Výsledky vyhľadávania

mesto

mesto
poli- gréc. v zlož. sl.
city /si-/ (m., najmä stred m.) angl.
metropola (veľké, významné, najmä hlavné m.) gréc.
rezidencia (sídelné m.) lat. zastar.
aglomerácia (zoskupenie, nahromadenie obyvateľstva al. priemyslu) lat. kniž. a odb.
technopolis (m. s vysokou úrovňou technologického rozvoja) gréc.
municípium (m. s osobitným zriadením vyčlenené zo správneho obvodu) lat. práv.
homeland /houmlend/ (malé m. pre černochov v JAR) angl.
latrán (m. pri murovanom hrade al. zámku, priamo od neho závislé, od ostatného m. oddelené riekou) lat. archit.
podľa urbanistickej teórie ekistiky
polis (tradičné, statické m.)
dynapolis (živelne vyvinuté m. počas 19. st.)
metropolis (sústredenie s prelínaním s okolitými oblasťami)
megalopolis (veľkomestské rozpínavé nahromadenie obyvateľstva)
ekumenopolis (posledná fáza, spojenie metropol a megapol)
Babylon
Bábel (hlavné m. starovekej ríše v Mezopotámii)
Roma aeterna /éter-/ (večný Rím, staroveké označenie) tal. kniž.
urbs aeterna /éter-/ (večné mesto, staroveké označenie) lat. kniž.
Roma caput mundi /ka-/ (Rím, hlava sveta, hlavné mesto sveta) lat. kniž.
municípium (starorím. m. s rímskym občianskym právom a povinnosťami) lat. hist. práv.
civitas (mestský štát v Rím. ríši, štát) lat.
oppidum (rímske antické m. budované zámerne ako m.) lat. hist.
posad (obchodné a priemyslové m. v Rusku v 17. – 18. st.) rus. hist.
extra muros (mimo m., za hradbami) lat. kniž. porovnaj časť mesta

stred

stred 3 (stredobod, jav, okolo ktorého sa niečo sústreďuje)
centrum (stredisko, ústredie) lat.
akropola
akropolis (centrum starogréc. miest s opevneným návrším) gréc. hist.
agora (verejné námestie, priestranstvo, zhromaždisko ľudu s trhoviskom v starogréc. mestách) gréc. hist.
fórum (námestie v mestách Rímskej ríše, jadro rímskeho mesta) lat.
Kapitol (náb. s. starého Ríma, jeden zo siedmich pahorkov v Ríme) lat.
city /si-/ (s. mesta) angl.
epicentrum (s., pôvodne miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia) gréc. + lat. pren. porovnaj jadro 1

citový

citový
afektívny lat.
afektový lat.
emočný lat.
senzibilný
senzitívny (citlivý, vnímavý na podnety) lat. kniž. a odb.
emocionálny (založený na citoch, citlivý) lat. psych.
sentimentálny (prepiato c., citlivý, precitlivený, rozcitlivený) franc.
patický (citovo podložený) gréc. kniž.
expresívny (citovo zafarbený) lat. lingv.
lyrický gréc. kniž.
poetický (citovo založený, vyjadrujúci city, nálady) gréc.-lat. kniž.
emotívny (vyvolávajúci vzrušenie, dojímavý) lat. odb.
melancholický (skľúčený, stiesnený, ťažkomyseľný, trudnomyseľný, citlivý, clivý, smutný, zádumčivý) gréc.
schizotymný (citlivý, uzavretý voči okoliu) gréc. lek. psych.
subtílny (jemný, nežný, citlivý, ušľachtilý) tal. kniž.
komorný (citlivý, uzavretý, malý, jemný, nenápadný) gréc.-lat. k. príbeh

mužatka

mužatka
virago (žena, kt. sa cíti ako muž) lat. lek.
amazonka (bojovná odvážna žena) vl. m. gréc.

kúzelnícky

kúzelnícky
eskamotérsky franc.
magický (čarodejnícky) gréc.
šamanský (čarodejnícky, liečiteľský, veštecký, u primitívnych kmeňov) sanskrit
sympatetický (pôsobiaci na city a duševné stavy pomocou mágie) gréc. etnogr.

