Výsledky vyhľadávania

rozum

logos gréc. kniž. a filoz.

ratio /rácio/ lat. kniž. a odb.

nús gréc. filoz.

fištrón nem. hovor. expr.

intelekt (rozumové schopnosti, schopnosť myslenia) lat.

bon sense (zdravý ľudský r.) lat.

common sense /komen sens/ (zdravý r., pojem škótskej filoz. školy) angl.

sensus communis /senzus komúnis/ (zdravý ľudský r.) lat. kniž. pren.

vnímanie

percepcia lat. psych.

sensus /-zus/ lat.

-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.

recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.

apercepcia

percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.

estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.

organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.

chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.

interocepcia

interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.

exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.

hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.

stereotyp

stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.

psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.

autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.

algézia (v. bolesti) gréc. lek.

analgézia

analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.

hypalgézia

hypoalgézia

hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.

hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.

synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.

paralgézia

paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.

palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.

tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.

telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.

proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.

lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.

telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.

paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

všeobecne

in genere (vôbec) lat. kniž.

in communi /ko-/ (spoločne, spolu) lat. porovnaj všeobecný

spoločne

kolektívne (spolu, hromadne) lat.

in communi /ko-/ (všeobecne, spolu) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spolu, vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar. porovnaj spoločný

spolu

spolu 1 (vo vzájomnej blízkosti, spoločne)

kolektívne lat.

teamovo /tím-/

tímovo (spoločne, hromadne, skupinovo) angl.

korporatívne (homadne) lat. k. účasť, obchod

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar.

in communi /ko-/ (všeobecne, spoločne) lat.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)

logos gréc. kniž. a filoz.

enunciácia lat. kniž.

predikament lat. filoz.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.

enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.

citácia

citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.

motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.

alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.

alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

diktum (to, čo bolo povedané) lat.

prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.

retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.

devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.

floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.

perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.

apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.

mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.

locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.

dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.

konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.

agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.

ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.

implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.

disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.

negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.

funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.

antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.

konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.

operátor

kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.

tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie