Výsledky vyhľadávania

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

meno

meno 1 (slovné označenie, pomenovanie)
nomen lat. kniž. a odb.
onomato- gréc. v zlož. sl.
alétonym (občianske m. autora) gréc.
autonym (pravé, pôvodné m. autora) gréc.
pseudonym (krycie m. autora) gréc.
nomen est omen (m. je znamením, vystihujúcim, príznačným pre nositeľa, priliehavé m. vystihujúce svojho nositeľa, napr. kováč Kováč) lat. kniž.
andronym (ženské m. odvodené od mužského) gréc. lingv.
in nomine Domini /nó-/ (v m. Pána) lat. kniž. a náb.
otčestvo (krstné, rodné m. po otcovi, prechádzajúce do mena detí, v Rusku a Bulharsku) rus.
firma (názov podniku, obchodné m. podniku) tal.
topikum (miestne m.) gréc.
eponym (m. osoby použité na pomenovanie krajiny, miesta, národa a pod.) gréc. lingv.
matronymikon (osobné m. odvodené z mena, zamestnania matky, ženy) lat. + gréc. lingv.
patronymikon (osobné m. odvodené z mena, zo zamestnania otca, muža) gréc. lingv.
singulatívum (m. označujúce jednotlivinu a odvodené od látkového al. hromadného mena) lat. lingv.
onymum (vlastné m.) gréc. lingv.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
toponymum (vlastné zemepisné m.) gréc. lingv.
geotoponymum (vlastné m. zemepisného útvaru, objektu, najmä rieky, mesta a pod., jeho názov) gréc. lingv.
endonym (vlastné m. zemepisného útvaru v jazyku krajiny, kde sa nachádza) gréc. lingv.
exonymum (vlastné m. zemepisného útvaru v inom jazyku) gréc. lingv.
limnonymum (vlastné m. vodnej nádrže, jazera, rybníka) gréc. lingv.
ojkonymum (vlastné m. sídla, obývaného miesta, aj zaniknutého) gréc. lingv.
choronymum (vlastné m. väčších prírodných al. správnych celkov) gréc. lingv.
hydronymum (vlastné m. vodného objektu, mora, toku, jazera a pod.) gréc. lingv.
dromonymum (vlastné m. cesty al. inej komunikácie) gréc. lingv.
hodonymum (vlastné m. dopravnej cesty, ulice, námestia, mosta a pod.) gréc. lingv.
drimonymum (vlastné m. lesa al. jeho časti) gréc. lingv.
oronymum (vlastné m. zvislého útvaru, hory, vrchu, pohoria, priesmyku, údolia a pod.) gréc. lingv.
eklézionymum (vlastné m. náb. miesta, oltára, kríža a pod.) gréc. lingv.
anoikonymum (vlastné m. neživého objektu na mape, kt. nie je určený na obývanie) gréc. lingv.
selenonymum (vlastné m. objektu na Mesiaci) gréc. lingv.
chrononymum (vlastné m. časového úseku, napr. Veľká noc) gréc. lingv.
antroponymum (vlastné m. človeka al. skupiny ľudí) gréc. lingv.
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé rodné al. príbuzenské vlastné m.) gréc. lingv.
etnonymum (vlastné m. národa, národnosti, kmeňa) gréc. lingv.
ergonymum (vlastné m. organizácie, ústavu, spolku) gréc. lingv.
ideonymum (vlastné m. prejavu duchovnej kultúry, napr. obrazu, lit. diela) gréc. lingv.
zoonymum (vlastné m. zvieraťa) gréc. lingv.
substantívum (podstatné m.) lat. lingv.
maskulínum (podstatné m. mužského rodu) lat. gram.
feminínum (podstatné m. ženského rodu) lat. lingv.
feminatívum (podstatné m. ženského rodu, najmä odvodené z mužského rodu) lat. lingv.
neutrum (podstatné m. stredného rodu) lat. lingv.
epikoinon (podstatné m. nevyjadrujúce prirodzený rod, napr. nájdenec, sirota a pod.) gréc. lingv.
singulare tantum /-lá-/ (podstatné m., kt. má iba jednotné číslo) lat. lingv.
kolektívum (hromadné podstatné m.) lat. lingv.
konkrétum (predmetné podstatné m.) lat. gram.
gerundium (slovesné podstatné m. utvorené zo slovesa) lat. lingv.
apelatívum (všeobecné podstatné m.) gram.
proprium (vlastné podstatné m.) lat. lingv.
adjektívum (prídavné m.) lat. lingv.
gerundívum (slovesné prídavné m. s významom nutnosti) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné m.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité m., napr. zámeno) lat. lingv.