pôsobivý

pôsobivý
efektívny (účinný) lat.
operatívny (účinný, výkonný) lat.
reaktivny (pôsobiaci spätne, odpovedajúci na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
interaktívny (vzájomne pôsobiaci, ovplyvňujúci) lat. kniž. a odb.
synergický (spoločne pôsobiaci, spolupôsobiaci) gréc. kniž. a odb.
sugestívny (podmanivý, podmaňujúci, príťažlivý, s podmanivým vplyvom na myslenie, cítenie, vôľu, konanie) lat.
retroaktívny (pôsobiaci spätne, o práv. predpise) lat. práv.
sympatetický (pôsobiaci na city a duševné stavy pomocou mágie) gréc. etnogr.
intenzívny (silný, mohutný, veľký, účinný, výkonný) lat.
efektný (vyvolávajúci silný vonkajší dojem, účinný, nápadný, okázalý, veľkolepý) lat.
impozantný (pôsobiaci mohutným, vznešeným dojmom, veľkolepý, úchvatný) franc.
impresívny (vzbudzujúci, vyvolávajúci dojem, dojmový) lat. kniž.
imidžový (zámerne vytváraný s cieľom získať úspech, prospech) angl.
drastický (silne, veľmi účinný, účinkujúci) gréc. porovnaj príťažlivý

