Výsledky vyhľadávania

ihlan

pyramída (i. al. čo i. pripomína, predmet tvaru i.) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly i. zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
pyramidión (zakončenie obelisku v tvare i., spravidla pozlátené) gréc. archit.
monolit (obelisk vytvorený z jedného kusa staviva) gréc. stav.
pylón (okrasná vežovitá stavba, ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného i., pôvodne v staroegypt. archit.) gréc. archit.
cippus (rím. hraničný al. náhrobný hranol al. i.) lat.
fiála (štíhly končistý ozdobný i., gotická vežička ukončujúca oporné piliere, štíty nad oknami a portálmi) gréc. archit.

stĺp

stĺp 1 (vysoká hrubá tyč, kôl)
columna /ko-/ lat.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
monolit (obelisk vytvorený z jedného kusa staviva; s. vytvorený z jedného kusa staviva, kameňa, betónu) gréc. stav.
kandeláber (s. na pouličné osvetlenie, zástavy a pod.) lat.-franc.
maják (veža al. stožiar vysielajúci svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lod. a let. dopravy) rus.
pylón (ozdobný s., okrasná vežovitá stavba, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
stéla (starogréc. výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného s., hranola al. tabule s nápisom) gréc. archit.
pinakel (zakončenie veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.
padráo /-draun/ (s. na dôkaz prvenstva zemepisného objavu postavený Portugalcami v 15. st.) port. hist. archit.
hermovka (s. ukončený plastikou ľudskej hlavy, hranolovitý al. v podobe ľudského tela) vl. m. výtv. archit.
columna caelata /ko- celá-/ (s. s reliéfmi v dolnej časti) lat.
columna cochlea /ko- ko-/ (s. so špirálovitým reliéfom) lat.
columna rostrata /ko- rostráta/ (s. s prednými časťami vojnových lodí, symbol víťazstva) lat.
piláda (drevený s. v jazdiarni) franc.
poler (vyväzovací s. na palube lode alebo na nábreží na priväzovanie lodných lán) angl. lod.
spil (poler, kt. sa otáča okolo vlastnej osi a navíja na seba lano a tak vlečie loď) hol. lod.
gnómon (zvislá tyč al. s. so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod., najstarší astronomický prístroj) gréc. astron.
pranier (s., lešenie, kôl, ku kt. priväzovali vinníka, miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe) nem. hist.
baluster (kamenný al. drevený stĺpik zábradlia) tal.-franc. archit.
stalagnát (kvapľový s. vzniknutý zrastom visiaceho a stojaceho kvapľa) gréc. geol.

teleso

corpus /ko-/
korpus lat. lek.
polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.
prizma (hranol) gréc. mat.
kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.
kónus (kužeľ) gréc. geom.
pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.
valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.
cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.
diéder (dvojsten) gréc. geom.
tetraéder (štvorsten) gréc. mat.
pentaéder (päťsten) gréc. geom.
hexaéder gréc. geom.
kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.
heptaéder (sedemsten) gréc. geom.
oktaéder (osemsten) gréc. geom.
dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.
ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.
kvadrika lat. geom.
elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.
kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.
satelit lat. astron. kozm.
trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.
planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.
planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.
kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.
sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.
meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.
magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.
magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.
radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.
konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2

pomník

monument (veľký, veľkolepý p.) lat.
pylón (okrasná vežovitá stavba, ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne staroegypt. archit.) gréc. archit.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
epitaf (pamätník mŕtvemu, náhrobná kamenná, drevená al. kovová doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého) gréc. archit.
menhir (hrubo opracovaný kameň, zvisle postavený, najmä do kruhu, s neznámym účelom, údajne obradný predhistorický pamätník) kelt.-franc.
megalit (veľký kamenný kultový al. pohrebný pamätník) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
dolmen (kelt. náhrobný kameň, pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
tropaeum /-pé-/
tropaion (starogréc. pamätník víťazstva z ukoristených zbraní) gréc.-lat.
kurgan (mohyla nad hrobom v stepných oblastiach Ruska) tat.-rus.
turba (hrobka, náhrobný p. v Turecku) tur.
čorten (tibetský p. v tvare zrezaného kužeľa) tib.
čaitya (mohyla s pozostatkami budhistického hrdinu al. svätca) sanskrit
stúpa sanskrit
tope (budhistická náb. stavba v podobe pamätníka al. pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky) sinhal. archit. porovnaj náhrobok