množstvo

množstvo 1 (počet)
kvantita lat.
plejáda (počet) gréc. kniž.
minimum (najmenšie možné m.) lat.
maximum (najvyššie možné m.) lat.
en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.
en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.
limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.
normál (zvyčajné, bežné m.) lat.
štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.
optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.
pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.
extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.
kvantum (spravidla určitý počet) lat.
multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.
kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.
norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.
penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.
produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.
kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.
partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.
suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.
šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.
receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.
koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.
salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.
glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.
lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.
natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.
telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.
seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.
kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.
luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.
insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.
pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.
etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.
transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

muž

-andria gréc. v zlož. sl.
masculinus /masku-/
virilis lat.
virili- lat. v zlož. sl.
blondín franc.
blondiak (m. al. chlapec so svetlými vlasmi) franc. hovor.
brunet (m. al. chlapec s tmavými vlasmi) franc.
mrož (fúzatý m.) lapon.-rus. pren. expr.
foter (starší, pohodlný) nem. slang. pejor.
báťuška (m. v rus. prostredí, dôverné oslovenie) rus.
master (pán, kt. má nad niečím kontrolu) angl.
grand (okázalo vystupujúci m. platiaci za iných) špan. hovor. expr.
elegán franc. hovor.
fešák angl.-nem. hovor.
playboy /plejboj/
plejboj angl.
pleják angl. slang.
seladón vl. m. aj pejor.
šamster nem. hovor. expr.
štramák (vkusne oblečený, uhladený m., švihák, krásavec) nem. hovor.
parádnik (m., kt. sa rád nápadne pekne, ozdobne, výstredne a draho oblieka) špan. hovor.
adonis (nápadne krásny m.; m. pokladajúci sa za krásneho) vl. m. kniž. aj iron.
dandy angl. kniž.
frajer (m. oblečený nápadne, podľa najnovšej módy, švihák, fičúr, sveták) nem. hovor.
gentleman /džentlmen/ angl.
džentlas angl. slang.
galán arab.-špan. zastar.
gavalier (dobre vychovaný, čestný, slušný, zdvorilý m. s dokonalým správaním) tal.-franc.
gavalier tal.-franc.
grand špan.
caballero /kavaľero/ (ušľachtilý, uhladený, veľkodušný, štedrý, čestný m., najmä k ženám) špan.
rytier (ušľachtilý, veľkomyseľný, statočný m.) nem. kniž.
eféb (mladý m. od 18 do 20 rokov v starom Grécku, mládenec, junák) gréc. hist.
yuppie /jupí/ (mladý cieľavedomý m. usilujúci sa o kariéru al. bohatý z obchodovania) angl.
manekýn (m. predvádzajúci odevy na módnych prehliadkach) hol.-franc.
striptér (m. predvádzajúci vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
model (m. stojaci ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.
cicesbeo /čičezbeo/ (záletník) tal.
donchuan vl. m. expr.
Don Juan /don chuan/ vl. m.
frajer nem. hovor. expr.
frajerkár nem. hovor. pejor.
galán (záletník, sukničkár, zvodca žien) arab.-špan. zastar.
playboy /plejboj/
plejboj (záletník, záletný mládenec žijúci výstredný život) angl. pren. iron.
belami (miláčik žien) franc.
sponzor (m. finančne zabezpečujúci svoju partnerku) lat. expr.
gigolo /dži-/ (m. vydržiavaný ženou, najmä staršou, vydatou) franc.
konkubín (m. žijúci so ženou manželským spôsobom bez sobáša, druh) lat.
mormón (m., kt. má dve al. viac žien) vl. m. pren.
impotent (m. neschopný uskutočniť súlož so ženou al. neschopný oplodnenia) lat. lek.
metatrop (pasívny m. prenechávajúci aktivitu žene) gréc.
eunuchoid (m. s nedostatočným pohlavným vývojom, pohlavnými orgánmi al. ich činnosťou) gréc. lek.
kastrát lat.
eunuch (m. zbavený pohlavných žliaz, klieštenec, vymiškovanec) gréc.
liftboy /-boj/ (m. al. chlapec obsluhujúci výťah, obsluha výťahu) angl.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný m.) tib. porovnaj chlapecmládenecmilenecpán 3

