetextata /pre-/ (vážna starorím. h. s námetom z bájnych čias, rímskej histórie a pod.) lat.
palliata (starorím. veselohra, podľa gréc. vzoru) lat. div.
ludi /lúdý/ (pohybové slávnostné verejné hry v starom Ríme) lat. hist.
mirákulum (stredoveká náb. h. zobrazujúca legendárne zázraky svätcov) lat. lit.
moralita (stredoveká alegorická dráma s mravným poučením) lat. lit.
mystérium (stredoveká dráma s bohoslužobným obsahom) gréc. lat. lit.
intermédia
interlúdia lat. div. plur.
interlúdium (medzihra hraná v prestávke medzi dejstvami; pôvodne medziaktová stredoveká a renesančná fraška) lat. div.
entremés (špan. komická medzihra hraná medzi 1. a 2. dejstvom tragédie) špan. div.
extempore (nečakaná, nepripravená h., prídavok herca do textu hry) lat. div.
improvizácia (herecké vystúpenie bez predchádzajúcej prípravy) tal.-franc.
forbína (herecké vystúpenie v prestávke medzi dejstvami na mieste pred oponou) nem. div. slang.
dramatizácia (lit. dielo upravené do div. formy) gréc.

neskutočný

neskutočný
ireálny lat. kniž.
abstraktný (nehmatateľný, neživotný) lat.
fantastický (vymyslený, vybájený) gréc.
fiktívny (zdanlivý, klamný; vymyslený, vybájený) lat.
absurdný (nezmyselný, nemožný, nerozumný, nemysliteľný) lat.
bizarný špan.
pitoreskný (čudný, podivný, zvláštny, neobvyklý) tal.-franc. kniž.
legendárny lat.
mýtický (vymyslený, vybájený, povestný, bájny) gréc.
ideálny (pomyselný, nedosiahnuteľný, myslený) gréc.-lat.
iluzívny
iluzórny (klamný, klamlivý, zdanlivý, vymyslený) lat.
imaginárny (vymyslený, domnelý, zdanlivý) lat. kniž.
halucinačný lat. psych.
fatamorganický tal.
fantazmagorický (klamlivý, klamný, preludný) gréc. lat. kniž. psych.
chimérický (klamlivý, mámivý, neuskutočniteľný) gréc.
utopický
utopistický (neuskutočniteľný, nedosiahnuteľný, vysnívaný) gréc.-angl.
vykonštruovaný (vymyslený bez skutkového podkladu, násilne) sl. + lat.
papierový (neživý, neživotný, bezcenný, márny, planý, knižný) gréc.-lat.-nem. pejor.
imitovaný
fingovaný (napodobený) lat.
simulovaný (napodobený) lat. odb. s. dej, správanie
virtuálny (napodobený pomocou počítačovej techniky, domnelý, zdanlivý) lat. kniž. a odb.
ostenzibilný (zdanlivý) lat. kniž.
falošný lat.-nem.
pseudo- (klamný, klamlivý, lživý, nepravý, nepravdivý, vymyslený, zdanlivý, predstieraný) gréc. v zlož. sl.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 32. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.