Výsledky vyhľadávania

hraničný

hraničný 2 (týkajúci sa rozhrania)
minimálny (najnižší možný) lat.
maximálny (najvyšší možný) lat.
limitný
limitový (medzný) lat.
extrémny (krajný, okrajový, vonkajší) lat. odb.

hraničný

hraničný 1 (týkajúci sa čiary medzi územiami)
demarkačný (určujúci, vymedzujúci, vyznačujúci, vytyčujúci hranicu) franc.

krajný

krajný 2 (prehnaný, hraničný)
extrémny
extrémistický (výstredný, prepiaty, prehnaný) lat.
ultra- (prílišný, prehnaný) lat. v zlož. sl. porovnaj výstredný 1

vonkajší

vonkajší
externý lat.
exogénny gréc. odb. lek.
ektogénny gréc.
exo- lat. v zlož. sl.
ekto- gréc. v zlož. sl.
extrémny (krajný, okrajový, hraničný) lat. lek.
exoterický (určený, prístupný širšiemu okruhu, verejnosti, verejný) gréc. odb.
formálny (týkajúci sa vonkajšej podoby, nie podstaty, obsahu, nepodstatný, bezobsažný) lat.
konvenčný lat.
konvencionálny (zvykový, obyčajový, zdvorilostný) lat. zastar.
outdoor
outdoorový /-dór/ (prírodný, robený vonku) angl. o. šport
periférny (o vonkajšom, prídavnom vstupnom a výstupnom zariadení počítača) gréc. výp. tech.

okrajový

okrajový 1 (nachádzajúci sa na okraji)
bordúrový (obrubový, lemový a ozdobný) franc.
periférny (vzdialený od stredu, vonkajší) gréc.
provinčný
provinciálny lat.
provincionálny (vidiecky, malomestský) lat. zried.
extrémny (vonkajší, krajný, hraničný) lat. lek.

stav

stav 1 (súhrn vlastností v určitom čase)
situácia (súhrn okolností, podmienok, pomery) lat.
pozícia (situácia s ohľadom na okolie) lat.
status (situácia s ohľadom na okolie sociol.; s. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kondícia lat.
kondička lat. hovor.
fyzička (telesný al. duševný s., rozpoloženie, šport. a telesná zdatnosť, výkonnosť) gréc. slang.
forma (miera výkonnosti, najmä šport.) lat. hovor.
kapacita (maximálny stav výkonnosti) lat.
štatút (práv. s. upravený zákonmi, predpismi a pod.) lat. š. utečenca
konjunktúra (priaznivý s., podmienky, priaznivá zhoda okolností) lat.
kríza (ťažký, zložitý, nebezpečný, napätý s.) gréc.
reakcia (protikladný s. opačný k predchádzajúcemu stavu, zvrat, obrat) lat.
provizórium (dočasný, predbežný, prechodný s.) lat.
impas (bezvýchodiskový, neriešiteľný s.) lat. pren. kniž.
štich (zlý, nepríjemný, bezvýchodiskový s.) nem. len v spoj. „nechať niekoho v š.“
legalita
legálnosť (zákonný s., zákonnosť) lat.
ilegalita (s. mimo zákon, nezákonnosť, protiprávnosť) lat.
anarchia (s. bez poriadku, bez vlády, zmätok) gréc.
štandard (obvyklý, bežný, ustálený s.) angl.
normál
normálnosť lat.
normalita (zvyčajný, obyčajný, bežný, prirodzený, stredný s., priemer) lat. kniž.
minimum (najmenší možný s.) lat.
maximum (najvyšší možný s.) lat.
optimum (v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahorší, najmenej vhodný, priaznivý, výhodný s.) lat. odb.
extrém (krajný, hraničný s.) lat. odb.
financie (s. majetku, hospodárenia, majetkové pomery) franc.
saldo (konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu) tal. účt. obch.
pasivita (s., keď sú výdavky vyššie ako príjmy al. dlhy väčšie ako majetok, zadlženosť) lat. fin.
sediskvancia (s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
nov (s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou) lat. astron.
status quo
status in quo /kvó/ (súčasný, doterajší s., ako dovtedy) lat. kniž. a odb.
in statu quo /kvó/ (v doterajšom stave) lat.
status quo ante /kvó/ (predchádzajúci, minulý s., ako predtým) lat. kniž. a odb.
in statu quo ante /kvó/ (v stave ako predtým, v predchádzajúcom stave) lat.
citový s. pozri pocit 1blaženosťuspokojeniepokoj 2napätie 1ostražitosťnepokojvzrušeniepodráždenosťhnevúzkosťstrachskleslosťstiesnenosťsmútokslabosť 1únavavyčerpanie 2
zdravotný, chorobný s. pozri zdravierovnováhachorobanedostatok 1poruchabezvedomiedokonávaniezotavovaniespánok 1
s. útlmu organizmov pozri zastavenie porovnaj postavenie 2

