Výsledky vyhľadávania

kváder

kváder pozri kameň 2

kameň

kameň 2 (opracovaný kus tvrdej horniny)
menhir (hrubo opracovaný, do kruhu a zvisle postavený k., údajne obradný predhistorický pamätník neznámeho účelu) kelt.-franc.
cippus (fénický náhrobný, oltárny al. trónny k. s ozdobami; etruský náhrobný k. na vrchu s guľami; rím. hraničný al. náhrobný hranol al. ihlan) lat.
dolmen (kelt. náhrobný k., pohrebný pamätník z veľkých kamenných blokov) kelt. hist.
omfalos (posvätný okrúhly k. v Delfách považovaný za stred sveta) gréc.
stéla (výškovo postavený a zdobený k. s nápisom, kolmo vztýčená kamenná doska, kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit.
chačkhar
chačkar (arménska kamenná pamätná stéla so znamením kríža) armén. archeol. archit.
terminus (kultový k. medzi pozemkami v starom Ríme) lat.
bétyl (vztýčený k. považovaný za vtelenie al. príbytok boha) hebr.
kába
kaaba (posvätný moslimský čierny k. v Mekke) arab.
abadir (posvätný uctievaný okrúhly k. v Oriente) orient.
trilit (megalitická stavba v tvare brány z troch zvislých a jedného vodorovného k.) gréc. archeol.
kromlech (kultová stavba z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých k. usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným k.) kelt.
kváder (veľký opracovaný k. tvaru kocky al. hranola) lat.-nem.
rust (hrubo opracovaný k. používaný na murivo z kvádrov) lat. archit.
bosa (hrubo tesaný stavebný kamenný kváder) franc. archit.
monolit (stavebný prvok vytvorený z jedného kusa k.) gréc. stav.
konzola franc. stav. archit.
krakorec (výstupok zo steny na podopieranie balkóna, rímsy a pod., vyčnievajúci nosný k., nosník) nem. stav.
antepagmenta (terakotová al. kamenná doska zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná doska zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná doska, platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná doska umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
bogomil vl. m.
stécak
stetchak (náhrobný monolit na území Bosny a Hercegoviny) srbochorv.
míľnik (k. pri ceste označujúci vzdialenosti, pätník) lat.-nem.
hektometrovník (značka, pätník, míľnik označujúci stometrové úseky trate) gréc. dopr.
lapis philosophorum /filosofo-/ (k. mudrcov, prostriedok na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod. v stredoveku) lat. porovnaj drahokam

teleso

teleso
corpus /ko-/
korpus lat. lek.
polyéder (t. ohraničené mnohouholníkmi) gréc. mat.
prizma (hranol) gréc. mat.
kváder (t. ohraničené šiestimi obdĺžnikmi, z kt. protiľahlé sú zhodné) lat.-nem.
kónus (kužeľ) gréc. geom.
pyramída (ihlan al. čo ihlan pripomína) egypt.-gréc.
obelisk (štíhly ihlan zakončený v tvare pyramídy) gréc. výtv. archit.
sféra (guľa, guľová plocha) gréc. mat.
valec (t. ohraničené dvoma rovnobežnými kruhovými základňami a plášťom) nem. geom.
cylinder (valec, najmä dutý) gréc.-lat.
diéder (dvojsten) gréc. geom.
tetraéder (štvorsten) gréc. mat.
pentaéder (päťsten) gréc. geom.
hexaéder gréc. geom.
kubus (šesťsten, kocka) gréc.-lat.
heptaéder (sedemsten) gréc. geom.
oktaéder (osemsten) gréc. geom.
dodekaéder (dvanásťsten) gréc. geom.
ikosaéder (dvadsaťsten) gréc.
kvadrika lat. geom.
hyperboloid
paraboloid
elipsoid (plocha druhého stupňa zložená z bodov, kt. súradnice vyhovujú algebraickej rovnici o troch neznámych druhého stupňa) gréc. matem.
sféroid (rotačný elipsoid) gréc. mat. astron.
ovoid (t. vajcovitého tvaru vzniknuté rotáciou oválovitej krivky) lat. + gréc. mat.
kryštál (pevné, tuhé t. s pravidelnou štruktúrou) gréc.
satelit lat. astron. kozm.
trabant (nebeské t. obiehajúce okolo centrálneho telesa, družica, obežnica) nem. astron. zried.
planéta (veľké t. obiehajúce okolo Slnka, obežnica) gréc. astron.
asteroid
planétka
planetoid (malé t. obiehajúce okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom, napr. Ceres, Pallas, Juno, Vesta) gréc. astron.
kométa (malé t. obiehajúce okolo Slnka po elipse, často s tzv. chvostom) gréc.
sputnik (prvá umelá družica, 1957) rus.
meteoroid (nebeské t., častica medziplanetárnej hmoty pohybujúca sa kozmickým priestorom) gréc. astron.
magnet (t. schopné priťahovať niektoré kovy) gréc. fyz.
magnetka (ľahký tyčový magnet voľne otáčavý vo vodorovnej rovine, magnetická ihla, strelka) gréc. fyz.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové t. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
bója (zakotvené plávajúce orientačné t. pre riečnu al. námornú dopravu) hol. dopr.
radiátor (vyhrievacie t., najmä článkové) lat.
konvektor (vykurovacie t. teplovzdušného vykurovania) lat. tech. porovnaj telieskokameň 2