žena

žena
femina lat. lek.
femino- lat. v zlož. sl.
gynaeco- /-neko/
gyneko-
gyno- gréc. v zlož. sl.
memsahib ind.
bárišňa
báryšňa rus. iron.
piksľa
pixľa nem. pren. hrub.
blondýna
blondýnka (ž. al. dievča so svetlými vlasmi, plavovláska) franc.
bruneta
brunetka (ž. al. dievča s tmavými vlasmi) franc.
lady /lej-/ (ž., dáma, pani) angl. pren.
dáma (zdvorilé označenie ž.) franc.
dáma (ž. s vyberaným pôvodom al. správaním) franc.
squaw /skvó/ (indián. ž.; ž., manželka v amer. prostredí) indián.-angl.
matróna (dôstojná staršia ž.) lat.
matróna (ž. statnej postavy, najmä staršia) lat. expr. al. pejor.
cárica (vznešená, pyšná, obdivovaná ž.) rus. pren.
preciózka (neprirodzená, vyumelkovaná, výstredná, strojená ž. prehnane dokonalá v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
módedáma (ž. obliekajúca sa podľa najnovšieho vkusu) franc. hovor.
madam
madame /madam/ (zdvorilé oslovenie ž.) franc.
domina (oslovenie rím. ž., pani hist.; ž., kt. má prevahu v sexuálnych vzťahoch) lat.
hetéra (vzdelaná ž., kt. viedla slobodný spôsob života mimo rodinného spoločenstva, v starom Grécku) gréc. hist.
satí (verná ž., vdova, kt. sa dala dobrovoľne spáliť so svojím mŕtvym mužom) sanskrit hist.
nymph- /-fo/
nympho- /-fo/
nymf-
nymfo- (ž., najmä mladá) gréc. v zlož. sl.
nymfa (mladá krásna ž.) gréc. pren.
grácia (pôvabná mladá ž.) lat. vl. m. expr. často iron.
madona (krásna a cnostná ž.) tal. pren. expr.
venuša (krásna ž.) vl. m.
fryna (krásna, zvodná ž.) vl. m. zried. kniž.
fešanda angl.-nem. hovor. expr.
štramanda (pekná, vkusne oblečená ž., krásavica) nem., angl.-nem. hovor., hovor. expr.
manekýnka hol.-franc.
modelka (ž. predvádzajúca odevy na módnych prehliadkach; ž. stojaca ako predloha pre výtvarné spracovanie) tal.
topmodelka (špičková modelka) angl. + tal.
pin-up girl /pinap gerl/ (modelka pózujúca pre fotografie na plagáty a pod.) angl.
playmate /plejmejt/ (modelka pózujúca pre fotografie do časopisov a pod.) angl.
moletka (plnoštíhla ž. majúca zaokrúhlené tvary tela) franc. hovor.
basa (tučná ž.) franc. pejor.
grácia (škaredá, nepríjemná ž.) lat. vl. m. expr. iron. hovor.
pulcheria (škaredá ž., ohava, špata, škrata) lat.
rašpľa (škaredá stará ž.) nem. pejor.
randa (otrhaná ž.) maď. pejor.
škatuľa (nadávka ž.) lat. pren. pejor.
halapirka (hlúpa ž., hlupaňa) maď. hovor. pejor.
ťapa
ťapša (škaredá, nemotorná, hlúpa ž., nadávka ž.) maď. hovor. pejor.
sexbomba
sexica (pôvabná, vyzývavo prížažlivá ž.) lat. + tal. hovor. expr.
parádnica (ž, kt. sa rada nápadne pekne, ozdobne, výstredne, draho oblieka) špan. hovor.
fiflena (povrchná parádnica) tal. pejor.
koketa
koketka (ž. snažiaca sa nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
tigrica perz.-lat. pren. expr.
dračica (príťažlivá, zvodná al. zlá, krutá ž.) gréc.-lat. hovor. expr.
siréna (zvodná ž., zvodkyňa) gréc. vl. m. expr.
vamp (démonicky zvodná žena) srb.chorv.-angl.
putifárka (záletná, neverná ž., zvodkyňa, záletnica) vl. m. zastar. expr.
mesalína (záletná, roztopašná ž., záletnica) vl. m. expr.
prostitútka (predajná ž. poskytujúca pohlavný styk za odmenu, za peniaze, neviestka) lat.
devla cig. pejor.
filcka nem. subšt.
firma tal. pejor.
fľandra nem. hrub.
perdita lat. kniž.
pľundra nem. hovor. expr.
randa maď. pejor.
škatuľa (ľahká ž., pobehlica, cundra) lat. pren. pejor.
hetéra (staroveká ľahká ž., neviestka) gréc.
kurtizána (ľahká ž. z vyšších spoločenských vrstiev, neviestka) franc.
loreta
loretka (ľahká ž. z parížskeho podsvetia) franc.
call girl
callgirl /kólgrl/ (dievča, kt. poskytuje sexuálne služby na základe telefinického zavolania) angl.
gejša (speváčka a spoločníčka mužov v jap. čajovniach a podnikoch) jap.
menáda gréc.-lat.
bakchantka (ž., kt. sa zúčastnila slávnosti, obradu na počesť boha Bakcha al. Dionýza spojenej s hýrením) gréc. hist. náb.
odaliska (ž. v bývalom tur. háreme) tur.
rachétľa
rakétľa (ž. s pochybnou povesťou, najmä staršia) tal. pren. pejor.
erotomanka gréc. lek.
sexica
sexoška (ž. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi) lat. slang.
menáda (zmyselná, bujná, vášnivá ž.) gréc.-lat. pren.
nymfomanka (ž. postihnutá chorobnou pohlavnou dráždivosťou a žiadostivosťou, vystupňovaním pohlavných záujmov a pudov) gréc. lek.
lesbička (ž. oddávajúca sa pohlavnej láske s inou ženou) vl. m.
konkubína (ž. žijúca s mužom manželským spôsobom bez sobáša, najmä cirk., družka) lat.
hárem (moslimove ž. žijúce vo vyhradenej časti moslimského domu; viac ž. okolo jedného muža pren. expr.) arab.-tur.
striptérka (ž. predvádzajúca vyzliekanie v nočnom zábavnom podniku) angl.
bardáma (ž. platená za zabávanie hostí v nočnom zábavnom podniku) nem. slang.
virago (ž., kt. sa cíti ako muž, mužatka) lat. lek.
kolombína (ľstivá, úskočná, falošná ž.) tal.
rafika lat.-gréc. pejor.
rebeka (prefíkaná, výbojná, odporná, zlá ž.) vl. m. pejor.
erdegbaba (rázna, panovačná ž.) maď.? slang. nár.
kofa (ž. s hrubšími spôsobmi al. nižšími rozumovými schopnosťami) nem. hovor.
rebeka (zlá, nepríjemná, jazyčnatá ž.) vl. m. pejor.
megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá, zúrivá, závistlivá ž.) vl. m. pejor.
harpya (zlomyseľná, hašterivá, zlostná, zlá ž., bosorka, ježibaba) gréc.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá ž.) vl. m.
xantipa (neznášanlivá, hašterivá ž., jazyčnica) vl. m. pejor.
sotona
sotoňa hebr. pejor.
diablica (zlostná žena, čertica, diablica) gréc.-lat.
striga lat.-rum.
bosorka maď.
ježibaba (zlá, nepríjemné ž., čertica) rus.
amazonka (bojovná odvážna ž., mužatka) vl. m. gréc.
sufražetka (bojovná, energická ž.) angl. pren. expr.
nulipara (ž., kt. ešte nerodila) lat. lek.
unipara (ž., kt. porodila jedno dieťa) lat. lek.
primipara (ž., kt. rodí prvýkrát, prvorodička) lat. lek.
bipara (ž., kt. porodila druhé dieťa, druhorodička) lat. lek.
pluripara
multipara (ž., kt. rodila viackrát, viacrodička) lat. biol.
puerpera (ž. v šestonedelí, šestonedieľka, rodička) lat. lek.
gynandroid (ž. s druhotnými mužskými znakmi) gréc. lek.
Pandora (prvá ž.) gréc. mytol.
Amazonka (mýtická bojovná ž. na ostrove Lemnu)
sfinga
sfinx (obluda s telom napoly levím a ženským kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
Gorgóna (bytosť s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Sthenó
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (bytosť s vtáčím telom a ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická bytosť, kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
kikimora (rozprávková mýtická ženská bytosť v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
cherchez la femme /šeršé la fam/ (za všetkým je ž., príčinou všetkého je ž., za všetkým hľadaj ž.) franc. kniž. porovnaj dievčaslečnamilenkapani 1pani 2manželka