určovací

určovací
determinačný
determinatívny (určujúci, vymedzovací, vymedzujúci) lat.
diagnostický (určujúci, zisťovací, zisťujúci, rozoznávací, rozpoznávací, stanovujúci) gréc. odb. lek.
orientačný (zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc. o. poloha, smer
demarkačný (určujúci, vymedzujúci, vyznačujúci, vytyčujúci hranicu, hraničný) franc.
tetický (určujúci, stanovujúci) gréc. odb.

ihlan

ihlan
pyramída (i. al. čo i. pripomína, predmet tvaru i.) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly i. zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
pyramidión (zakončenie obelisku v tvare i., spravidla pozlátené) gréc. archit.
monolit (obelisk vytvorený z jedného kusa staviva) gréc. stav.
pylón (okrasná vežovitá stavba, ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného i., pôvodne v staroegypt. archit.) gréc. archit.
cippus (rím. hraničný al. náhrobný hranol al. i.) lat.
fiála (štíhly končistý ozdobný i., gotická vežička ukončujúca oporné piliere, štíty nad oknami a portálmi) gréc. archit.

kameň

kameň 2 (opracovaný kus tvrdej horniny)
menhir (hrubo opracovaný, do kruhu a zvisle postavený k., údajne obradný predhistorický pamätník neznámeho účelu) kelt.-franc.
cippus (fénický náhrobný, oltárny al. trónny k. s ozdobami; etruský náhrobný k. na vrchu s guľami; rím. hraničný al. náhrobný hranol al. ihlan) lat.
dolmen (kelt. náhrobný k., pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
omfalos (posvätný okrúhly k. v Delfách považovaný za stred sveta) gréc.
stéla (výškovo postavený a zdobený k. s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit.
chačkhar
chačkar (arménska kamenná pamätná stéla so znamením kríža) armén. archeol. archit.
terminus (kultový k. medzi pozemkami v starom Ríme) lat.
bétyl (vztýčený k. považovaný za vtelenie al. príbytok boha) hebr.
kába
kaaba (posvätný moslimský čierny k. v Mekke) arab.
abadir (posvätný uctievaný okrúhly k. v Oriente) orient.
trilit (megalitická stavba v tvare brány z troch zvislých a jedného vodorovného k.) gréc. archeol.
kromlech (kultová stavba z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých k. usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným k.) kelt.
kváder (veľký opracovaný k. tvaru kocky al. hranola) lat.-nem.
rust (hrubo opracovaný k. používaný na murivo z kvádrov) lat. archit.
bosa (hrubo tesaný stavebný kamenný kváder) franc. archit.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa k.) gréc. stav.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný k., nosník) nem. stav.
antepagmenta (terakotová al. kamenná doska zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná doska zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná doska, platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
bogomil vl. m.
stécak
stetchak (náhrobný monolit na území Bosny a Hercegoviny) srbochorv.
míľnik (k. pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
lapis philosophorum /filosofo-/ (k. mudrcov, prostriedok na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod. v stredoveku) lat. porovnaj drahokam