Výsledky vyhľadávania

osamostatnenie

izolácia (oddelenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.

emancipácia (oslobodenie, vyslobodenie, vymanenie sa, získanie nezávislosti, zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat. porovnaj oddelenie 2

oddelenie

oddelenie 2 (rozloženie na časti, osamostatnenie)

izolácia (osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.

separácia (odlúčenie) lat.

segregácia (odlúčenie; o. nebelošského obyvateľstva najmä v JAR polit.) lat. kniž. a odb.

apartheid /-teji-/ (rasové o., odlúčenosť černochov v JAR) lat.-hol. polit.

karanténa (obmedzenie voľného pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubácie, odlúčenie, o. od ostatného sveta) franc.

diverzifikácia (rozčlenenie, rozrôznenie, rozlíšenie) lat. publ.

disjunkcia (odlúčenie, rozlúčenie, rozluka, rozčlenenie) lat.

secesia (odlúčenie, odštiepenie od celku) lat. kniž.

sejunkcia (rozdelenie) lat. odb.

distrakcia (rozčlenenie) lat. kniž.

disociácia (rozklad na zložky, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.

detašovanie (vyčlenenie) franc.

delimitácia (určenie, rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie) lat.

dekapitácia (o. hlavy od trupu, sťatie) lat. kniž. porovnaj rozdelenie

odlúčenie

izolácia (oddelenie, osamostatnenie, odčlenenie) tal.-franc.

separácia (oddelenie) lat.

segregácia (oddelenie nebelošského obyvateľstva najmä v JAR polit.; o. všeobecne) lat. kniž. a odb.

apartheid /-teji-/ (rasové oddelenie, o. černochov v JAR) lat.-hol. polit.

karanténa (obmedzenie voľného pohybu ľudí podozrivých z nákazy počas inkubácie, o., oddelenie od ostatného sveta) franc.

secesia (o., oddelenie, odštiepenie od celku) lat. kniž.

disjunkcia (oddelenie, rozlúčenie, rozluka, rozčlenenie) lat.

klauzúra (odlúčenosť, uzavretosť, osamotenosť, povinná samota v kláštore) lat.

cechárstvo

cechovníctvo (odlúčenosť, uzavretosť, najmä organizačná, obmedzenosť) nem. pejor.

separatio a toro et mensa /-racio menza/ (o. od lôžka a stola, rozvod) lat. kniž.

úsilie

agilita

agilnosť (horlivá činnosť, horlivosť, činorodosť, čulosť) lat.

ašpirácia (ú. dosiahnuť vytýčené ciele) lat.

ambícia

ambicióznosť (túžba a ú. vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť) lat.

tendencia (ú. o uplatnenie určitých myšlienok, názorov, úmysel, zámer, cieľ) lat.

veleitácia (márne ú.) lat. kniž.

humanizácia (ú. o poľudštenie) lat.

humanizmus (ú. o presadenie spravodlivosti, ľudskosti a dôstojnosti človeka ako všeobecne platných noriem) lat.

utilitarizmus

utilitárnosť

utilitárstvo (ú. o dosiahnutie vlastného bezprostredného úžitku, prospechu, prospechárstvo, vypočítavosť) lat. kniž.

perfekcionizmus (ú. o dokonalosť, bezchybnosť, sklon k dokonalosti, bezchybnosti z hľadiska prehnane vysokých nárokov) lat.

karierizmus franc. pejor.

