prechodne

in trasitu /-zi-/ lat. kniž.

ad interim (dočasne, zatiaľ, s dočasnou platnosťou) lat. kniž. porovnaj prechodný

dočasne

per interim lat. kniž.

ad interim (zatiaľ, s dočasnou platnosťou) lat. kniž.

in trasitu /-zi-/ (prechodne) lat. kniž. porovnaj dočasný

pevný

pevný 1 (odolávajúci mechanickým účinkom, tuhý, tvrdý)

kompaktný (celistvý, súvislý, súdržný, hutný) lat.

konzistentný (tuhý, hutný, súdržný) lat. odb.

masívny (mocný, silný, hrubý) franc.

rigidný (tuhý, tvrdý) lat. odb.

perzistentný (trvalý, stály) lat. odb.

metastabilný (prechodne, zdanlivo stály) gréc. + lat. fyz.

fest (mocný, silný, tuhý) nem. hovor. expr.

hard (tvrdý, nepoddajný) angl.

stereo- (nemenný, tuhý) gréc. v zlož. sl.

dur

dur- (tvrdý, trvanlivý) tal. v zlož. sl. porovnaj odolný

trvalý

definitívny (stály, nemenný, konečný, ukončený) lat.

stabilný

stabilizovaný

fixný lat.

fix (stály, ustálený, nemenný, pevný) lat. hovor.

stacionárny (stály, ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

konštantný (stály, nemenný) lat.

permanentný (nemenný, stály, nepretržitý) lat. kniž.

perzistentný (stály) lat. odb.

perpetuálny (nemenný, stály, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.

systematický (pravidelný, ustavičný, sústavný) gréc.

metastabilný (prechodne, zdanlivo stály) gréc. + lat. fyz.

klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, osvedčený) lat. porovnaj nemenný

stály

stály 1 (neprerušený v čase; nemenný, rovnaký, trvalý, nepodliehajúci zmenám)

permanentný (nemenný, trvalý, nepretržitý) lat. kniž.

systematický

systémový (ustavičný, trvalý, pravidelný, sústavný, plánovitý) gréc.

definitívny (konečný, trvalý, nemenný, ukončený) lat.

habituálny (zvykový, návykový, obvyklý, ustálený, opakujúci sa, opakovaný) lat. kniž. a odb.

gnómický (časovo neobmedzený, nadčasový, stále platný) gréc. kniž. odb.

fixný lat.

fix (pevný, nemenný, trvalý) lat. hovor.

konštantný (nemenný) lat.

stabilný lat.

stabilizovaný (ustálený, nemenný, pevný) lat.

stacionárny (ustálený, nemenný, pevný, nepohyblivý) lat. odb.

invariabilný (nemenný, nepremenný) lat. odb.

invariantný (nemenný, nepremenný, s. voči zmenám) lat. odb.

metastabilný (prechodne, zdanlivo s.) gréc. + lat. fyz.

perzistentný (trvalý) lat. odb.

perpetuálny (nemenný, ustavičný, zotrvačný, večný) lat. kniž.

nonstop (súvislý, nepretržitý, ustavičný, neprestajný) angl. hovor. porovnaj nemenný

nahrádzať

nahrádzať 2 (striedať, meniť)

suplovať (dočasne, prechodne nahradzovať niečo, niekoho) lat.

substituovať (zamieňať) lat. kniž. a odb.

kolísajúci

remitentný

remitujúci (prechodne ustupujúci, oslabujúci, o príznakoch choroby) lat. lek. zried. porovnaj nestály 1nestály 2

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2

stanovať

táboriť (prechodne bývať v prírode, najmä pod stanom) hebr.

trampovať (pestovať táborenie vo voľnej prírode) angl.

bivakovať (núdzovo táboriť, nocovať v prírode pod holým nebom, najmä u horolezcov) franc.-nem. šport.

ustupujúci

recesívny lat. gen.

regresívny lat.

retrogresívny (zanikajúci, upadajúci) lat. odb.