miera

miera 1 (rozsah, veľkosť, rozmery)
metro- gréc. v zlož. sl.
modul lat. odb.
štandard (obvyklá, bežná, ustálená m.) angl.
normál (zvyčajná, obyčajná, bežná, stredná m., priemer) lat.
minimum (najmenšia možná m.) lat.
maximum (najvyššia možná m.) lat.
prime rate /prajm rejt/ (úroková sadzba stanovená bankou pre krátkodobé úvery najlepším klientom) angl. ekon.
rendita (m. zúročenia pôžičiek bez zohľadnenia možného zisku al. straty pri predaji cenných papierov) tal. peňaž.
energia (m. rôznych foriem pohybu hmoty vo vzájomných premenách prejavujúca sa v schopnosti vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu) gréc. fyz.
ekvivokácia (priemerná m. množstva stratenej informácie, neurčitosti prenášanej informácie) lat. inform.
entropia (m. neurčitosti náhodného procesu) gréc. mat. štat.
entropia (m. neusporiadanosti systému) gréc. fyz. chem.
litráž (m. udaná v litroch) gréc.-franc. odb.
IQ (m. úrovne inteligencie zistená testami) angl. psych.
paralaxa (m. vzdialenosti kozmických, nebeských telies) gréc. astron.
acidita (m. kyslosti vyjadrená v jednotkách pH, kyslosť) lat. chem.
arkus (oblúková uhlová m., veľkosť uhla vyjadrená v oblúkovej miere) lat. mat.
karát (m. rýdzosti drahých kovov, 1/24 obsahu zlata v zliatine) arab.
pari passu (v rovnakej m., v rovnakom stupni) lat. kniž.
ex aequo /ekvo/ (rovnakou m., rovnakým dielom, rovnako) lat. kniž.

majetok

majetok 1 (vlastníctvo)
bonum lat.
mamona (bohatstvo) hebr.-gréc. expr.
valor (hodnota) lat. kniž. zastar.
doména (veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo, ovládané územie) franc. hist.
erár (štátny m.) lat. hovor.
konfiškát (zhabaný štátom vlastníkovi bez náhrady) lat.
koakvizícia (spolunadobudnutý m. oboch manželov) lat. práv.
parafernum (m. manželky prinesený do manželstva okrem vena) lat. práv.
patrimónium (m. zdedený po otcovi podľa rím. práva) lat. hist.
fideikomis (zverenský m. prechádzajúci ako celok na potomkov podľa poriadku určeného v závete na zaistenie dedičnej nedeliteľnosti majetku, zverenstvo) lat. hist.
majorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.
minorát (m. podliehajúci dedičskému právu, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.
caduca bona /ka-/ (odumretý m., pozostalosť bez dediča) lat.
kapitál (veľký m., najmä v peniazoch) lat. hovor.
venture /venčer/ (kapitál dlhodobo uložený do podnikov spojených s rizikom) angl. ekon.
aport (majetková nepeňažná hodnota vkladaná do novej obchodnej spoločnosti, napr. pozemky, budovy, stroje, prínos) franc. ekon.
aktíva (m. a pohľadávky, hosp. prostriedky bez dlhov) lat. ekon.
valeur /valor/ (hnuteľný m., najmä cenné papiere a peňažné prostriedky) lat. ekon.
realita (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosť) lat.
imobílie (nehnuteľný majetok, nehnuteľnosti) lat. odb.
nadácia slov. + lat.
fundácia (m. určený na všeobecne užitočný, dobročinný, sociálny, kultúrny a pod. účel) lat.
urbariát (m. zapísaný v súpise pôdy, majetku poddaných v Uhorsku) lat.-nem. hist. práv.
sesia (poddanský urbársky m., pozemok) lat.
votčina (pozemkový rodový m. odovzdávaný podľa nástupníctva, feudálna pozemková držba) rus. hist.
temenos (kráľovský al. chrámový m. v starom Grécku) gréc. hist.
domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok) lat. hist.
dominikál (šľachtický, vrchnostenský pozemok, do 1757 nepodliehajúci dani, panská pôda) lat. hist.
patrimónium (šľachtické pozemkové vlastníctvo, feudálny veľkostatok, panstvo) lat. hist.
donácia (panstvo, statok darovaný uhorským panovníkom šľachte) lat.
rustikál (pôda vo vlastníctve feudála, kt. mal za poplatok v držbe poddaný roľník, kt. na nej sídlil a obrábal ju) lat. hist.
alódium (m. v plnom, t. j. nedelenom vlastníctve, najmä šľachtický, za feudalizmu) lat. hist. práv.
léno nem.
feudum lat. hist.
manstvo (pozemok, výsady, úrad, ktorý dáva, prepožičiava vlastník, feudál do doživotného al. dedičného užívania) nem.
benefícium (pozemok al. úrad udelený panovníkom za preukázané služby) lat.
feod nem.
feudum (benefícium s dôchodkami) hist.
pays d’etat /pejideta/ (léno vo franc. kráľovstve voľne pripútané k ústrednej kráľovskej vláde) franc. hist.
čiftlik (pozemok s právom dedičného vlastníctva v Osmanskej ríši, 18. st.) tur.
timara (malé pozemkové léno v Osmanskej ríši spojené s voj. povinnosťou) perz.-tur. hist.
džágir (léno, pozemkový funkčný údel v ind. mughalskej ríši) perz.
vilikácia (m. panovníka v okolí menej významných hradov) lat. hist.
paragium (pozemok poskytovaný ako odstupné neskôr narodeným šľachtickým synom, v stredoveku) lat. hist. porovnaj vlastníctvopozemok