štréberstvo (bezohľadná honba za vyšším postavením, šplhúnstvo) nem. pejor.

arivizmus (prehnaná, nezdravá ctižiadostivosť) franc. kniž.

mamonárstvo (honba, zhon za majetkom, bohatstvom) hebr.-gréc. pejor.

maximalizmus (ú. o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.

radikalizmus (ú. o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

unionizmus (ú. o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

univerzalizmus (ú. o obsiahnutie všetkého, sveta ako celku) lat.

internacionalizmus (ú. o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

panhelenizmus (polit. a kultúrne ú. o spojenie všetkých Grékov do jedného štátneho útvaru) gréc. hist.

panamerikanizmus (ú. o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.

pacifizmus (ú. za zachovanie mieru za každú cenu, hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu) lat. polit.

irenizmus (ú. o mier, zmierenie, hlásanie mieru) gréc. kniž.

izolacionizmus (ú. o oddelenie, osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie) tal.-franc.

separatizmus (ú. o oddelenie, odlúčenie, najmä územné, kultúrne) lat.

protekcionizmus (ú. štátu zamerané na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod., ochranárstvo) lat.-franc. ekon.

regionalizmus (ú. o poznanie a povznesenie určitého kraja) lat.

imperializmus (ú. o ovládnutie cudzích území, národov) lat.

indoktrinácia (ú. smerujúce k vynútenému prijatiu určitého učenia, sústavy zásad, názorov, tlak k tomu vedúci, vnucovanie názoru) lat. kniž.

lobbizmus

lobizmus

lobbing

lobovanie (ú. o ovplyvňovanie poslancov skupinami ľudí sledujúcich určitý, najmä spoločenský záujem) angl. polit.

utopizmus (ú. o uskutočnenie nedosiahnuteľných, vysnívaných predstáv) gréc.-angl.

reakcia lat.

reakcionárstvo (úsilie o obnovu starých pomerov, odpor proti pokroku, spiatočníctvo) lat.-franc.

kontrarevolúcia (polit. ú. zamerané proti víťaziacej al. víťaznej revolúcii) lat. + franc.

monarchizmus gréc.

rojalizmus (ú. o zachovanie al. obnovu kráľovskej moci, oddanosť kráľovstvu) franc.

sekularizmus (ú. o odstránenie vplyvu cirkvi, náboženstva, o zosvetštenie) lat. kniž.

klerikalizmus (ú. o využitie náboženstva na polit. ciele) gréc.

aggiornamento /adžor-/ (ú. rímskokatolíckej cirkvi o otvorenie požiadavkám súčasnosti) tal. cirk.

ekumenizmus (ú. o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.

unionizmus (ú. o zjednotenie východných cirkví s rímskokatolíckou) lat. cirk.

alibizmus (ú. neniesť za nič zodpovednosť, o únik pred zodpovednosťou, opatrníctvo) lat.

partikularizmus

partikularita (úsilie o zdôraznenie časti pred celkom, uprednostňovanie čiastkových záujmov pred záujmami celku, presadzovanie miestnych a pod. záujmov, požiadaviek, najmä neoprávnených) lat. kniž.

koketéria

koketnosť (ú. nápadným správaním vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.

kalokagatia (ú. po duševnej a telesnej dokonalosti v starom Grécku) gréc. filoz.

purizmus (ú. o očistenie národného jazyka od vplyvov cudzích jazykov) lat. lingv.

hyperkorektnosť (prehnané ú. o čo najsprávnejšie vyjadrovanie vedúce k používaniu nesprávnych tvarov) gréc. + lat. lingv.

špekulácia (ú. o zisk pomocou rýchlych obchodov založených na odhade) lat. ekon.

eugenika (ú. o zlepšovanie dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc. porovnaj túžba

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)

objekt lat.

realita (nehnuteľnosť) lat.

barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.

kotáž (rodinný dom, domček) angl.

štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.

činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.

panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.

rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.

palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.

palota (palác) gréc. zastar. al. expr.

vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.

villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.

dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.

báb

bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.

dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.

kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.

monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.

monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.

hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.

hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.

trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.

hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.

barabizeň

barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.

hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.

šopa nem.

pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.

cottage /kotidž/ angl.

hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.

bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.

trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.

nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.

kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.

kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.

pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.

rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.

palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.

altán

altánok

filagória tal.

kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.

salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.

pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.

glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.

belvedér tal. archit.

bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.

eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.

rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.

rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.

oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.

tholos

tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.

pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.

megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.

domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.

villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.

villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.

villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.

inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.

tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.

hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.

ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.

hospic

hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.

xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.

fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.

internát lat.

intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.

konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.

burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.

sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.

college /kolidž/ lat.-angl.

kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.

kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.

kasárne

kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.

pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.

izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.

galéria tal.

pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.

kino gréc.

biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami) lat.

reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.

odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.

archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.

bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.

univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.

skéna

skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.

ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.

štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.

koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.

palaistra

palaestra

palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.

naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.

hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.

parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.

Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.

ekléziasterion

ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.

supermarket angl. obch.

univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.

hypermarket angl.

magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.

megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.

macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.

burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.

colnica nem.

douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.

hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.

bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.

inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.

infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.

komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.

radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.

estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.

rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.

tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.

subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.

eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.

remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.

depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.

akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.

akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.

planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.

kláštor lat.-nem.

münster nem. archit.

skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.

kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.

baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.

edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.

krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.

castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.

kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.

mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.

vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.

pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.

stúpa sanskrit

dágoba

dagop

tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.

ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.

panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.

pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.

nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.

zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.

pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.

megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.

Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.

kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.

trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.

sála nem.

terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.

hala franc.-nem.

vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.

kamrlík nem. hovor. expr.

kumbál nem. hovor. subšť.

komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.

manzarda

manzardka (podkrovná m.) vl. m.

šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.

kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.

kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

garsónka franc.

garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.

olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.

chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.

šmajchelkabinet

šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.

salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.

haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.

andron (m. pre mužov) gréc. archit.

selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.

senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.

apartmán

appartement franc.

štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.

office /ofis/

ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.

separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.

odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.

kino gréc.

biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.

multikino lat. + gréc.

multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.

music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.

amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.

promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.

foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.

aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.

kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.

lobby

loby

lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.

klub

klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.

ordinácia lat.

ordinačka lat. hovor.

ambulancia franc. + lat.

ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.

separácia lat.

separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.

izolácia tal.-franc.

izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.

maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.

resuscitačka

reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.

solárium lat. lek.

solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.

komora gréc.-lat.

špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.

magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.

depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.

bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.

ložament

ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.

garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.

budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.

frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.

štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.

pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

sejf

safe /sejf/ angl.

trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.

klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.

študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.

auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.

ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.

laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.

byro franc.

kancelária lat.

kancel lat. slang.

office /ofis/

ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.

veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.

čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.

historické pojmy

talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.

protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.

átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.

exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.

tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.

ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.

cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.

dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.

apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.

oleotéka lat. + gréc. hist.

unctorium /-któ/

unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.

lakonikum gréc. vl. m.-lat.

sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.

tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.

frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.

caldarium /kal-/

kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.

birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.

kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.

galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.

sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.

mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.

antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.

kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.

cirk., voj., väzenská m.

baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.

sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.

konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.

kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.

dormitórium

dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.

cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.

závija (cela islamského pustovníka) arab.

kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.

korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.

cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.

salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.

parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.

geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

izba

komnata (veľká i. najmä v paláci) lat. kniž.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

sála (veľká priestranná miestnosť, sieň) nem.

hala (veľká priestranná miestnoť, veľký krytý priestor, sieň) franc.-nem.

palota (nápadne krásna, veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.

manzarda

manzardka (podkrovná miestnosť) vl. m.

šalanda (veľká neútulná i.; veľká i. pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.

kamrlík nem. hovor. expr.

kumbál nem. hovor. subšť.

komôrka (malá, tmavá, neútulná miestnosť, kutica) gréc.-lat.

salón (väčšia spoločenská miestnosť na prijímanie hostí) franc.

šmajchelkabinet

šmajchlkabinet (miestnosť na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.

ložament

ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.

garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.

budoár (šatňa, obliekáreň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.

apartmán

appartment franc.

štúdio (hotelová i. s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.

cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. i.) nem. slang.

izolácia tal.-franc.

izolačka (miestnosť na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.

separácia lat.

separačka (miestnosť na oddelenie, odlúčenie, väzňov, chorých a pod.) lat. slang.

maródka (miestnosť pre chorých v hromadných ubytovniach, napr. v kasárňach)) franc.-nem. hovor.

cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná miestnosť) lat.

závija (cela islamského pustovníka) arab. porovnaj miestnosťspálňa

zrovnoprávnenie

parifikácia (vyrovnanie) lat. práv.

emancipácia (oslobodenie, vyslobodenie, vymanenie sa, získanie nezávislosti, osamostatnenie, z. žien s mužmi) lat.

oslobodenie

oslobodenie 1 (zbavenie nadvlády)

emancipácia (o., vyslobodenie, vymanenie sa, získanie nezávislosti, osamostatnenie, zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

parifikácia (vyrovnanie, zrovnoprávnenie) lat. práv.

získavanie

získavanie 1 (dosahovanie, nadobúdanie)

akvizícia (získanie prírastkov, vecí al. osôb; z. zákazníkov) lat.

reštitúcia

reprivatizácia lat.

denacionalizácia (získanie znárodneného majetku pôvodným vlastníkom) lat. + franc.

graduácia (získanie akademickej hodnosti) lat.

habilitácia (získanie vedecko-pedagogickej hodnosti, docentúry na základe obhajoby a posúdenia predloženej práce vedeckou radou) lat.

emancipácia (získanie nezávislosti, oslobodzovanie, oslobodenie, osamostatňovanie, osamostatnenie, zrovnoprávňovanie, zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.

filiácia (získanie štátneho občianstva narodením) lat. práv.

financovanie (z. a používanie peňažných prostriedkov) franc. ekon.

refinancovanie (z. a používanie cudzích prostriedkov na krytie úveru poskytnutého dlžníkom) lat. + franc. ekon.

informovanosť lat.

orientácia sa (z. správ, údajov, oboznamovanie sa, zoznamovanie sa) lat.-franc. porovnaj nadobudnutie

nadobudnutie

akvizícia (získanie, získavanie prírastkov, vecí al. osôb) lat.

reštitúcia

reprivatizácia lat.

denacionalizácia (vrátenie znárodneného majetku pôvodným vlastníkom) lat. + franc.

emancipácia (nadobúdanie, získanie, získavanie nezávislosti, oslobodenie, oslobodzovanie, vymanenie sa, vymaňovanie sa, osamostatnenie, osamostatňovanie) lat.

impetrácia (n. veci, majetku, práva) lat. práv.

fructus /fruk-/ (n. vlastníctva prírastkom, jedna z foriem) lat. práv.

usucapio /-ka-/ (n. práva na základe dlhodobého užívania, vydržanie) lat. hist. práv. porovnaj privlastnenie

filiácia (n. štátneho občianstva narodením) lat. práv.

naturalizácia (n. štátneho občianstva po narodení, nie narodením) lat. práv.

opcia (n. štátneho občianstva prejavom vôle fyzických osôb rozhodujúcich sa medzi štátnym občianstvom dvoch al. viacerých štátov, najmä pri zmene štátneho územia) lat. práv.

konvalidácia (dodatočné nadobudnutie platnosti, premena neplatného práv. vzťahu na platný odpadnutím prekážky jeho platnosti) lat. práv.

efeminácia (nadobúdanie ženských prvkov, vlastností, zoženštenie) lat. lek.

sakralizácia (nadobúdanie posvätnosti, pripisovanie nadprirodzených vlastností hmotným predmetom, posvätenie, posväcovanie) lat. náb.

konsekrácia (posvätenie, posväcovanie rímskokatolíckeho kostola al. kaplnky, najmä biskupom) lat. cirk. porovnaj dosiahnutiezískavanie 1