básnik

básnik
poet
poeta gréc.-lat. kniž.
verzifikátor lat. kniž.
poeta laureatus (všeobecne uznávaný, vavrínom ovenčený b.) lat. kniž.
lyrik (b. opisujúci vnútorné prežívanie, vyznania, city, postoje, nálady) gréc.
baladik
baladista (b. kt. píše lyricko-epické básne s ponurým dejom a smutným koncom) franc.
bard (b. opisujúci hrdinstvo al. osud národa) kelt. kniž.
bajan (starorus. ľudový b. a spevák) vl. m.
kobzar (ukraj. ľudový b., spevák) turk.-ukraj.
gusan (arménsky ľudový b. opisujúci osud národa) armén.
akyn (ľudový b. a spevák v Strednej Ázii) turk.-rus.
ašug
ašik (zakaukazský ľudový b. a spevák, 15. – 18.st.) tur.
bachši (turkm. ľudový b., hudobník a rozprávač) turk.
laureát (slávny b. ovenčený vavrínovým vencom, v staroveku) lat.
bukolik (b. ospevujúci idylický život pastierov, v prírode a na vidieku) gréc.
anakreontik (b. tvoriaci poéziu s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
enkomiast (b. píšuci príležitostné oslavné básne) gréc.
minnesänger (skladateľ a spevák stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie) nem. lit. hud.
meistersinger /maj-zi-/ (b., spevák z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16.st.) nem. lit. hud.
trubadúr franc.
truvér (stredoveký juhofranc. skladateľ rytierskych ľúbostných piesní) franc. lit.
rapsód (potulný spevák hrdinských, epických básní, spevov, v starom Grécku) gréc. hist.
aoidos (rapsód, kt. básne aj sám skladal) gréc. hist.

trieda

trieda 1 (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi)
ordo /-dó/ lat. kniž. a odb.
klasa lat. hovor.
kategória (druh javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
formát (druh, typ programu) angl. publ.
panel (súbor osôb vybraných na sociologický výskum, kt. sa podrobujú opakovanému výskumu) lat.-hol. sociol.
séria lat.
šnúra (skupina vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
extenzia (trieda predmetov označených určitým výrazom; rozsah, význam výrazu al. pojmu) lat. lingv.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.
generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.
sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.
antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.
etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národ, národnosť) gréc.
etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národ, národnosť, kmeň, rod) gréc.
rasa (skupina ľudí s podobnými telesnými znakmi, plemeno; skupina určitého druhu zvierat vytvorená človekom za určitých podmienok, plemeno) arab.-franc. porovnaj vrstva 2
žáner (umelecký druh) franc.
poézia (veršovaná, básnická literatúra, básnictvo) gréc.-franc.
lyrika (základný žáner, v kt. prevláda vnútorné prežívanie, vyznania, city, postoje, nálady) gréc.
epika (základný dejový, výpravný žáner založený na rozprávaní) gréc. lit.
próza (slovesná neveršovaná literatúra) lat.
beletria (krásna, umelecká literatúra, nie odborná, najmä neveršovaná) franc. lit.
dráma (základný žáner, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konaním postáv) gréc. porovnaj kniha 1dielospis 2báseňpoviedkarománrozprávkabájrozprávaniehra 1rozprava 2článok 1výpoveď 1prejav 1napodobnenina a pod.
bantam (hmotnostná kategória pästiarov, 51 – 54 kg, vzpieračov a zápasníkov) vl. m. šport.
velter (hmotnostná kategória pästiarov do 67 kg, zápasníkov do 78 kg) angl. šport.
societa (skupina jedincov toho istého druhu vytvorená na určitú dobu) lat. zool.
ekotyp (skupina jedincov určitého druhu prispôsobená určitým životným podmienkam) gréc. biol.
taxón (skupina určitých organizmov v rovnakom systémovom zaradení, druh) gréc. biol.
ekospecia (taxón určiteľný a rozoznateľný svojimi ekologickými vlastnosťami) gréc. + lat. biol.
divisio (oddelenie v sústave rastlinstva) lat. porovnaj druh 1

nespokojenec

nespokojenec
rebelant lat. pren. expr.
kverulant (kto sa ustavične a neprimerane sťažuje, ponosuje, žaluje, búri, súdi, cíti sa ukrivdený) lat.
nonkonformista (neprispôsobivý človek) lat. kniž.
ahasver (n. túlajúci sa celý život, večný tulák) vl. m. kniž.
malkontent (n. s polit. pomermi, vzbúrenec, burič, povstalec) franc. kniž. a hist. porovnaj burič

sťažovateľ

sťažovateľ
rekurent (osoba podávajúca sťažnosť, odvolanie) lať. práv. zastar.
kverulant (kto sa ustavične a neprimerane sťažuje, ponosuje, žaluje, búri, súdi, cíti sa ukrivdený, nespokojenec) lat.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 20. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.