meranie

-metria gréc. v zlož. sl.
somatometria (m. častí tela na lekárske a pod. účely) gréc.
pedometria (m. výšky a hmotnosti detí) gréc. lek.
osteometria (zisťovanie rozmerov častí kostí) gréc. antrop.
odontometria (zisťovanie rozmerov zubov) gréc. lek.
doliometria (m. intenzity bolesti) lat. + gréc. psych.
algezimetria (m. citlivosti na bolesť) gréc. lek.
tonometria (m. krvného tlaku) gréc. lek.
flebomanometria (m. tlaku krvi v žilách) gréc. lek.
spirometria (m. množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
olfaktometria lat. + gréc. lek.
osfraziometria (m. citlivosti čuchu) gréc. biol.
optometria (m. chyby ľudského oka, lomu svetelných lúčov) gréc. lek.
chronometria (m. času na vedecké účely) gréc. odb.
hypsometria (m. nadmorských výšok) gréc. geod.
pyrometria (m. vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
termovízia (m. teploty povrchu predmetov pomocou zobrazenia infračerveného žiarenia) gréc. + lat.
telemetria (diaľkové m., m. na diaľku) gréc. odb.
log (metóda na m. plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
nivelácia (m. výškových rozdielov na zemskom povrchu a nadmorských výšok) franc. geod.

mesto

poli- gréc. v zlož. sl.
city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.
metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.
rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.
aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.
technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.
municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.
homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.
latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.
podľa urbanistickej teórie ekistiky
polis (tradičné, statické m.)
dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)
metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)
megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)
ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)
Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)
Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.
urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.
Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.
municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.
civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.
oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.
posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.
extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

maliar

piktor lat. zried.
miniaturista (m. malieb al. kresieb drobných rozmerov) lat.-tal.
miniátor (m. a pisár stredovekých knižných malieb) lat.-tal.
iluminátor (m. knižných stredovekých malieb, výzdob rukopisných textov) lat. výtv.
ilustrátor (m. obrázkov v texte, kt. doplňujú text) lat.
insiťák lat. slang.
naivista (neškolený, neodborný, naivný m.) franc. výtv.
figuralista (m. postáv) lat.
portrétista (m. zobrazujúci niečiu podobu, podobizeň) franc.
animalista (m. zobrazujúci zvieratá) lat.
marinista (m. mora a morského pobrežia) franc.
kolorista (m. vynikajúco používajúci farby) tal.
akvarelista (m. obrazov vodovými farbami) tal. výtv.
sprejer angl.
tagger /teger/
teger angl.
writer /rajt-/ (m. vytvárajúci obrazy, kresby, nápisy a pod. na múroch, vagónoch a pod. rozprašovačom) angl.
manierista (m. tvoriaci šablónovito, meravo) franc. pejor.
impresionista (m. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19. st.) lat.-franc.
naturalista (m. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia) lat.

majiteľ

principál (m. podniku, zamestnávateľ hist.; m. kočovného divadla, cirkusu a pod.) lat. hist.
buržoa franc.
kapitalista (vlastník výrobných prostriedkov, podnikateľ, vykorisťovateľ, boháč) lat.
fabrikant (m. továrne, továrnik) lat.-nem. hovor.
argaláš (m. veľkých pozemkov, bohatý roľník, sedliak, statkár) lat.
latifundista (m. veľkých pozemkov v súkromnom vlastníctve, statkár, veľkostatkár) lat.
farmár (m. al. nájomca väčšieho poľnohosp. súkromného podniku v anglosaských krajinách) angl.
plantážnik (m. al. nájomca veľkej plochy na pestovanie úžitkových rastlín, najmä v trópoch) franc.
rančer (m. amer. dobytkárskej farmy) špan.-angl.
haciendero (m. farmy v Južnej a Strednej Amerike) špan.
reštauratér (m. al. nájomca reštaurácie) lat.
hotelier (m. al. nájomca hotela) franc.
bankár (m. banky) tal.-franc.
akcionár (m. účastín, účastinár) lat.
rejdár (m. al. nájomca lodí prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, lodiar) hol. lod.
reštituent (pôvodný vlastník, kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku) lat. práv.
adjacent (vlastník budovy alebo pozemku pri verejnom majetku, sused) lat. práv.
dominus (pán, zemepán, vlastník) lat. kniž.
feudál (vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat.
lord (feudálny m., stredoveký statkár v Anglicku) angl.
landlord (veľký pozemkový vlastník vo Veľkej Británii, statkár) angl.
freeholder /fríhoulder/ (vlastník pôdy v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.
yeoman /joumen/ (vlastník pôdy s právom nosiť zbraň v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.
derebeg (dedičný feudálny vlastník v Osmanskej ríši, <i>pán údolia</i>) tur.

modlitba

oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 201. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.